Mafia nás spojila 2

Kapitola 6- Mladá dievčina

Týždeň neskôr:

Ďalší týždeň ubehol a s ním odchádzala pomaly nádej na návrat mojich spomienok. Už som pomaly prestávala dúfať.

Spomienky, ktoré sa mi aj vybavili dokopy nedávali žiaden zmysel. Akoby mi to vesmír chcel všetko sťažiť.

Do toho ešte aj Alex odcestoval preč. Nikto ani on sám nevedel nakoľko musí ísť preč. Skvelé! Muž na ktorého si mám spomenúť a on si odíde.

Samozrejme, že som sa ho ani neopýtala, či to on mi tam nechal tú tabletku a vodu, opäť. Mohla som sa opýtať Jamesa, no ja som tým chcela začať rozhovor s Alexom.

Odložila som pohár do drezu a odišla z kuchyne do izby. Po ceste som si všimla, že James má otvorené dvere. Podišla som k ním.

Pozrela som cez malú škáru. Mal na sebe len rifle a akurát sa načahoval po košeľu. Obliekol si ju a počas toho ako ju zapínal sa otočil.

Pripadala som si ako nejaký uchýľ, keď som ho pozorovala. Lenže to telo, to telo, och... stálo mi to za to. 

Spravil pár krokov k dverám a ja som spanikárila. Vtrhla som dnu. Neviem prečo som to spravila. 

"Oh, ahoj." Pozdravil ma James. Ja som sa ešte nestihla spamätať, že čo som to spravila. 

"Potrebuješ niečo?" Spýtal sa ma. Skvelé Jess, a čo teraz? 

"Ehm, no, napadlo ma, že... či to ty si mi nechal tabletku s vodou na stole?" Nič horšie zo mňa vypadnúť nemohlo?

"Kedy?" Zvraštil čelo.

"Minulý týždeň." Pokrútil hlavou.

"Nie, nie to som nebol ja. Prečo?" No skvelé, a čo teraz?

"Len tak, lebo som sa chcela poďakovať." Ďalšia skvelá výhovorka.

"No tak v tom prípade, vďaka pôjde Alexovi, keď príde." Pousmiala som sa.

"A kedy vlastne príde, nevieš?" Záporne pokrútil hlavou.

"Tak nič, ďakujem." Otočila som sa a dala sa na odchod z jeho izby.

"Ty počuj, dnes je párty u môjho kamaráta, nechceš ísť so mnou?" Prišlo mi to ako fajn nápad. Trochu sa aspoň odreagujem.

"Jasné, pôjdem rada." Súhlasila som. 

Aj tak som sa už chcela niekde vypariť. Predsa len som stále doma zavretá, a to predsa nikoho nebaví. Dokonca ma nebavilo už ani ležanie v posteli a to je moja najobľúbenejšia činnosť.

Začala som sa pripravovať. Najprv sprcha, potom som sa namaľovala a nakoniec prezliekla. Dnes som chcela ísť za tú ozaj mladú dievčinu, ktorá bola vo mne skrytá.

Dala som si čierne silonky, šedú áčkovú sukňu a slaboružový croptop s čipkovanými rukávmi a chrbtom. Obula som si čierne tenisky.

Postavila som sa pred zrkadlo a sama neverila vlastnému odrazu. Konečne som na sebe nemala žiadne priliehavé šaty, opätky a dokonca som si nebrala ani zbraň.

Vyšla som von z izby zároveň s Jamesom. Pozrel na mňa a úplne ostal v šoku. Usmiala som sa na neho a zatočila sa.

"Môže byť?" Stále nebol schopný slova.

"Ja som v šoku, v príjemnom šoku." Na tvári sa mu rozžiaril úsmev.

"Je to zmena, ja viem." Povedala som jeho nevyslovené myšlienky.

"Alebo sa mám ísť prezliecť?" Ukázala som nazad na dvere.

"Nie, nie!" Pokrútil hlavou a hnal ma pred seba. 

***

Vošli sme dnu do obrovského domu, z ktorého hudbu sme počuli až pod kopec.  Vo vnútri bolo jasne cítiť alkohol a trávu.

Všade naokolo nás sa tancovalo. Toľko mladých a bezstarostných ľudí pokope. Nikto tam nemal viac než 25. Tak krásne sa na nich dívalo.

"James, vitaj." Dobehol k nám z davu nejaký chalan. Usúdila som, že to on koná túto párty. Len čo sa zvítali, tak som jeho pozornosť upútala ja.

"Jessica, teba som tu nečakal." Prekvapene som na neho pozrela.

"Ahoj?" Zasmial sa.

"Teba sú plné noviny, nečuduj sa, že ťa poznám." Došlo mi, že som verejne známa osoba.

"Ja som Nathaniel Sawyera." Podal mi ruku a usmial sa na mňa. Spravila som rovnako, no u mňa nebolo nutné sa predstavovať.

Priznám sa pri tom mene ma striaslo. Ani neviem prečo. Nebolo mi to meno povedome ani on. Nikdy pred tým som ho nevidela ani o ňom nečítala nikde ani nič.

"Poďte si po pohárik, máme toho dosť pre všetkých." Žmurkol na mňa a venoval sa už len Jamesovi.

Zdržiavala som sa ďalej od všetkých, mala som pocit, že tam nezapadám. Bola som síce mladá, no len výzorovo. 

Vo vnútri som sa cítila ako stará. Nie ako babka, no ako dospelý človek, ktorý musí riešiť nespočetne veľa problémov.

Vďačila som za to mafianskému životu, no samozrejme len ironicky. Cítila som smútok, že ja som svoju mladosť nikdy nezažila.

Odjakživa som sa zaoberala mafiou. Bola som k tomu vedená od mala a bolo to jediné, čo som vo svojom živote poznala.

Čím viac času som tam nečine stála tým viac som mala chuť sa rozplakať. Nanešťastie si moje zvláštne správanie všimol James.

Prišiel ku mne, ale nie sám. Prišiel aj Nathan. Podali mi do rúk pohár s niečim. Nevedela som čo v tom je.

"Čo v tom je?" Spýtala som sa. Vymenili si pohľady.

"Niečo aby si sa konečne uvoľnila." Objasnil mi James a sám sa napil zo svojho pohára. Neváhala som a napila sa tiež.

Už len podľa chuti a farby som usúdila, že to je whiskey. Usmiala som sa a vypila zvyšok pohára. Pocítila som mierne uvoľnenie a to sa mi zapáčilo.

"Poď pôjdeme si zatancovať." Chytil ma za ruku James a ťahal ma tancovať. Nenechala som sa prosiť a začala tancovať.

Začalo to nevinne. Pol metra od seba, no potom prišiel Nathan. Doniesol celú fľašu whiskey a vtedy sa zábava začala.

♦♣♠♥

Ahojte zlatíčka, prepáčte mi za moju neaktivitu :/ No bohužiaľ častejšie sa mi nedá písať :/

Napriek tomu... čo vravíte na príbeh? :)

Ďakujem za 3,5K readings ♥