Mafia nás spojila 2

Kapitola 13- Fontána

Dlho sme stáli v objatí. Nikto z nás nič nepovedal. Ja som nemala chuť rozprávať sa a on to určite vedel. Neprerušil naše objatie, ani keď mu niekto volal.

"Mal by si to už zdvihnúť." Odtiahla som sa od neho a odstúpila. Pousmial sa a vybral si z vrecka mobil. Obišla som ho a odišla. Nechala som ho nech si v pokoji vybaví svoje veci.

Uložila som sa v jednej izbe a hneď aj zaspala. Vedela som, že budem mať ťažké ráno. Našťastie som sa poistila a ešte predtým, ako som zaspala a nachystala si tabletku.

Prebudilo ma šuchotanie. Poobzerala som sa po izbe a uvidela Nathana, ako si vyberá veci zo skrine. Zaprela som sa na lakte a pozorovala ho.

Zatiahol za lem trička, ktoré mal na sebe a rázom ho už nemal. Nič som nepovedala, len tíško sledovala. Mal veľmi dobrý chrbát, na ktorom sa mu tiahlo tetovanie až niekde dopredu.

Dal si na seba tričko zo skrine a potichučky ju zavrel. Otočil sa a vtedy ma zbadal. Vyzeral prekvapene. Určite nečakal, že som už hore.

"Ahoj, prepáč nechcel som ťa zobudiť." Pousmiala som sa.

"Nezobudil si ma, neboj." Videla som ako mu odľahlo.

"Dobre, to som rád." Usmial sa a odišiel preč.

Nahla som sa nad stolík a zobrala si do rúk vodu a tabletku. Prehltla som tabletku a zapila ju. Avšak to by som nebola ja keby sa celá neoblejem. Povzdychla som si nad svojou šikovnosťou.

Vyhrabala som sa z postele. Dala som zo seba dolu mokré tričko. Išla som si vytiahnuť tričko z tašky, no márne som išla. Zabudla som si ho zbaliť.

Zostali mi len dve možnosti. Prvá dať si to mokré tričko naspäť na seba, alebo si vybrať nejaké z Nathanovej skrine.

Otvorila som si jeho skriňu a našla si tam nejaké dlhé tričko. Najdlhšie, ktoré tam bolo mi zakrývalo maximálne zadok. Žiadne dlhšie.

Neriešila som to už a išla sa umyť. Potom som si išla spraviť čaj do kuchyne. Dala som zohriať vodu, vybrala si šálku a hľadala nejaký čaj.

Zbadala som ich na najvyššej políčke. Dala som sa na špičky a natiahla sa poň. Nedočiahla som, a tak som sa ešte viac natiahla.

Zrazu som však počula kroky a videla tieň za mnou. Niekto natiahol ruku nado mňa a podal mi čaj. Zobrala som si ho a on spustil ruku popri mojom boku.

Jemne mi po ňom prešiel. Na celom tele sa mi rozliali zimomriavky. Prudšie som sa nadýchla. Privrela som oči a zostala stáť ako na ihlách.

Kým ma to prešlo, Nathan bol preč. Nechápala som, že čo ma to tak vzalo. Nadávala som si za to a dohovárala, že to bol len jeden nechcený dotyk.

Čím viac som sa nad tým zamýšľala, tak viac som chápala, že to je to čo mi chýba. Ja viem. Furt tá istá pieseň dokola.

"Nad čím toľko uvažuješ?" Spýtal sa ma Nathan.

"Ja? Neviem. To len tak." Usmiala som sa. Odchlipla som si z čaju, a čakala čo sa ma ďalej spýta. Videla som na ňom, že má ešte niečo na srdci.

"No už sa spýtaj." Usmiali sme sa.

"No dobre. Prečo si včera večer odišla von? Nemusíš mi to povedať, ak nechceš."

"Zatočila sa mi hlava a prišlo mi nevoľno."

Čiastočne som mu neklamala. Zatočila sa mi hlava, ale nie z toho, že mi bolo zle. To som mu však na nos vešať nechcela.

"Jaj tak." Pousmiala som sa a odpila si z čaju.

"Inak máš pekné tričko. Skoro by som povedal, že je ako to moje, čo by som mal mať v skrini." Zasmiali sme sa.

"Hej? No tak asi nakupujeme v rovnakých obchodoch." Dodala som s úsmevom.

***

Vrátili sme sa domov a zas to na nás trochu doľahlo. Dom bol prázdny. Nemala som chuť tam byť. Zdržiavala som sa viac menej na záhrade.

Hrala som sa s Mag. Hádzala som jej loptu, no aj to nás po čase omrzelo. Posadila som sa na okraj fontány. Nebola stále zapnutá.

"Vždy ju zapínal Alex." Ozvalo sa spoza mňa.

"Už ako dieťa. Vždy keď sa roztopil posledný sneh v okolí, Alex prišiel a posadil sa tam, kde sedíš práve ty."

Pozrela som na neho a videla ako začal v duchu spomínať. Úplne sa podal svojím spomienkam.

"Utekali sme po záhrade aj spolu s Alexom. Mama na nás kričala z balkónu. Kričala nám, že už nevidno žiadny sneh v okolí. Pre mňa to nič neznamenalo, no Alexovi sa v očiach roztancovali iskričky radosti.

Obaja sme sa rozbehli dnu. Alex bol samozrejme ako prvý hore pri mame. Ledva som stihol dobehnúť a Alex sa už rozplýval nad tou novo rozkvitajúcou krajinou.

Pribehol som k nim. Nikdy som v tom nevidel nič zvláštne. Ani mama. Len Alex.

Pozrel sa na mamu spýtavým pohľadom a tá mu prikývla. Rozbehol sa zas von. Ja som ostal pri mame. Tá si ma k sebe pritúlila. Spolu sme pozorovali Alexa, ako beží do kôlne. 

Tam spustil nejaký gombík a vybehol von. Kým sa fontána spustila, Alex dobehol k nej a čakal. Čakal so zatajeným dychom, a keď prvé kvapky vody vystriekli von, na celej tvári sa mu rozlial úsmev.

Mama ma vtedy pevnejšie stisla. Usmial som sa na ňu a ďalej sme pozerali na Alexa."

Usmieval sa, aj keď mal slzy v očiach.

♦♣♠♥

Ahojte zlatíčka :)

Čo vravíte na novú časť? :)

Ďakujem za vyše 7K readings ♥