Mafia nás spojila 2

Kapitola 14- Pitie

Nastalo ticho. Nikto z nás nepovedal už ani slovo. Obaja sme ostali uväznení vo svojich myšlienkach.

Premýšľala som ako to bral Alex. Aký to môže mať pre neho význam, no na nič som neprišla. Možno, že to robil len kvôli tomu, že sa mu to páčilo.

"Mrzí ma ten včerajšok, že som to zatajil." Prehovoril tichým hlasom.

"Nerieš to a zabudni na to." Povedala som a postavila sa na odchod. Mag išla po mojom boku a James ostal.

"Nezabudnem!" Povedal rázne. Zastavila som.

"Nezabudnem na to, lebo by to znamenalo zabudnúť na bozk s tebou. A to nechcem." Jeho slova ma zarazili.

Nič som nepovedala. Ani som sa na neho nepozrela. Nevedela som, čo mám robiť. Tak som tam len stála a čakala.

"Jess, pozri na mňa." Povedal a ja som sa otočila. Zdvihla som pohľad od zeme a pozrela na neho.

"Na také veci sa nedá zabudnúť, aj keď chceš." Začal.

"James, nič to neznamená." Prehovorila som tichým hlasom. Zranila som ho tým, ale zranila som tým aj seba.

"Vtedy áno, teraz už nie. Tak to berme ako jednu zo spoločných spomienok." Prikývol a podišiel ku mne bližšie.

Chytil ma za ruky a pohladil po nich. Pozrel mi do očí.

"Prosím spomeň si na to aká šťastná si bola s Alexom, ako pri tebe stal, ako ťa ľúbil, ako ťa ochraňoval, ale aj na to ako ti ublížil. Prosím ťa, Jess, spomeň si na neho."

Prehovoril a mne sa do očí vtisli slzy. Keby to záležalo na mne, tak by som si s radosťou na všetko spomenula, no nejde to.

Zožieralo ma to zvnútra, každým dňom viac. Len proste to nešlo.

***

Ubehol celý deň. Potom ďalší a ďalší... a takto ubehol jeden týždeň. Alex bol, preč už vyše mesiaca. Nedarilo sa nám s ním spojiť.

Bola som z toho rovnako na nervy ako James. James si našiel útechu v samote a ja? Ja som ju našla v alkohole.

Neprešiel už pomaly deň, kedy by som niečo nevypila. Pomáhalo mi to vypnúť. Skúšala som strieľať, no vždy mi potom preplo a nikdy som nebola schopná vystreliť.

Dokonca som sa začala kamarátiť s Nathanom. Začala som chodiť k nemu a on k nám. Rovnako tak tomu bolo aj teraz.

Zazvonil zvonec a ja som išla otvoriť. Stál tam s úsmevom na tvári a rozpaženými rukami, presne ako obvykle.

Spočinula som v jeho objatí a po chvíli sme sa presunuli dnu. Usadil sa v obývačke, ja som sa ešte zastavila po svoj pohár s vínom v kuchyni.

"Teba vidím každý deň niečo piť." Podotkol a ja som len mykla plecom. Zrazu sa v dverách objavil James.

Venoval mi dlhý pohľad. Neschvaľoval toto moje obdobie. Ani ja som s ním nebola na sto percent spokojná.

Avšak, pomohlo mi to. Teda nepomáhalo, všetko som si to len nahovárala.

"Mala by si prestať s tým pitím." Pozrel na mňa prísnym pohľadom a Nathan prikývol.

Prevrátila som očami a ako naschvál si ešte odpila. Obaja nado mnou pokrútili hlavou, no už nič nepovedali. Ja som si v pokoji pila svoje víno a oni sa rozprávali.

"Mohli by sme spraviť nejakú párty." Oznámila som im svoje myšlienky.

Obaja na mňa pozreli a premýšľali o tom. Nathan prikývol, už som len čakala na Jamesa.

"Okej, ale iba ak bude tu a neopiješ sa!" Povedal rázne.

Chvíľu som váhala, no nakoniec som súhlasila s tým. Však stačí, keď budem v nálade.

Po chvíli od nás James odišiel. Prisadla som si k Nathanovi a on si ma k sebe pritúlil. Hladil ma po rameni a potom po vlasoch.

"Vieš, že to nieje riešenie, však?" Povzdychla som si.

"Viem, ale pomáha to." Pokrútil hlavou.

"Nepomáha, to si len nahováraš."

"Nathan, prosím ťa, nechaj to tak." Neodporoval mi. Nikdy to nespravil. Vždy to nakoniec vzdal a nechal ma tak.

Furt mi vraví, sama vieš, čo je pre teba dobré. Súhlasím s ním. A ak to aj neviem, skúšam všetky možnosti aké len mám. Keď ma to omrzí prestanem.

***

To víno ma muselo uspať. Prebrala som sa v rovnakej pozícií akú som si pamätala naposledy. Ležala som na Nathanovi.

Pozrela som na neho. Driemal. Usmiala som sa nad ním a trochu sa pomrvila. Otvoril oči a párkrát zažmurkal.

Pozrel na mňa a usmial sa. Videlo som to aj napriek tej tme, čo bola v obývačke. Očividne sme museli spať dosť dlho.

"Ahoj." Pozdravila som sa mu a on mi pozdrav opätoval. Posadila som sa a povystierala sa. Bola som celá stuhnutá.

"Koľko je hodín?" Spýtal sa ma, hľadiac na tmu za oknom. 

"Desať." Ozvalo sa od dverí. Obaja sme pozreli tým smerom. James stál vo dverách a díval sa do mobilu.

"To už aby som išiel." Zdvihol sa na odchod Nathan.

"Teraz?" Opýtal sa prekvapene James.

"To nieje dobrý nápad. Ostaň tu." Povedala som.

"Súhlasím s Jessicou, ostaň." Pridal sa James.

"Tak dobre teda." Súhlasil. 

Ustlala som mu posteľ v hosťovskej izbe. Potom sme už každý išli svojou cestou. Ľahla som si do postele a premýšľala.

Uvedomovala som si, že toto moje obdobie, párty, alkohol a podobne, mi vôbec neprospieva. Úplne som vybočila od svojho smeru.

Vždy to bola len samá mafia pre mňa, a teraz zrazu je to všetko, len nie mafia.  Uvedomovala som si, že môj život sa začína obracať iným smerom.

Lenže, čo ak to bolo, to čo som chcela? To čo som nikdy nemala? To čo som vždy hľadala? To čo som nemohla mať? Hm?

♦♣♠♥

Ahojte zlatíčka :)

Páči sa Vám nová časť? :)

Pokojne sa vyjadrite do komentáru, a ak aj nie, tak aj to mi napíšte :)