Mafia nás spojila 2

Kapitola 35- Dnes nie

Zaspať pre mňa nebolo jednoduché. Vkuse som sa prehadzovala, mrvila a nemohla som prestať myslieť na minulú a predminulú noc.

"Jessica, čo sa deje?" Opýtal sa ma prebudený Alex.

"Nič, spinkaj." Pohladila som ho.

"To sa nedá, keď sa stále mrvíš. Čo ti behá po rozume?" 

"Je to len blbosť."

"Ak by to bola blbosť, tak by si sa nad tým nezamýšľala." 

"Och. Proste mám pocit, že tu včera v noci niekto bol." 

"Včera?" 

"Hej, lebo kým som išla spať som si zavrela balónové dvere, ale keď som sa zobudila boli celé otvorené." 

Videla som ako sa zamyslel. Skúšal prísť na nejaké vysvetlenie. Napokon sa postavil z postele a podišiel ku tým dverám. Nestlačil kľučku, len potiahol a dvere sa otvorili. 

"Máš zapadnutý jazyk vo dverách. Takže ak včera v noci fúkalo, tak ich otvoril vietor. Nemáš sa čoho báť." 

Odľahlo mi trochu, no aj tak mi to prišlo divné. Viete v jednu noc sa k vám niekto vkradne a na ďalšiu vám zrazu zapadne jazyk do dverí. Nezdalo sa mi to v pohode.

"No tak, Jess. Kašli na to a skús si pospať. Zajtra už ideme domov, tak si nepokaz poslednú noc." 

Zahrnul mi vlasy za ucho a ostal sa na mňa pozerať. Čakal, čo mu poviem, no ja som len mlčala. Myslím, že to bolo vhodné.

"Alex, čo tak na mňa pozeráš?" 

Spýtala som sa ho, nakoľko nevyzeral, že by chcel prestať. Zasmial sa a s úsmevom na mňa pozrel.

"Musím si vychutnať ten tvoj nevinný pohľad predsa." Dal mi pusu a ľahol si mi na brucho.

Objala som ho, a v takej polohe sa nám podarilo zaspať. Do rána ma nič nezobudilo, za čo som bola rada. 

Ráno nám už mama prichystala raňajky a po raňajkách sme sa rozlúčili.

"Keby niečo tak mi volaj, dobre?" Prízvukovala som jej, aj keď som vedela, že si aj tak spraví po svojom.

"Nestresuj moja. George a Mike už sú doma, nemáš sa čoho báť." Objala ma a už nám len zaželala príjemnú cestu.

Nasadli sme do auta a vydali sa na niekoľko hodinovú cestu. Priznám sa, že po šiestich hodinách v aute som oľutovala, že sme nešli lietadlom.

Spravili sme si zástavku na pumpe, aby sme si kúpili niečo pod zub a natankovali. 

"Ako dlho ešte potrvá cesta?" Spýtala som sa unavene.

"Oficiálne 5 hodín, ale za maximálne štyri hodiny sme doma mojím tempom." Povzbudivo sa na mňa usmial.

Vďaka bohu som ten zvyšok cesty prespala, alebo teda aspoň väčšinu. Zobudil ma Alexov spev. Spieval pesničku, ktorá nás viac menej spojila.

"I knew I loved you then." Šepla som si pre seba, no on to zachytil a usmial sa. 

Pokračoval v speve a ja som ho počúvala rovnako zaľúbene ako aj prvýkrát. Pri poslednej strofe odstavil auto a chytil ma za ruku. Venoval mi bozk.

Spočiatku som si myslela, že je to len nevinný bozk, no prehĺbil ho do niečoho väčšieho. Nahodil rýchlejšie tempo a začal vyžadovať rýchlejšie tempo.

Rukou mi prešiel po stehne a ja som vedela k čomu sa to schyľuje. Avšak ukončila som to. Nechcela som, nemala som chuť, niečo vo mne kričalo nie.

"Prepáč, Alex, nemôžem." Odsunula som mu ruku preč a sledovala jeho výraz tváre.

Nedalo sa z neho nič vyčítať. Nevedela som, či je nahnevaný, sklamaný, či ma pochopil v dobrom, alebo čo sa mu odohralo v hlave.

"V poriadku, aj tak na to nie je vhodná chvíľa." Vrátil ruky na volant a pohli sme sa ďalej.

Zvyšok cesty mi už nič nepovedal. Len, čo sme prišli domov išiel sa vybaliť a dať si sprchu. Ja som spravila rovnako.

James nebol doma, keď sme prišli. Skúšala som mu volať, ale nezdvíhal. Chcela som sa aspoň s niekým porozprávať.

Na moje šťastie mi zdvihol aspoň Nathan, ktorý mi povedal, že je s Jamesom v jednom bare, že za chvíľu pôjdu k nám.

Počkala som na nich v obývačke. Spoločnosť mi robila Meg a fľaša vína, keďže Alex sa rozhodol mať tichú domácnosť.

Ale kým oni stihli prísť ja som zaspala. Unavila ma cesta a víno ma už úplne dorazilo. Zobudila som sa až uprostred noci, keď mi Meg olizla tvár.

Zabudla som ju večer pustiť von, takže sa vypýtala sama. Otvorila som jej dvere na záhradu a nechala ju vonku.

Noc bola teplá a potrebovala sa trochu vyšantiť. Vrátila som sa do obývačky a odložila fľašu vína do chladničky.

Zobrala som si pohár vody a namierila si to do izby. Napadlo ma že James a Nathan mali prísť. Išla som pozrieť, či je James v izbe.

Nazrela som dnu a to čo som videla ma celkom prekvapilo. Ležali spolu v jednom objatí akoby sa nechumelilo. Boli zlatí, ale prišlo mi to trochu divné, v dobrom slova zmysle.

Zavrela som dvere a ušla do svojej postele. V duchu som rozmýšľala, či by bolo možné, aby niečo spolu mali. Však možno boli len moc opitý.

S tými myšlienkami som zaspávala aj sa budila. Myslela som na to celé raňajky. Raňajkovala som sama, až kým sa nezobudili.

"Dobré ráno." Povedala som potmehúdsky a usmiala sa. Vymenili si pohľady a odzdravili sa.

"No čo ty šípková ruženka? Kým sme prišli si zaspala." Zasmiali sa a trochu si ma doberali.

Nevadilo mi to, spätne som im to oplácala. Aspoň mi robili spoločnosť, čo ma privádzalo k myšlienke, že to s Alexom musím napraviť.

"Počuj a kde je Alex?" Spýtal sa ma Nathan.

"Fu, netuším, ale asi ešte spí." 

"Nespím." Ozvalo sa zo schodov a v zápätí vošiel do kuchyne. Neobťažoval sa obliecť, mal len tepláky a nič viac. Naschvál, aby ma provokoval.

Ja som sa však nenechala a ďalej som pokračovala v doberaní ich dvoch. Vlastne som to robila, až kým neprišla pošta.

♦♣♠♥

Ahojte zlatíčka :)

Čo vravíte na celý vývin deja? :)

Ďakujem za každý hlas a koment, vždy ma to poteší ♥