Mafia nás spojila 2

Kapitola 22- Spomienky

Trochu som sa pomrvila. Pootvorila som oči a zažmurkala. Zhlboka som sa nadýchla a lepšie sa pozrela okolo.

Ležala som v obývačke v Alexovom lone. Pozrela som na neho a tiež sa akurát zobúdzal.

"Dobré ráno." Zaprial mi. Usmiala som sa na neho a posadila sa.

"No ty si sa asi moc nevyspal." Smutne som na neho pozrela.

"Prečo myslíš?" 

"Lebo si celú noc sedel a ešte so mnou na kolenách." Pokrútil hlavou.

"Aspoň si ma pekne hriala celú noc." Usmial sa a pohladil ma po líci. 

"Aha, už sa zobudili." Ozvalo sa od dverí. S  Alexom sme pozreli na Jamesa, ktorý stál vo dverách a vyjedal cereálie.

"Keby radšej namiesto toho rýpania spravíš cereálie aj nám?" Podotkol uštipačne Alex.

"A mám na čele napísané sluha?" Oponoval mu James.

"No tak pokoj chlapci." Zasiahla som ja, aj keď som vedela, že to myslia vrámci srandy. James s povzdychom odišiel, a tak sme ostali sami.

Podvedomo som sa pritúlila k Alexovi. Ten ma objal a hladil po rameni. Popravde som si ani neuvedomila, že som sa k nemu pritúlila, až kým ma nehladil.

Pozrela som na neho. Pousmial sa. Bol hrozne zlatý. Radosť na neho pozerať. Opätovala som mu úsmev.

Zrazu dnu vošla Emily. Pozrela na nás a usmiala sa. 

"Toto by chcelo fotku." Podotkla. Pozrela som na Alexa a on iba mykol plecom.

"Mne je jedno." Povedal a neprestával sa usmievať. Nestihla som od neho odvrátiť zrak, keď zrazu niečo cvaklo.

Emily nás stihla odfotiť skôr ako sme boli pripravení. Avšak, keď nám tú fotku ukázala. Bolo to niečo úžasné.

"Tá sa ti vydarila." Pochválila som ju. 

"Ďakujem." Trochu sa zapýrila a odišla preč. 

Po chvíli sme sa aj ja s Alexom podvihli na odchod. Každý z nás išiel svojou cestou. Dala som si raňajky, potom sprchu a obliekla som sa. 

Jemne som sa namaľovala, upravila si vlasy a pomaly sa blížil čas odchodu. Zišli sme sa v obývačke. 

"No čo pôjdeme pomaly?" Spýtala som sa ich. Všetci prikývli, a tak sme sa vybrali do garáže po autá.

Alex, James, Nathan a ja sme išli v jednom a Mike s Emily v druhom. Do ich auta sme dali aj väčšinu batožiny.

Cesta na letisko prebehla pokojne. Alex s Mikom sa pretekali na ceste. Hudba hrala na plné pecky, čo našťastie prekričalo môj "spev". 

Na letisku sme odparkovali auto. Tam už čakali svokrovci, ktorý mali autá zobrať naspäť k nám.

"Dobrý." Zvítala som sa len so svokrom. Ten ma objal. Na svokru som ani nepozrela. Nechcela som si kaziť dovolenku už od samého začiatku.

Chvíľu sme sa s nimi rozprávali, no potom sme už museli ísť. Na letisku nás čakalo niekoľko kontrol a všetky tieto veci okolo nástupu do lietadla.

Nastúpili sme do lietadla, kde sme našli naše sedadlá a potom nám už len letuška povedala nejaké pokyny. 

Zaželala nám príjemnú cestu a mohli sme ísť. Sedela som medzi Alexom a nejakou pani. Pozerala som von oknom cez Alexa.

Pod nami boli mraky a výhľad bok ozaj pekný. A to nemyslím výhľad, keď som zdvihla hlavu a pozrela sa na Alexa.

Ten si pokojne spinkal. Usmiala som sa a trochu zaspomínala na cestu do Londýna. Môj úsmev na tvári sa zväčšil najviac ako len mohol.

"Čo sa tak usmievaš?" Spýtal sa ma Alex. Ani som si nevšimla kedy sa prebral.

"Ale spomínam." Pozrela som sa na neho a potom opäť von oknom.

"A smiem vedieť načo spomínaš?" Opýtal sa ma tichým hlasom.

"Na Londýn." Priznala som a videla ako ho moja odpoveď prekvapila, ale zároveň potešila. 

"Užil som si to tam. Bolo tam ozaj dobre." Prehovoril úprimným hlasom a usmial sa.

"Pamätáš si na tú pani z lietadla?" 

"Pani Margaret! Akoby som mohol na ňu zabudnúť." Zasmiali sme sa.

"Bože, boh vie ako sa má, a ako je na tom tá jej dcéra s vnukom." Alex mi len prikyvoval. 

"Hádam sa majú dobre." Pohladil ma po ruke.

"Načo si tak najviac pamätáš?" Pozrela som na neho a čakala na odpoveď.

"Hm, to je dobrá otázka. Asi pre mňa bol najkrajší moment, keď som ti prvýkrát povedal, čo k tebe cítim." 

Povedal a tak úprimne sa na mňa usmial. Myslela som si, že povie, keď som ho vyfajčila na hoteli, ale on si vybral toto.

Znamenalo to veľa pre mňa, a podľa všetkého aj veľa pre neho.

"A tebe?" Vytrhol ma zo zamyslenia.

"Tiež, a aj keď si robil palacinky." Začala som sa smiať pri spomienke, keď som našla Alexa celého od cukru v kuchyni.

"O tom sa baviť nebudeme." Zasmial sa.

"Ale tie palacinky boli dobré." Pochválila som ho, no stále som sa vyškierala.

"A chceš vedieť, čo sa mi ešte páčilo?" Chytil ma za ruku a mierne sa ku mne naklonil.

"Tá fajka." Hlesol mi tichým hlasom do ucha. Nesklamal! Zavial ma nával tepla a pozrela som na neho.

Bola som niekoľko centimetrov od jeho pier. Moc som sa musela držať, aby som si nepripomenula ich chuť. 

"To mi je jasné." Šepla som mu do pier. Možno si to neuvedomoval, no ruku mi držal viac a viac silnejšie. Zrejme sa aj on musel držať na uzde. 

***

Vystúpili sme na letisku a odtiaľ sme išli taxíkom na náš hotel. Boli sme ubytovaní v hoteli Iberostar Varadero, a musím povedať že to tam bolo neuveriteľné.

Bolo to luxusné a neskutočne dobre to tam vyzeralo. Na izbách sme boli po dvoch. James a Nathan, Emily a Mike, Alex a ja.

Boli tam manželské postele, čo bola celkom sranda pre Jamesa a Nathana.

"No ja na koberci nebudem spať!" Povedal James a ukázal na manželskú posteľ.

"Ale zlato, však sa netvár." Pritepleným hlasom sa ozval Nathan. James na neho len pozrel.

"Tebe to už teraz šibe z toho slnka." Podotkol a my sme sa zasmiali.

Potom sme sa všetci išli vybaliť, a keďže sme prišli zhruba večer tak sme sa išli najesť. Raňajky, obed a aj večeru sme mali v cene.

Poriadne sme sa všetci najedli a potom sme sa rozhodli ísť do baru na nejaký ten drink.

♦♣♠♥

Ahojte zlatíčka ako sa máte? ♥

Čo vravíte na novú časť? :)