Potrebovala som sa nejako zbaviť hnevu. Zobrala som si zbraň, plno nábojov Mag a spolu sme sa vybrali na "prechádzku". To som nechala ako odkaz ak by sa náhodou niečo dialo.
Išli sme pešo na jedno opustené miesto. Našla som si ho na nete. Je to tam sama kopa ruín, dá sa povedať blata a sem tam aj nejaký kúsok trávy.
Samozrejme bol tu bordel. Nečudovala som sa, keď som tam našla všelijaké injekcie a podobne. Narkomani tú mali skvelú skrýšu pred vonkajším svetom.
Mag behala všade kde sa dalo. Oňuchávala všetko naokolo seba a značkovala si teritórium. Neustále bola v pohybe.
Priznám sa, že som sa tam cítila nepríjemne. Priam až nevhodne akoby som tam nepatrila. Nemala som tam, čo robiť.
Celé to miesto mi naháňalo hrôzu. Vyháňalo ma preč, no ja som neodišla, aj napriek tomu, že ma tam nechcelo. Myslím, že aj Mag sa tam tak cítila.
Našla som nejaké fľaše. Porozkladala som si ich všade naokolo a nabila si pištoľ. Namierila som na jednu z fliaš.
Priznám sa, že sa mi neskutočne triasli ruky. Zo zbrane som už dlho nestrieľala. Nepamätám si kedy naposledy. Čím to asi bude?
Odistila som si zbraň a položila prst na spúšť. Poslednýkrát som zamerala terč a...
"Jeny..." Šepol a dopadol na zem. Pochopila som, že to bol Dean. Iba on ma volal Jeny.
Rozbehla som sa ku nemu a chytila ho do náruče. Rozplakala som sa. Videla som ako mu v tých krásnych očiach vyhasína život.
Vďaka mne už nežije. Zabila som ho, no nechcene. Bol to strach, ktorý ma donútil vystreliť.
...
Sotila som jedného o zábradlie.
Preletel cezeň a spadol na schody. Bolo počuť veľké prasknutie. Zrejme to boli jeho väzy.
Ten ktorého som kopla sa ešte stále valal po zemi. Nahla som sa ku nemu a zobrala mu zbraň. Namierila som to na toho druhého. Vystrelila som. Zasiahlo mu to priamo srdce.
Zostával mi už len posledný. Ten sa pozviechal zo zeme. Ledva sa udržal na nohách.
Uštedrila som mu kopanec tak silný, že vyletel von oknom. Celého rozrazil a padal zo šiesteho poschodia na zem.
Silno som zavrela oči. Pustila som zbraň z ruky a tá dopadla na zem. Spadla som na kolená. Okamžite ku mne pribehla Mag.
Zlízala mi z tváre slzy, ktoré si vydrali cestu von. Pousmiala som sa na ňu a zotrela si zvyšok z tváre.
"No a takáto som hrdinka." Zúfalo som sa zasmiala. Smrkla som a siahla po zbrani. Postavila som sa na nohy.
Pohladila som vďačne Mag a tá odo mňa odcupkala preč. Opäť som urobila to, čo pred tým. Namierila, odistila, položila prst na spúšť...
"No tak vystrel." Počula som hlasy za sebou. Rýchlo som sa otočila. Nik tam nebol. Nechápala som tomu.
Opäť som si to namierila na fľašu. Bola som pripravená vystreliť, keď som znovu ten hlas počula.
"Ale, no taak...načo čakáš?" Nikde nikto nebol. Začínala som si pripadať ako blázon.
"Ale, Jessica, už vystrel." Pokračoval ten hlas ďalej. Počula som ho všade naokolo seba, avšak zakaždým patril niekomu inému.
"Vystrel, tak ako som ťa to učil."Ozvalo sa spoza mňa. Po celom tele sa mi zjavili zimomriavky.
"Dean." Hlesla som tichým hlasom a pomaly sa otočila. Nikto za mnou nestál. Mag sa na mňa pozrela ako na blázna.
Pokrútila som hlavou sama nad sebou. Zrazu som pocítila, niečo akoby, neviem to opísať slovami, no mala som pocit, že som tam na chvíľu patrila.
Ten môj prvý pocit z toho miesta trochu opadol, a sčasti som tam zapadla. Asi som sa ozaj zbláznila.
Prišli sme domov už večer. Nikomu som nepovedala kde som bola ani nič. Zavrela som sa v izbe a tam som ostala.
Dala som si horúcu sprchu a zabalená v uteráku som sa postavila pred zrkadlo. Jednou rukou som z neho zotrela paru.
"Aaa...!" Skríkla som a prudko sa otočila. Nikto za mnou nebol, no v odraze som videla nejakú postavu. Počula som ako niekto otvoril dvere do izby a zabúchal na dvere od kúpeľne.
"Jess? Si v poriadku?" Spýtal sa James.
"Áno, len tu bol pavúk, ale už som ho zabila." Zaklamala som mu.
"Dobre teda." Počula som ako odchádza. Pozrela som a do zrkadla, ale už som nikoho nevidela. Vyšla som z kúpeľne a posadila sa na posteľ.
Obliekla som si pyžamo a ľahla do postele. Bála som sa tam byť sama. Zavolala som si k sebe aspoň Mag.
Vďaka niečomu sa ma zmocňovala panika a pocit úzkosti.
♦♣♠♥
Ahojte :) Ospravedlňujem sa, že čas nebola skoro mesiac :/
Som si vedomá, že vďaka tomu strácam čitateľov a veľmi ma mrzí, že sa mi nedá písať pravidelne :(
Prepáčte ♥
Dúfam, že ste si túto časť aspoň trochu užili :)
YOU ARE READING
Mafia nás spojila 2
Teen FictionNaposledy rozhodovali oni. Teraz majú osud vo vlastných rukách. Karty sú rozdané. Treba začať hrať poriadnu hru. URČITE si prečítaj Mafia nás spojila prvú časť!
