Mafia nás spojila 2

Kapitola 38- Všetko zlé je na niečo dobré

Ráno pre mňa nebolo nijak zaujímavé, až kým sa mi neozvali z jednej firmy, s ktorou som chcel uzavrieť zmluvu ohľadom nového projektu.

Dohodli sme sa teda na stretnutí a všetko vyzeralo byť fajn. Ani som sa nenazdal a bol obed. Ten som strávil sám.

James sa nevrátil domov, zrejme prespal u Nathaniela a Jessica sa vyvaľovala v posteli. Pocit samoty ma nútil premýšľať nad vzťahom s Jessicou.

Nebolo to ideálne. Vlastne to celé bolo úplne na hovno s prepáčením. Držala si odo mňa odstup a to nemyslím len v sexuálnej stránke.

Neskutočne ma to privádzalo do šialenstva. Nevedel som, či sa jej mám ospravedlniť, alebo či jej radšej nič ani nevravieť, alebo čo vlastne urobiť, aby som to napravil.

"Ahoj." Šepla tichým hlasom. Vyvodila ma z mojich myšlienok.

"Ahoj." Odzdravil som jej s jemným úsmevom. Posadila sa oproti za stôl a pila čaj.

Mala na sebe pyžamo, takže sa v noci prezliekla aj bez toho, aby som ju budil.

"Máme noviny?" Spýtala sa ma.

"Zatiaľ nie, ale môžem ísť kúpiť, ak tak." Ponúkol som sa.

"Ja pôjdem, aj tak treba vziať Mag na prechádzku." Oponovala mi.

"A keby ideme spolu?" Vyletelo zo mňa.

"Si si istý?" Nadvihla obočie.

"No už ani nie." Nahodil som vážnu tvár, ktorú doprevádzal jej povzdych.

"Tak za hodinu." Povedala a odišla. 

Súhlasila nasilu. Nechcel som, aby náš vzťah bol nasilu. Viac už nie.

Avšak predsa, len o hodinu prišla za mnou, či teda s ňou idem. Nevedel som, či to robí zo srdca, alebo len z princípu.

Zobral som si mobil a išiel za ňou. Mag natešene poskakovala popri nás. Celú dobu sme išli v tichosti. Ani len sme sa nedržali za ruku. Išli sme ako dvaja neznámy. 

"Mag! Nechoď tam!" Okríkla ju, keď zašla do uličky, čím sa nám stratila z dohľadu. Slnko už sa pomaly strácalo z obzoru a my sme nechceli, aby nám niekde zablúdila.

Išli sme za ňou, aby sme ju vzali na vodítko, keďže nás neposlúchala. 

"Mag, poď sem! K nohe!" Zakričala na ňu, no ona ju ignorovala. Niečo ňuchala pri kontajneroch.

"Mag, no tak, poď sem!" Zavolal som ju, no nič. Začala vrčať na niečo. Mysleli sme, že je tam mačka, alebo ježko.

Jess išla za ňou, aby jej pripla obojok. Avšak, keď k nej podišla iba zhrozene zhíkla. Išiel som k ním a neveril som vlastným očiam.

"Preboha." Stiahol som si Jess do náručia, aby sa už na to viac nemusela dívať. To čo vyňuchala Mag nebola mačka, ani ježko. Bola to mŕtvola.

Zavolal som políciu, ktorá prišla priam ihneď. Uzavreli miesto činu a položili nám zopár otázok.

"Alex, poďme domov." Prosebne ku mne prehovorila Jessica. 

"Ten pes je váš?" Oslovil nás jeden z policajtov. Naraz sme prikývli.

"Prečo?" Opýtal som sa ho.

"Len, že je veľmi šikovný." Pousmial som sa a kývol hlavou na znak vďaky.

"Môžeme už ísť?" Zastavil som policajta, ktorý nám kládol otázky.

"Môžete, ale pán DiLaurentis, buďte pripravený, že si vás ešte predvoláme." Prikývol som a vzal som Jessicu k sebe. 

Pritúlila sa ku mne. Cítil som ako sa chvie. Len, čom sme prišli domov sa zavrela do izby. Nemohol som ju nechať samu.

Spravil som jej horúcu čokoládu a išiel za ňou. Neklopal som, len som vošiel do izby. Ležala na posteli zakuklená v perine.

"Niečo som ti priniesol." Položil som čokoládu na stôl. Pozrela na ňu a potom na mňa.

"Smiem?" Ukázal som na posteľ. Prikývla, tak som si prisadol.

"Je mi to ľúto, že si to musela vidieť." 

"Je to iné, keď sa to deje pri mafií, ale toto bolo zrazu." Prehovorila so slzami. Pohladil som ju.

"Nemala by som si to tak pripúšťať." Posadila sa a zasmrkala. Zotrela si slzy. 

"To, že máš city nevadí. Je to dobré, a to že si to pripúšťaš, tiež nevadí. Je to šok aj pre mňa, a to som už videl nespočetne veľa mŕtvych."

Povzdychla si a zobrala si čokoládu do rúk. Trochu si odpila a po tom na mňa pozrela. 

"Ďakujem ti." Usmial som sa.

"Oddýchni si." Postavil som sa a odišiel. 

Jessica: 

Zavrel dvere a ja som ostala sama. V hlave som mala obraz tej mŕtvoly. Nebol to pekný pohľad, keďže bola dosť zdevastovaná. 

Už len z tej spomienky ma mrazilo. Ale viac ma mrazilo z faktu, že sa nám s Alexom rozpadá vzťah. Musela som to napraviť.

Vyletela som z postele aj z izby. Vybehla som hore na poschodie, aby som ho našla. Vbehla som do pracovne, no nebol tam.

Išla som sa pozrieť do izby. Počula som tiecť vodu v sprche. Otvorila som dvere do izby a vošla som dnu. 

Ovalili ma spomienky. Všade kde som sa pozrela som videla nejaký kúsok spomienok. Počula som v duchu pieseň, čo mi spieval.

Nahrnuli sa mi slzy do očí. Uvedomila som si, čo všetko som stratila, vďaka sebe.

"Jessica?" Otočila som sa a hneď sa mu hodila okolo krku. Plakala som mu na hrudi. 

"Prepáč..." Šepla som a pozrela mu konečne do očí. Nechcelo to viac slov. Zotrel mi slzy a jemne ma pobozkal.

"Princezná." Oslovil ma a zahrnul mi vlasy za ucho.

"Ľúbim ťa, moc, dobre?" Povedal so slzami v očiach.

"Aj ja teba." Nepotrebovali sme už nič viac.

Mali sme jeden druhého a konečne to bolo na správnom mieste hoci sme obaja vedeli, že to ešte potrvá, kým sa to vráti do starých koľají.

Celý večer sme prerozprávali. Povedala som mu všetko, čo sa stalo s Nathanom, čo cítim a proste všetko a rovnako mi to povedal aj on.

Som vďačná za to, aj keď to nebola príjemná skúsenosť. Je to ďalšia vec, ktorá posilnila náš vzťah. Takéto veci formujú vzťah a treba ich prijať. 

♦♣♠♥

Ahojte zlatíčka ♥ 

Dúfam, že sa vám páči nová časť, a že sa tešíte na Vianoce, ktoré sa neskutočne rýchlo blížia :)