Mafia nás spojila 2

Kapitola 15- Nevrlý

Bola som v nálade. Ozaj som bola, len nie v takej ako som chcela. Bola som podráždená a celú párty som presedela na kuchynskej linke.

Pomaly som si odpíjala z vína a ticho sledovala ľudí naokolo. Prstami som klepala po linke do rytmu hudby.

"Hm, na to že si chcela párty, si jediná čo sa nezabáva." Podišiel ku mne Nathan.

"No stáva sa." Odvrkla som mu a on len pokrútil hlavou.

"Keď nemôžeš piť je to ťažké sa zabaviť, však?" Neveriacky som na neho pozrela.

"To si nepovedal, Nat!" Zoskočila som z linky a vystrela sa do plnej výšky.

"Si akože čo myslíš? Láskavo sa nevyjadruj na moju adresu, keď ma poznáš sotva tri týždne!" Ostal stáť s prekvapeným výrazom.

Pochopil, že prekročil hranice. Neskutočne ma tým urazil. 

"Akože myslela som si, že si fajn chalan, ale očividne som sa zmýlila." Podišla som totálne blízko k nemu.

"A neviem kto sa tu nevie zabaviť bez alkoholu, keďže ten je z teba cítiť na kilometre ďaleko."

Povedala som mu pri uchu. Pohla som sa na odchod a buchla ho do ramena. Tak neskutočné nervy mi spravil.

Nemala som sama o sebe náladu a ešte mi ju viac pokazil. Schmatla som najbližšiu fľašu a poriadne sa z nej napila.

Všimol si ma James a dobehol ku mne. Odtiahol mi fľašu od úst a nepekne na mňa pozrel. Zazrela som po ňom.

"Sľúbila si mi, že sa neopiješ." Precedil pomedzi zuby. Schmatol ma za ruku, v ktorej som držala fľašu.

"Tak sleduj opak!" Vytrhla som si ruku zo zovretia a napila sa ako sa len dalo.

"Jessica, prestaň!" Zakričal po mne, no ja som ho ignorovala. Nakoniec som si sama odtiahla fľašu od úst a usmiala sa.

"Zastav ma!" Otočila som sa na päte a odišla od neho.

***

Tancovala som si v rytme hudby. Odpíjala som si z fľaše a ignorovala Jamesové vražedné pohľady. Furt ma sledoval.

Nathana som nevidela od toho incidentu v kuchyni. Myslela som si, že odišiel, no vzápätí som ho videla piť whisky pár metrov odo mňa.

Otočila som sa chrbtom, aby som ho nemusela vidieť. Tancovala som si pokojne ďalej a pila som dovtedy, kým som dokázala stáť na nohách.

Lenže som precenila svoje sily, a tak nejak ma vyplo. Nepamätám si štvrť noci. Neviem ako som sa dostala do postele ani nič.

"Vstávaj!" Zrúkol po mne James a odhrnul závesy. V tú chvíľu by som najradšej vraždila.

"Trochu tichšie by sa nedalo? Bolí ma hlava." Spýtala som sa ho nevrlým hlasom a chytila sa za hlavu.

"Keby si toľko nechľastala, hlava by ťa nebolela." Odvrkol mi. 

"Za hodinu, aby si bola pripravená ideme do New Jersey. Vezmi si aj nejaké veci na prezlečenie. Pôjdeme na jednu podstatnú schôdzku a budeme tam spať." 

Oznámil mi za pochodu von z izby. Neveriacky som sa na neho pozerala, až kým nebuchol dverami. V hlave mi to zaznelo trojnásobne tak silno.

***

Nebudem vám klamať. Bol to hrozný deň. Dve hodiny v aute s Jamesom, ktorý sa so mnou nebavil a všetko, čo som povedala znegoval.

Potom schôdza, na ktorej bol aj Nathan a Mike. Nathan vyzeral trikrát tak hrozne než ja. Mika som aspoň po dlhej dobe videla.

Po schôdzi sme išli na hotel. Nanešťastie som mala izbu s Jamesom. Ako keby mi nestačili všetky tie jeho nepríjemné pohľady a uštipačné poznámky.

