Mafia nás spojila 2

Kapitola 41- Rozvod

Samozrejme byť sama v dome plnom rodinných príslušníkov bolo nemožné. Chvíľu potom ako odišiel Nathan, prišla mama.

Hneď, ako vošla som jej povedala, že sa nechcem baviť o mojich pocitoch ani o danej situácií, a že ak má chuť to riešiť, tak nech ide naspäť k ostatným.

"Nie, neboj sa." Bola jej odpoveď.

"Ako sa máš, mami? Čo tu vlastne robíš? Nemala si chodiť."

"Akože nemala som chodiť? Veď moja dcéra je obvinená z vraždy a ja musím byť pri nej..."

"Mami, nechcem sa už o tom baviť!" Skočila som jej do reči. Ťažko si povzdychla.

"Mám sa dobre, lepšie." 

"Ozaj? Lebo tak nevyzeráš." Obzrela som si ju. 

Odjakživa chodila všade a vždy upravená a teraz nič. Na tvári jej pribudli vrásky. Nechcela som uveriť, že by v priebehu pár týždňov tak zostarla.

"Áno, vážne, len ten infarkt zanechal nejaké následky. A k tomu sa pridali starosti a tak, však veď sama vieš."

Podišla som k nej a objala ju. Dodala som jej moju zostávajúcu energiu, aby všetko zvládla, lebo som vedela, že mi klame.

"Nevyrušujem?" Vošiel do izby Alex.

"Nie, ja už som na odchode." Pohladila ma mama po líci a odišla. 

"Alex..." Nestihla som mu nič ani povedať a hneď ma prerušil.

"Ja viem, nechceš sa o tom baviť, a ja to akceptujem. Som tu kvôli jednej otázke." 

"A to?"

"A to, že či sa k nám pridáš na filmový večer?" Usmial sa. Nechcelo sa mi, ale že vôbec, len keď som videla ten jeho úsmev, súhlasila som.

"Prídem, len sa osprchujem, dobre?" Prikývol a po bozku odišiel.

Dala som si rýchlu sprchu, aby na mňa dlho nečakali. Hneď som si na seba obliekla pyžamo, hoci bolo len päť hodín.

Prisadla som si ku Alexovi do kresla. Ledva sme sa tam zmestili. Musela som sedieť Alexovi v lone, aby sme sa zmestili. Bolo to vtipné a príjemné.

Mike nám spravil fotku, ktorá poputovala na instagram. Bola to pekná fotka a rovnako, tak aj pekne strávený večer.

Avšak, napriek tomu, že som bola zaujatá filmom, som si všimla ako sa mama s otcom k sebe správajú. Nebolo to vôbec pekné.

Vtedy sa mi potvrdilo, že ju niečo trápi, a že sa nemá až tak dobre ako tvrdí. Očividne bol problém medzi ňou a otcom.

Nechcela som tým však kaziť pekný večer. Nepýtala som sa jej nič ani nikoho iného. Alex bol výnimka, s tým som sa o tom porozprávala.

"Čo myslíš že by sa mohlo odohrať medzi nimi?" Spýtal sa ma a priľahol si ku mne do postele.

"Neviem, ale takto to už raz bolo." Pozrel na mňa a čakal čo mu ďalej poviem. Usadila som sa do tureckého sedu a začala som mu rozprávať.  

"Keď som mala šestnáste narodeniny, tak sa naši brutálne pohádali. Otec sa opil a mame vykričal, že stále všetkých naokolo len buzeruje, že je stále nervózna, a tak proste, no a vtedy mu navrhla mama rozvod. Samozrejme, počkala kým vytriezvie. Odmietol, že on to tak nemyslel. Dva týždne sa jej vkuse ospravedlňoval. Bolo to medzi nimi dosť nahnuté a nikdy sa to už nevrátilo do starých koľají." 

Pocítila som smútok aký som cítila vtedy. Slzy mi zaplnili oči a viac som zo seba nevydala ani hlásku. Alex nič nepovedal, len ma objal a počkal kým mi bude lepšie. 

"Malo to nejaký dôvod, že jej to vykričal? " 

"No aj hej. Mama mala svoje nálady, k tomu aj tá tvrdohlavosť a oheň bol na streche. Lenže všetci máme chyby, nik nie je perfektný, ani otec nebol." 

"Chápem, ale vyriešili to potom nie?" 

"Áno, ale ako vravím, nebolo to to, čo pred tým." 

"Myslíš, že sa história opakuje?" 

"Asi áno, neviem. Musím sa s mamou porozprávať."

"Mala by si, ale skôr aj s otcom." 

Ukončili sme debatu. Opäť som si ľahla a spočinula som v Alexovom objatí. Nič viac sme si už nepovedali, lebo spánok nám odbúral všetky slová.

***

Prešiel celý deň. Mama s otcom stihli odísť hneď ráno tesne po mojom prebudení. Rovnako tak odišli aj svokrovci.

Mike sa rozhodol zostať, čo som moc neschvaľovala, keď že som vedela aká je situácia doma. Avšak chápala som, že chcel mať kľud.

Okolo obeda prišli policajti, aby mi zobrali DNA. Nebránila som sa, však som nič zlé nespravila.

"Čo keby sa ideme prejsť niekam? Alebo sa ísť najesť?" Navrhol Nathan. Nemala som moc náladu, ale vedela som, že mi prechádzka prospeje.

"Ja som za prechádzku do nejakej reštaurácie." Ozval sa Alex.

Napokon bolo ako povedal. Nikto sa nesťažoval, všetci sme boli spokojní. Dokonca sa ku nám pridala aj Emily.

Cestou domov sme vymýšľali blbosti, aby sme si zlepšili pochmúrne dni. Všetkým nám to dobre padlo.

Doma sme si pustili film, dali sme si trochu do nálady a zhodnotili sme to ako pekný večer.

"Ľudia?" Oslovila som ich a všetky oči spočinuli na mne.

"Keď celé to šialenstvo okolo mňa prehrmí, tak čo keby ideme na chatu?" 

"To je super nápad, ja som za." 

Súhlasil Nathan, samozrejme, a za ním sa ozvali ostatní. Nevedela som kedy sa to celé skončí, ale na ten moment som sa tešila.

♦♣♠♥

Ahojte zlatíčka :) 

Chcem Vám popriať ŠŤASTNÉ a VESELÉ Vianočné sviatky ♥

Ďakujem za neuveriteľných 40 tisíc prečítaní ♥