Mafia nás spojila 2

Kapitola 20- Plánovanie

Prespala som celú noc ako už dlho nie. Bola som zvyknutá, že som minimálne polku z nej prepila. Teraz som však nechcela.

Ráno mi volal Nathan. Nezdvihla som. Určite chcel vedieť prečo som včera neprišla. Nemala som náladu mu všetko vysvetľovať.

Vlastne nemala som náladu na nič. Narozdiel odo mňa bol Alex až príliš živý. Určite bol rád, že je konečne doma.

Samozrejme, že som aj ja bola, len som proste nemala náladu. Celý deň sa mi neskutočne ťahal. Akoby nemal konca.

"Jess, zahráš si s nami karty?" Spýtal sa ma Alex pri večeri.

"Jasné, ak nebudem prekážať." Pousmiala som sa a kradmo sa pozrela na svokru. Tá sklonila zrak do taniera. 

Po večeri sme sa odobrali do obývačky. James našiel karty a Alex otvoril fľašu whisky. Nalial a podal všetkým poháre, vrátane mňa.

"Tak na zdravie." Všetci sme si odpili. Položila som pohárik na stôl.

"A to som si myslela, že vydržíš aspoň jeden deň bez pitia." Povedala uštipačne svokra.

Nepekne som na ňu pozrela. Alex pozrel na nás všetkých a čakal nejaké vysvetlenie. To však nedostal od nikoho.

James zachránil situáciu tým, že začal rozdávať karty a odpútal od toho pozornosť. Bola som za to rada.

***

Dohrali sme poslednú partiu okolo druhej rána. Svokra mala ešte pár poznámok ku mne, ale už som to neriešila.

Unavená som ľahla do postele a zaspala. Prebudila som sa až pred obedom. Celkom fajne si dať na raňajky obed.

Najlepšie na tom celom bolo, že svokra odišla. Bože tak neskutočne ma to potešilo, normálne som mala pekný deň už od rána, môjho rána.

Najedla som sa, prezliekla sa a vychystala sa na prechádzku s Mag. Už som bola takmer pri dverách, keď ma zastavil Alex.

"Kam ideš taká vysmiatá?" Spýtal sa s úsmevom na tvári.

"Ale prejsť sa ideme trochu. Chceš ísť s nami?" Mag zbystrela a prosebne na neho pozrela.

"Jasné!" Mag začala poskakovať a my sme sa zasmiali. Bola rozkošná.

***

Nešli sme na moje miesto útechy, ale do centra mesta. Trebalo sa trochu zviditeľniť pred ľuďmi. Predsa len to bola nejaká doba, čo sme s Alexom nikde spolu neboli.

V novinách už boli isté špekulácie, či sme sa nerozišli. Keby vedia pravdu boli by radšej, keby sa rozídeme ako toto.

"Nepôjdeme sa niekde najesť?" Spýtal sa Alex.

"No ani nie som taká hladná, ale ak ty si, tak môžeme." 

"Tak poďme aspoň na cheeseburger." Rozžiarili sa mi oči. 

"Vlastne som hladná." Zasmiali sme sa a zmenili smer našej cesty.

Vychutnávali sme si posledné sústa a kráčali domov. Mag išla popred nás a veselo poskakovala. Slnko nám svietilo do tváre a zohrievalo nám pokožku na celom tele.

Vidno, že bolo leto. Počasie tomu jasne naznačovalo a v uliciach bolo plno detí. 

"Mohli by sme ísť niekam na dovolenku." Prehovoril Alex. Pozrela som na neho a zamyslela sa.