Nemienila som s ním stráviť zvyšok dňa. Vybrala som sa do mesta, vyvetrať si hlavu.

"Kam ideš?" Opýtal sa ma Mike, keď sa objavil pri výťahu ako aj ja.

"Do mesta. Nemienim byť s Jamesom na izbe zavretá." Povedala som mu pravdu a privolala výťah.

"Smiem ísť s tebou? Pokecať si a tak." Usmial sa na mňa. Nemohla som ho odmietnuť. Tak som mu prikývla a nastúpila do výťahu.

"Ak smiem vedieť, tak prečo nechceš byť s Jamesom?" Spýtal sa neisto.

"Lebo ma nahneval a je velice urazený." Prekrútila som očami a vystúpila z výťahu.

"Prečo?" 

"Lebo som to včera o kus viac prehnala, aj keď mi zakázal piť, ale čo je moja mama, aby mi to zakazoval? A dnes ráno ma nepekne zobudil atď." 

Objasnila som mu nahnevane. Chvíľu nič nepovedal, len rozmýšľal.

"Hej viem o tej tvojej terajšej zábavke." Povedal nakoniec. Neveriacky som na neho pozrela.

"To si si z toho všetkého zobral toto?" Skríkla som a zastala uprostred chodníka.

"Nie, nie. Len som počul že si dopraješ aj za bieleho dňa, a chcel som vedieť, že prečo." 

"Lebo môžem." Odvrkla som mu a dala sa do kroku.

"Jessica, nebuď nahnevaná. Som len prekvapený, že si sa dala na takúto cestu a nechceš mi povedať prečo. A to ma mrzí." 

Povzdychla som si a pozrela na neho. Objala som ho, ale aj tak som mu nič nepovedala. 

"Nejdeme sa niekde najesť?" Spýtal sa ma a ja som súhlasne prikývla. Zašli sme do nejakej pizzerie a objednali si.

Rozprávali sme sa o všetkom možnom nemožnom, no videla som na ňom, že mi niečo chce povedať, ale nevedel ako.

"No už to vysyp." Vyzvala som ho s úsmevom. Zasmial sa a pokrútil hlavou.

"No vieš... neviem ako to povedať." Začal nervózne, no stále mal úsmev na tvári. Trochu uhýbal pohľadom a šúchal si palcom ukazovák.

"Mike ty si si niekoho našiel! Ty si zaľúbený!" Začala som sa radovať a on so mnou.

"Áno už dva týždne si spolu píšeme a zajtra máme rande." Hovoril mi.

"No povedz mi o nej, všetko!" Pohodlnejšie som sa usadila.

"No kde začať... stretli sme sa v obchodnom centre. Bol som si kupovať nový obal na mobil, a keď som vychádzal z predajne, tak som si všimol, ako jednému dievčaťu vypadla karta z peňaženky, keď ju dávala do kabelky.

Zdvihol som ju a rozbehol sa za ňou. Vrátil som jej ju a ona sa na mňa tak krásne usmiala. Bože ten jej úsmev, a tie oči. Krásne hnedé oči, ktoré jej ladili k vlasom. Mala tak krásny hlas."

Hovoril zasnene a spomínal na ten deň.

"Zajtra mi zavoláš alebo napíšeš ako to dopadlo, jasné?" Prikývol s úsmevom.

Nevnímali sme ani ako dlho sme tam boli. Slnko už bolo nedohľadne a my sme pobrali nočným mestom, naspäť na hotel.

Na izbu som prišla s úsmevom. James sa na mňa len pozrel, no nekomentoval. Ak by aj niečo povedal ignorovala by som ho.

Bola som šťastná kvôli Mikovi a nemal mi to kto pokaziť.

♦♣♠♥

Ahojte zlatíčka :)

Ako sa Vám páči nová časť a čo vravíte na príbeh? :)

Môžem Vás uistiť, že čo chvíľa sa Alex vráti ;)

A ďakujem za 8,5K readings ♥