Mafia nás spojila 2

Kapitola 2- "Nie."

Nikomu som nepovedala o spomienke, ktorá sa mi vynorila dnes ráno. Nechala som si to pre seba. Usúdila som, že to tak bude lepšie.

Ráno ubehlo rýchlo, obed ešte rýchlejšie, no teraz bol večer. Pomaly sme jedli večeru. Panovalo ticho. Bolo to nepríjemné ticho. Našťastie to James zmenil.

"Nepozreli by sne si dnes večer nejaký film?" Spýtal sa. S Alexom sme na seba pozreli a súhlasne prikývli. James sa usmial, a keď dojedol išiel všetko nachystať.

V kuchyni sme ostali sami. Dala som si do úst posledné sústo. Postavila som sa od stola a dala tanier do dresu.

Otočila som sa a narazila do Alexa. Zdvihla som hlavu hore, aby som na neho videla. Pozeral na mňa a jednu ruku načiahol poza mňa a položil tanier do dresu.

Pozrela som mu do očí a zistila, že hypnotizuje moje pery. Naschvál som si ich oblizla. Doširoka sa usmial a hneď ma pobozkal. Všetko som mu s radosťou opätovala.

Chytil ma pod zadkom a vyhodil na linku. Pritiahla som si ho bližšie k sebe a omotala si okolo neho nohy. Ruky som mu dala okolo krku a pohrávala sa s jeho jemnými vlasmi.

Drtil mi boky svojimi rukami. Potom s jednou zablúdil pod moje tričko a putoval až ku podprsenke.

Znovu som si spomenula. Tentokrát tá spomienka vo mne vyvolala príjemné chvenie. Všimla som si ako na mňa Alex hladí.

"Spome.." Začal niečo hovoriť, no do kuchyne vbehol James a skočil mu do reči.

"Všetko je už nachystané." Alex trochu odo mňa odstúpil, aby mi uvoľnil cestu. Išla som teda do obývačky a tam sa posadila na gauč.

James zaujal miesto na fotelke a Alex sa posadil vedľa mňa. Film začal a ja som sa s chuťou do neho ponorila.

***

Bola som taká zažratá do filmu, že som si ani nevšimla kedy odišiel James. Obzrela som sa a všimla si, že Alex drieme.

Usmiala som sa nad ním. Vyzeral veľmi pokojne a ja som nemala srdce na to ho zobudiť. Potichu som sa postavila a zobrala do rúk deku.

Podišla som ku nemu a chcela ho zakryť. No v tú chvíľu ma chytil za ruku a stiahol na seba. Padla som mu do náruče.

Prekvapene som na neho pozrela. Omotal si okolo mňa ruky a pritisol si ma bližšie. Vedel čo robil. Donútilo ma to posadiť sa na neho.

"Alex..." Chcela som niečo povedať, no rýchlo ma umlčal. Priložil mi prst na pery a naznačil mi tým nech som ticho.

Nadvihla som obočie. Nechápala som o čo mu ide. 

"Spomenula si si, však hej?" Prešli mnou zimomriavky.

"Nie." Zaklamala som.

"Ja viem, že áno." Presviedčal ma, aby som sa priznala. Ja som sa však nechystala priznať, nechcela som. Avšak on neprestával.

"Spomenula si si na to ako sme sa v kuchyni bozkávali na linke." Nebezpečne sa ku mne priblížil. Cítila som jeho dych na mojich perách.

"Alex, ja neviem o čom rozprávaš." Ďalej som pokračovala v klamaní.

"Cítim ako sa chvieš. Vidím ti na očiach, že si si na niečo spomenula." Šepol mi do pier. Mal pravdu. Celá som sa chvela a čakala na to čo bude pokračovať.

"Len nechápem prečo mi to nechceš povedať?" Úplne sa odo mňa odtiahol a pustil ma. Pochopila som to ako znak, že mám odísť.

Zliezla som z neho a odišla do svojej izby. Tam som zaľahla do postele a skormútená sa snažila zaspať. Podarilo sa mi to, no nie na dlho.

Bolo kolo jednej ráno, keď sa celým domom rozoznel zvonček. Strhlo ma zo spánku. Reflexívne som sa postavila a vybrala zo šuplíka zbraň.

Vyšla som von z izby a stretla sa s Jamesom. Obaja sme mali v ruke zbraň. Aby nám nebolo málo po schodoch zišiel dolu aj Alex so zbraňou.

Všetci traja sme na seba s úsmevom pozreli. 

"Mafiáni sa nezaprú no." Podotkol Alex. Súhlasne som prikývla a dala sa do pohybu. Zišla som po schodoch na prízemie a prešla chodbou až ku dverám.

"Kto je?" Spýtala som sa ostražitým hlasom. Chalani stáli tesne za mnou. Načiahla som ruku ku zámku, no Alex mi ju stiahol nazad.

Pozrela som na neho. Naznačil mi nech som ticho. Predbehol ma a siahol po kľúčoch. Odomkol dvere a prudkým pohybom ich otvoril.

Nič. Nik. Nič ani nikto tam nebol. V tom ma zrazu Alex schmatol za ruku a stiahol k sebe. V rýchlosti si čupol a ja s ním.

James nás nasledoval. Nevedela som o čo ide, až kým som nepočula streľbu. Dovnútra doleteli vystrelené guľky. 

Alex reflexívne zabuchol dvere. Mali sme, len pár sekúnd na vypadnúť z chodby. Okamžite som sa rozbehla ku schodom a James za mnou.

Alex nám ukázal, že máme pokračovať ďalej. Vybehli sme hore po schodoch, zatiaľ čo Alex zatarasil dvere skrinkou.

Dobehol nás na poschodí. Smerovali sme až hore ku Alexovi do kancelárie. Streľba stíchla, ale zas sme mohli počuť jasné búchanie do dverí.

Po chvíli už bolo počuť buchot v celom dome. Bolo nám jasné, že nás čo chvíľa nájdu. Nedokázala som byť pokojná.

"Musíme utiecť alebo aspoň sa im postaviť." Šepla som.

"Ja viem. Koľko máte nábojov?" Spýtal sa Alex.

"4." Povedal James.

"Ja 7." 

"Dobre ja mám skoro plný zásobník. Dobre ma počúvajte. Vybehneme odtiaľto všetci do tvojej izby." Povedal Alex a pozrel na mňa.

"Vyskočíte z balkóna a budete bežať, čo najrýchlejšie. Ja sa ich pokúsim zdržať. Naženiem vám čas." Pokrútila som hlavou.

"Ani náhodou ideme všetci. Nenechám ťa tu." Chytila som ho za ruku.    ...

"Nie, musíte utiecť, jasné?" Chabo som prikývla, no nepáčilo sa mi to. Myšlienkami som blúdila v mojej pamäti.

"Dobre, poďme." Postavil sa James a my za ním. Opatrne otvoril dvere a vykukol von. Nik tam nebol. Rýchlo sme zbehli do mojej izby.

Pri dverách som pozrela na Alexa. Smutne som na neho pozrela. Usmial sa na mňa a dal mi pusu na čelo. V tom ma zavolal James so slovami, že musíme už ísť.

♦♣♠♥

Ahojte zlatíčka :) Tak som chorá, takže sa venujem písaniu :) Aspoň jedna pozitívna vec na tom byť chorá (ešte aj to, že nie som na internáte, ale doma :P )

Čo hovoríte na príbeh? :)

Inak ste super, príbeh má tri časti a skoro 1k readings ♥

Ľúbim Vás ♥