Mafia nás spojila 2

Kapitola 55- Zabila

A tak nám ubiehali dni aj na Slovensku. Čoraz viac sa nám blížil koniec našej výpravy. Teda mali sme pred sebou ešte minimálne polroka, čo bolo dosť času.

Naše kroky nás zaviedli aj do Česka, ale len na jednu noc.

"Česko, Slovensko? To kde sa túlate?" Zamýšľal sa James.

"Však predsa po celom svete." Zasmiala som sa.

"Nečakal som, že to vezmete až tak doslovne."

"Tak keď už tak poriadne, nie?" Pridal sa Alex.

"Ako to vyzerá doma?"

"Pokojne, až moc pokojne. Doteraz ešte neprišli na to, že sa nám Emily priznala, teda ak to nebol len ich ďalší ťah. No myslím, že polroka je dosť dlhá doba na to, aby niečo podnikli."

"Súhlasím, príde mi to podozrivé ako ticho pred búrkou."

V mojej hlave sa mi zobrazili tie fotky. Prešlo niekoľko dní a ešte som Alexovi o nich nepovedala. Nechcela som šíriť paniku.

"Ako to vyzerá s mojim hotelom?" Zmenila som tému skôr než sa v tom začali rýpať.

"No nastal menší zadrhel, čo sa týka elektriky. Keď sa dávala omietka a stará sa zoskrabavala dolu, tak sa niekde zrejme pretrhol kábel alebo ho myši rozhryzli, takže jedna fáza nejde. Elektrikári už na tom pracujú."

"Na ako dlho nás to zabrzdi?"

"To neviem zatiaľ, ale obávam sa, že sa bude musieť nanovo všetko pozhadzovat, zbúrať a tak."

"Do riti aj s takou robotou." Pokrútila som hlavou.

"Vieš možno by to bolo lepšie keby si doma a organizuješ si to sama."

"Ja viem James, ďakujem za pripomenutie." Odpovedala som mu sarkasticky, lebo sa tváril akoby som to nevedela bez neho.

"Idem sa osprchovať radšej. Pozdrav Nathana."

Rozlúčila som sa a odišla do sprchy. Čakala som, že sa ku mne pridá Alex, no nestalo sa tak.

Navykli sme si na spoločnú sprchu. Tuším, že to začalo už vo Francúzsku, keď sa mi votrel do sprchy.

Obom nám spoločná sprcha vyhovovala viac. Niekedy sa stalo, že sme si dali sprchu každý sám, keď sme si chceli vyvetrať hlavu.

Zvykla som si tiež na to, že som ho mala celý čas po boku. Miestami sme si liezli na nervy, no stačilo pár minút bez seba a vrátilo sa to do normálu.

Vyšla som zo sprchy a zabalila sa do župana. Vlasy som si klasicky zamotala do turbanu a na tvár naniesla krém. Opustila som kúpeľňu a vrátila sa do obývačky.

Zastala som za rohom. Nechcela som počúvať ich rozhovor, no nedalo mi to.

"Potrebujem, aby si mi preveril tohto chlapa. Mám pocit, že nás sleduje. Jessica o tom zatiaľ nevie. "

Vedela som, že je na čase pridať sa a odhaliť, čo som zistila. Vošla som teda dnu ku Alexovi.

"Vlastne viem." Obaja na mňa zvedavo pozreli.

"Pred pár dňami som si pozerala fotky a skoro na všetkých sa vyskytoval ten istý chlap."

"Jess, prečo si mi nič nepovedala?"

"Prečo si mi ani ty nič nepovedal?" Protirečila som mu otázkou.

"Pošlite mi tie fotky." Ozval sa James čím prerušil napätie medzi nami.

Obaja sme siahli po mobile a našli spomínaných chlapov. Črty tváre mali podobné, no jeden bol starší a druhý mladší. Lepšie som sa pozrela na fotku, ktorú mal Alex.

"Ja toho chlapa poznám."

Prekvapene na mňa pozreli. V hlave sa mi vybavil jasný obraz. Do očí sa mi nahrnuli slzy.

Hruď sa jej prestala dvíhať. Oči sa jej zavreli už úplne. Jej muž sa ku nej zrútil a rozplakal asi najviac ako mohol.

"Jess kto to je?" Chytil ma za ruku Alex.

"Pamätáte si na Morcov ples? Keď na nás začali strieľať. Akurát sme mali príhovor, keď vyletela prvá guľka. Nevedeli sme nájsť teba, James, a tak sme zišli dolu z pódia, a v tom sa ozval ďalší výstrel. Alex po mne skočil, a vyhli sme sa, no guľka trafila jednu pani. Zomrela v jeho náručí."

Ukázala som na fotku. Vymenili si pohľady. Alex mi stlačil ruku a vzal si ma do lona.

"A toto podľa tých rovnakých čŕt ako má on je jeho, teda ich syn."

"Zistím, čo najviac budem môcť, hneď sa vám potom ozvem. Dovtedy si dávajte pozor." Prikývli sme a vypli hovor.

Ani jeden z nás nič nepovedal. Musela som sa ísť nadýchať čerstvého vzduchu. Vyletela som von a posadila sa na schody. Slzy mi stiekli po tvári.

Počula som kroky za mnou a cítila ako mi pokladá ruky na ramená. Stiahol si ma do náručia a tíšil.

"Zomrela kvôli mne." Šepla som.

"Ty si nebola tá, čo vystrelila. Ty si ju nezabila." Pohladil ma po vlasoch.

"Keby.."

"Žiadne keby, nie je to tvoja chyba." Zotrel mi slzy a pobozkal ma.

"Spolu to vyriešime, tak ako vždy." Prikývla som a naspäť sa schovala v jeho náručí. Myslím, že to bolo jediné miesto v tej chvíli, kde som sa necítila previnilo.

♦️♠️♣️♥️

Viac sa o incidente dočítate v MNS 1 Kapitola 58 - Zvrat