Mafia nás spojila 2

Kapitola 66 - Ešte nie

Rozhodli sme sa že bude bezpečnejšie, keď pôjdeme s malou do domu a nie na hotel do bytu. Dom bol pre ňu obrovský a skúmala všetko čo sa dalo.

Najviac sa jej páčila moja izba. Vraj je podobná akú mali doma, kde bývali s mamou.

Pomohla som jej poriadne sa poumývať a dať do pyžama. Alex nám zatiaľ pripravil večeru, lebo po tej ceste nám vyhladlo.

"Nechceš zavolať ocinovi?" Spýtala som sa jej, keď som ju ukladala do postele.

"A môžem?"

"Jasné, vždy keď budeš chcieť, stačí nám povedať, dobre?"

Vyťukala som číslo a dala jej mobil. Jackovi všetko porozprávala, aká bola cesta, aký máme veľký dom a tak. Nakoniec mu povedala, že by mal ísť spať aj on. Bolo zlaté ju počúvať.

"No a teraz už môžeš ísť spinkať aj ty."

"Ešte nie, ešte som nepočula rozprávku. Tatino si vždy nejakú vymyslí." Vymenila som si pohľad s Alexom.

"No tak teda si rozpovieme rozprávku o..." Odmlčala som sa.

"O trolovi." Doplnil Alex.

"Jej, tak takú som ešte nepočula." Zaradovala sa Lily.

"No moja, veru ani ja, ale určite nám ju Alex rád povie."

"Hm, tak začnem. V jednom lese, ďaleko od ľudí, v malej dedinke bývali trolovia. Všetci mali malé domčeky postavené z lístia, papekov a všetkého, čo les ponúkol. Žili si svoj pokojný život v dedinke a o nič viac sa nestarali. Až na jedného trola, ten chcel preskúmať svet. Volal sa Joey a jeho jediným prianím bolo vidieť svet. Každé ráno sa vyšplhal na vrch stromu a pozoroval, čo sa deje v diaľke."

Pozrela som na malú. Zaspala. Alex stíchol. Iba sme si vymenili pohľady.

"Poď, nechajme ju spať. Len ešte skontrolujem balkón, či je zamknutý."

Bol, takže som len zatiahla závesy a išla. Ľahla som si k Alexovi. Pritúlila som sa k nemu a zavrela oči.

"Chcela by si?" Šepol do ticha.

"Chcela, čo?"

"Deti, rodinu." Zaprela som sa na lakte a trochu odtiahla, urobil rovnako.

"Ty by si chcel?"

"Áno." Zahľadel sa za mňa.

"Alex, myslím si že, kým sa nevysporiadame so všetkými nepriateľmi, to bude veľký risk."

"Ja viem, zlato." Ľahol si, pozrel na strop a už nič viac nepovedal.

Cítila som sa blbo. V podstate som mu skazila jeho predstavu. Predsa Alex bol starší, čiže bolo jasné, že premýšľa nad rodinou.

"Alex, teraz to neber tak že nechcem, lebo chcem a veľmi, no príde mi, že priviesť dieťa do momentálnej situácie by bolo úplne nezmyselné."

"Ja chápem, Jess, nemusíš mi to objasňovať."

Odpálil ma. Pochopila som, že k tomu nie je čo viac dodať. Posmutneli sme obaja. Zaželala som mu dobrú noc a otočila sa na bok.

Bola som unavená čiže napriek myšlienkam som zaspala rýchlo. Avšak v noci som sa niekoľkokrát prebudila. Napokon som to už o šiestej vzdala a išla si spraviť čaj.

Prestala som piť kávu, lebo ma iba viac ubíjala a vôbec mi nedodávala energiu. Netvrdím, že čaj áno, no po ňom som mala aspoň chuť niečo spraviť.

Prezliekla som sa a zašla do obchodu. Chcela som na raňajky waffle a vedela som, že nimi nepohrdne ani Alex ani Lily. S nákupom som sa vrátila domov.

Kým som nakúpila, všetko prichystala odbilo osem hodín. Posadila som sa a vzala si jednu wafflu. Dala som si tam poriadne veľa šľahačky a jedla. Viem, že to nie sú úplne zdravé raňajky, ale niekedy si treba dopriať.

"Dobré ráno." Pohladil ma Alex po hlave.

Nečakala som, že so mnou prehovorí. Bolo to milé prekvapenie, no atmosféra bola i tak napätá.

"Lily ešte spí?" Spýtal sa ma zatiaľ čo si sadal za stôl.

"Áno, teda, myslím si, nebola som ju kontrolovať."

Došlo mi, že som sa mohla aspoň ísť pozrieť, či je vôbec v tej izbe. Ako som sa postavila od stola s úmyslom ísť za ňou, vošla do kuchyne. V ruke držala svojho macka a pretierala si oči.

"Princezná už vstala." Zobral si ju Alex na ruky. Zasmiala sa a ja som sa len prizerala.

"Vyspala si sa dobre?"

"Áno."

"Tak je dobre, utekaj si sadnúť a napapať sa. Dáš si čajík, džús alebo horúcu čokoládu?"

"Čokoládu." Odpovedala mu bez váhania. Chytil sa teda do toho.

"Tak nech sa vám páči." Položil dve čokolády na stôl.

Usmiala som sa, lebo sa ani nepýtal a i tak mi spravil. Vždy chutí rovnako, neviem sa jej nabažiť. Lily to cítila určite rovnako, keď som videla ako si ju vychutnáva.

"Lily, čo by si dneska chcela robiť?" Opýtala som sa jej.

"Neviem." Mykla plecom.

"Ja mám ešte jedno stretnutie."

"Tak Lily ostáva to na mne niečo vymyslieť. Spravíme si babsky deň, môže byť?"

Prikývla a viac sa nepýtala. Len čo sa najedla, utekala sa prezliecť.

"Mohol by si nás hodiť k hotelu? Nech nemusíme ísť taxíkom."

"No môžem." Súhlasil.

Odložila som špinavý riad do dresu a išla sa preobliecť. Alex nás teda vzal pred hotel, kde sme sa rozlúčili a išli po svojom.

"A toto je tvoj hotel?" Pýtala sa ma už asi štvrtýkrát, nakoľko mi neverila.

"Lily, už som ti povedala, že áno."

"Dobrý deň." Prerušila nás recepčná.

"Volal pán Morce, má na vás nejakú naliehavú prosbu."

"Dobre idem to vybaviť, ďakujem. Lily na chvíľu pôjdeš do detského kútika, môže byť?"

Radostne prikývla. Zaviedla som ju teda do kútika a potom som išla do kancelárie. Vyťukala som Morcove číslo.

"Dobrý deň, pán Morce, tu Jessica DiLaurentis. Počula som, že ste ma zháňali."

"Áno, áno, mám na vás prosbu, ale asi to bude lepšie riešiť osobne, máte teraz čas?"

"No mám, dalo by sa vám prísť do hotela?"

"Samozrejme, som poblíž za chvíľu som tam."

"Dobre, recepčná vás nasmerujem kam máte ísť."

Zložila som a čakala. Bola som celkom napätá, čo odo mňa chce.

♦♣♠♥