Mafia nás spojila 2

Kapitola 40- Rodinné stretnutie

Ráno som sa prebudila s rovnakými myšlienkami, ako som aj zaspávala. Aspoň, že Alex mi zlepšil ráno. Spravil mi raňajky a horúcu čokoládu.

Snažil sa nenadhadzovať tú tému ani nič s ňou spoločné. Mne to však nedalo a musela som sa o tom s ním porozprávať. Avšak náš rozhovor prerušil príchod Jamesa a Nathana. 

"No vitajte chlapci." Privítala som ich. Neštítili sa s ničím a hneď na mňa vybalili, čo čítali v novinách a čo sa povráva.

Ich som ešte prežila, ale keď sa zrazu vo dverách objavili svokrovci a moji rodičia s Mikom, tak ma skoro položilo. Naposledy som videla celú rodinnú zostavu spolu na svadbe.

"Môžeme sa všetci zísť na obede v jedálni?" Spýtal sa svokor a všetci sme museli súhlasiť. 

Takže keď odbil čas obeda, odobrali sme sa do jedálne, kde sme si dali spoločný obed, ktorý sme ukončili dlhou debatou.

"Keďže vieme, že si to nespravila, tak sa nemáš čoho obávať. Teraz ťa budú stále otravovať policajti a novinári, to bude všetko, čo sa bude diať, pokiaľ nenájdu policajti žiadny dôkaz, ktorý by ťa usvedčoval z vraždy Clark."

Zhodnotil situáciu Nathan. Vo svojom voľnom čase robí na polícií, tak že sa v týchto veciach vyzná. 

"Čo mi môžu?"

"Nič. Maximálne ťa predvolajú, aby si overili tvoju výpoveď, Všetky väčšie kroky môžu uskutočniť, až keď nájdu usvedčujúci dôkaz, ktorý bude smerovať priamo na teba." 

"Myslíte si, že za tým stojí LA?" 

Všetci na mňa len pozreli. Nikto nič nepovedal, lebo odpoveď bola priam jasná.

"Takže áno." Sama som si odpovedala.

"Má jej smrť niečo spoločné s tým odkazom?" Položila som im ďalšiu otázku.

"Možno áno. Mysleli sme si, že je nažive niekde v zadku ukrytá, a zrazu je mŕtva nájdená kúsok od nášho domu. Takže možno preto, živý je mŕtvy." 

"Čo ak sa o tom niekto dozvedel a naschvál to tak nastrčil, aby to viedlo k LA a odviedlo to našu pozornosť." 

Oponovali si Alex s Emanuelom, svokrom, aby vyviedli tú najlepšiu možnosť. 

"Dobre, tak dajme tomu, že je tam ešte niekto tretí. Kto by to mohol byť?" Pridal sa Mike.

"Niekto kto má nejakú potýčku s LA." Reagoval James, a len sme čakali, čo kto povie. Mne to nedalo a musela som sa ozvať.

"Lenže kto je natoľko kompetentný a sprostý zároveň, že sa odvážil ísť proti LA?"

"My." Prehodil ironicky James. 

"Ale to je iné to sú proste dlhoročné spory, a toto je zrazu z ničoho nič." Pridal sa Nathan.

"To nemôžeš vedieť. Mohlo to byť v utajení." Oponoval mu Emanuel.

"Vážne si myslíte, že spory medzi mafiami sa nedozvieme? To je kravina!" Pokrútil hlavou Mike.

"Ja si ani nemyslím, že tam je ešte nejaká tretia osoba. Proste sme to my a oni, nikto navyše. Keby tam je nejaká tretia osoba, tak by sme sa o nej už dávno niečo dozvedeli. Kontakty máme všade na každom kroku. Nie je takmer nič, čo by nám uniklo." 

Zrušila som ich teórie a všetci ostali ticho. Každý sa nad tým zamyslel. Hodnú chvíľu sa nikto neodvážil nič povedať. Ticho však prerušil zvonec.

Náš debatný krúžok sa obohatil o jedného člena. Bol to Addane, ktorý mal nové informácie.

"Mám jednú dobrú a jednú zlú správu." Povedal, keď sa usadil.

"Začnem zlou. Našli cudzie DNA na tele obete."

"Vie sa koho?" Opýtala som sa trochu nervózne.

"Zatiaľ nie, ale keďže si hlavná podozrivá, tak si prídu po tvoju DNA." Len som prikývla.

"No a dobrou správou je, že sa odtlačky psích zubov zhodovali s jedným psom, ktorého odchytili noc pred tým, ako sa našla, neďaleko od miesta činu. Zatiaľ sa nevie, čí ten pes je lebo známka, ktorú mal je na polovicu zlomená, ale keď sa dozvedia meno majiteľa, tak dotyčného budú brať ako ďalšieho podozrivého."

"Takže ak nájdu majiteľa, zníži to nejako moje obvinenie?" 

"No, sčasti áno, ale moc v to neverím." 

Opäť nastalo ticho. Nemala som chuť o tom viac počúvať. Bolo mi z toho zle. 

"Neskončíme už, alebo ma ospravedlňte, ale ja potrebujem pauzu." Postavila som sa a opustila ich. Ešte som poďakovala Addanovi, za to čo pre mňa robí a odišla do izby.

Po chvíli ma poctil návštevou Nathan. Usmieval sa na mňa, tým vždy pozitívnym úsmevom.

"No čo, krásavica?" Posadil sa ku mne na posteľ.

"Nič, krásavec." Zasmiala som sa.

"Ako ti je?" Trochu zvážnel.

"Ako keď si obvinený z vraždy." Povzdychla som si.

"Neber si to moc ku srdcu. Nech na teba vyhrabú čokoľvek, tak tu máš nás a my tu budeme vždy. To maj na pamäti." Pousmial sa a brnkol mi po nose.

"Ja viem, a ďakujem za to." Oprela som si hlavu o neho, objal ma a ticho sme sedeli.

"Môžem otázku?" Odtiahla som sa o neho a čakala na povolenie.

"Jasné, ale myslím, že viem čo sa chceš opýtať." Poškrabal sa na hlave.

"Je niečo medzi tebou a Jamesom?" Pousmial sa a pozrel na mňa. Tie radostné iskry, čo mu skákali v očiach, to bol pohľad.

"Udržíš tajomstvo?" 

"Áno." Prikývla som a čakala, čo mi povie.

"Stále som si nie istý tým, čo cítim. Viem, že je to určite viac než kamarátstvo, len sa obávam, že ak dám svoje city najavo, tak ho vystraším a stratím."

Priznal mi svoje obavy. Bolo ťažké mu poradiť, čo má robiť.

"Vôbec ste sa o tom nerozprávali? Či on nedáva nič najavo?" 

"Máva narážky, podpichuje ma, a tak pekne sa ku mne správa, len neviem, či si to len nenahováram." 

"Určite sa o tom porozprávajte, lebo podľa toho, čo vidím, tak vy dvaja máte spoločnú budúcnosť." 

Povzbudivo som sa usmiala a on sa trochu rozveselil.

"Máš pravdu, však za to nič nedám, nie?" Povedal veselo.

"Nie a ver mi, že mám pravdu, že budete spolu." Žmurkla som na neho a vyslúžila som si objatie. 

"Ďakujem ti, za podporu."

"Neďakuj a utekaj za ním." Urobil ako som mu povedala.

Odišiel za ním a ja som ostala sama so svojimi myšlienkami. Potrebovala som to. Potrebovala som sa vysporiadať s tým, čo sa dialo v mojom živote.

♦♣♠♥