Mafia nás spojila 2

Kapitola 24- Pauza

Nejakým spôsobom ma to premýšľanie uspalo. Zobudila som sa až okolo desiatej. Verte, či nie, vstala som ako prvá zo všetkých.

Alex si pekne poletoval ešte v ríši snov a rovnako na tom boli aj ostatní. Ja som si stihla dať raňajky a rannú sprchu.

Vyšla som zo sprchy a zistila, že okrem spodného prádla som si nič iné do kúpeľne nedoniesla. Obliekla som si aspoň to čo som mala a potom išla do izby.

Potichu som otvorila dvere, aby som nezobudila Alexa. Vybrala som si z kufra niečo na seba. Chystala som sa obliecť si tričko, keď som zrazu počula šuchot.

Otočila som sa a všimla si, že ma Alex pozoruje. Priznám sa, že som trochu znervóznela. Avšak viac vo mne začala vrieť túžba.

Ležal na posteli len v boxerkách a díval sa na mňa ako lev na svoju korisť. Prehrabla som si vlasy z jednej strany na druhú a podišla ku posteli.

Vyšla som na ňu a obkročmo sa posadila na Alexa. Chytil ma za boky a jemne po nich prechádzal končekmi prstov.

Privrela som oči a užívala si jeho dotyky. Avšak, keď som sa sklonila, aby som ho pobozkala, tak potočil hlavu na bok.

Zostala som zarazene sedieť. Nechápala som, o čo mu teda ide. Nahnevane som z neho zišla dolu a začala sa obliekať.

"Jessica..." Oslovil ma a posadil sa na kraj postele.

"Čo je Alex?" Štekla som po ňom.

"Ja..." Nevedel sa vykoktať.

"Alex, prosím ťa uvedom si, čo vlastne chceš! A keď to budeš vedieť, tak sa mi ozvi." Zhrabla som mobil a peňaženku a odišla von.

Nemala som chuť sa na neho pozerať ani sa s ním rozprávať. Totálne ma odrovnal. Na párty by ma najradšej pretiahol na parkete a teraz tiež, len mu niečo skĺzlo v hlave a zrazu nič.

Nerozumela som mu a nevedela, čo vlastne odo mňa chce. Ono bola najhoršie, že on sám to nevedel.

Dala som si prechádzku po pláži. Posadila som sa na mólo a nohy si ponorila do vody. Dívala som sa na odlesk slnka na hladine mora.

Počula som za sebou kroky. Myslela som si, že to je niekto cudzí, až pokiaľ si neprisadol ku mne.

"Čo tu tak sama?" Prihovoril sa mi.

"Treba si vyvetrať hlavu."

"Zaťažuje ťa tvoj vek?" Zasmial sa. Nechápavo som na neho pozrela.

"Však zajtra máš narodeniny." Objasnil mi. Úplne som na to zabudla. To už?

Vlastne som si uvedomila, že to je môj posledný deň prežitý ako násťročná. Krutá pravda ma dostihla.

"Hej, Jess! Hlavu hore, svet sa ti nezrúti, keď budeš mať dvadsať." Začal ma upokojovať.

"Nathan..." Vzdychla som si a oprela si o neho hlavu. Objal ma a svojím spôsobom utešil. Bolo to divné. Ja a predstava, že už budem mať dvadsať.

***

Vrátili sme sa z pláže. Alex nebol na izbe, čo bolo pre mňa fajn. Nathan mi robil spoločnosť. Bola som mu vďačná.

Chvíľku sme sa len tak rozprávali, potom sme vymýšľali plán, čo robiť. Vymysleli sme si wellness a hlavne oddych.

"Bože! Tá ženská mala ruky bohyne!" Rozprával mi Nathan po masáži.

"Bacha, aby sa ti nepostavil z toho." Zasmiala som sa.

"Prosím ťa! Takéto veci mám pod kontrolou. Už som veľký chlapec." Povedal a pyšne sa usmial.

"Ozaj, koľko máš vlastne rokov? Nemôžeš byť o moc starší odo mňa." Zamyslela som sa.

"Dvadsať." Oznámil mi.

"Aký je to pocit?" Spýtala som sa.

"Je to...normálne. Jessica, to nieje päťdesiatka, aby si sa o to strachovala. Aby si si rátala šediny na hlave." Chytil mi ruky.

"Lenže..."

"Lenže čo?"

"Ja sa cítim ako päťdesiatročná." Posadila som sa na lavičku a ťažko sa nadýchla.

"Čo tým myslíš?" Prisadol si a opäť ma chytil za ruky.

"Ja sa tak cítim proste. Všetky starosti a problémy, ktoré sa na mňa valia z každej strany. Neprežila som pomaly ani jeden deň bez starostí a myslenia na mafiu."

Začala som plakať. Nič nepovedal, len ma objal.

"Jediné k čomu som bola odjakživa vedená, bola mafia. Nič viac! Do riti! Však ja som sa kvôli mafii v devätnástich vydala!" Pevnejšie ma stisol.

"Pauza. To jediné chcem. Pauzu." A vtedy ma prestal objímať. Zobral mi tvár do rúk a zotrel z nej slzy. Zahľadel sa mi do očí a prehovoril.

"Máš ju mať." Pousmial sa a opäť ma objal.

Mala som pocit, akoby si tým objatím prevzal všetko, čo ma dovtedy trápilo alebo nejakým spôsobom ťažilo.

Nevedela som ako to spravil, no od toho momentu, som sa cítila tak slobodná, ako ešte nikdy pred tým. Neskutočne som mu za to ďakovala.

Zobral zo mňa kúsok zlého a vrátil mi na tvár trochu úsmevu. Ten ma však prešiel, keď som sa vrátila na izbu a stretla Alexa.

"Ahoj." Pozdravil sa mi a posadil sa na posteľ.

"Ahoj." Tichým hlasom som mu opätovala pozdrav a išla do kúpeľne. Dala som si sprchu a zabalená v uteráku som si umývala zuby.

Odložila som zubnú kefku, obliekla sa a odišla z kúpeľne.

"Kam ideš?" Spýtal sa ma Alex, keď som sa začala obúvať.

"Idem s Nathanom na pláž. Pridáš sa?"

"Možno potom aj s ostatnými." Pousmiala som sa a s tichým dobre som odišla. Pred hotelom ma čakal už Nathan. Opäť s úsmevom na tvári.

♦♣♠♥

Ahojte zlatíčka ♥

Viem, že časť je trochu viac zamotaná :D

Ďakujem za krásnych 18K readings ♥

Ste super ♥