Mafia nás spojila 2

Kapitola 58- Ples

Sledovala som vstupné dvere a hľadela kto prichádza. Už boli skoro všetci pozvaní usadení a nenastali zatiaľ žiadne komplikácie.

Vzala som si pohár šampanského a odpila si. Will sa ku mne pridal.

"Na koho čakáš?" Opýtal sa ma šepotom a odpil si.

"Na princa." Len, čo som to dopovedala objavil sa predo mnou Alex. Perfektne načasované.

"Vidíš už dorazil." Pobozkala som ho a vzala za ruku.

"Rozprával som sa s ochrankou. Nikto nevidel nikoho z LA, takže to vyzerá dobre."

"A tak si sa bál." Napravila som mu motýlika a potľapkala ho.

"Každý ples na ktorom sme boli sa skončil smrťou, výbuchom, nemocnicou alebo..." Priložila som mu prst na pery.

"Alex, ja viem. Na tých plesoch som bola s tebou, ale tento ples je pod mojím vedením. Máme tu najlepších ľudí v ochranke, kamerový systém, policajtov, záchranárov a ešte neviem, čo všetko, len preto, že si chcem užiť ples. Tak sa prosím už toľko neboj a užime si túto noc spolu, ako ešte nikdy."

"Mal by si dať na ňu." Obhájil ma Will a Alex len prikývol.

"Je osem hodín mala by si ísť dať príhovor." Zmenil Alex tému pri pohľade na hodinky.

"Idem držte mi palce." Dopila som šampanské a vydala sa na pódium.

Postavila som sa pred obecenstvo a usmiala sa.

"Dobrý večer, som rada, že ste prijali moje pozvanie na tento ples, moc to pre mňa znamená. Myslím, že všetci viete, že tento ples sa koná kvôli otvoreniu tohto hotela, La DiLanta. Mojím snom odmala bolo prevádzkovať vlastný hotel, a teraz tu stojím a dívam sa, ako sa mi plní sen. Avšak nedokázala by som to bez jedného človeka, ktorý stojí vždy po mojom boku a podporuje ma, a vlastne tu stojím dnes iba vďaka nemu. Týmto človekom je, ako inak, môj manžel, Alexander."

Pozrela som na neho a zavolala ho k sebe. Za potlesku prišiel a objal ma. Všimla som si ako mal slzy v očiach.

"Ľúbim ťa." Šepol a mne stiekli slzy po lícach.

"Moja vďaka však nepatrí len Alexovi, ale celej mojej rodine, ktorá sa podielala na stavbe hotela, kým som bola odcestovaná. Rovnako veľké ďakujem patrí aj skvelému tímu, vďaka ktorému to tu teraz vyzerá, stojí, takto. Ďakujem všetkým, čo ste dnes prišli a zdieľate so mnou tento moment. Dúfam, že si dnešnú noc užijete, že sa zabavíte, a že to nie je poslednýkrát, čo navštívite tento hotel."

Zotrela som si slzy a zišla dolu z pódia. Vyslúžila som si potlesk.

Po večeri nasledoval prvý tanec a potom už voľná zábava. Avšak v mojom prípade to bolo skôr množstvo gratulácií, rozhovorov, ktoré trvali až do jedenástej.

"Už dosť rozhovorov, prosím." Povedala som zúfalo a sadla si na stoličku vedľa Alexa.

"Oddýchni si." Pohladil ma po stehne.

"Ale nie, Morce na obzore. Dnes som sa s ním už štyrikrát rozprávala."

"Tak poď so mnou." Schytil ma Alex za ruku a vzal na parket.

"Ale, dobrý večer, Alexander." Zastavil nás v tanci Morce.

"Mohol by som vám na chvíľu ukradnúť manželku?" Spýtal sa s nádejou v hlase.

"So všetkou úctou pán Morce, ale chcel by som si už aj ja užiť túto nádhernú noc s mojou manželkou. Určite to chápete."

Morce ostal stáť ako obarený. Nebol zvyknutý, že nedostane to čo žiada. Napokon sa však ospravedlnil a zaželal nám peknú noc.

S Alexom sme nakoniec pretancovali niekoľko hodín. Hostia pomaly začali odchádzať a tak nastal čas to ukončiť. Všetkým som poďakovala a rozlúčila sa s nimi.

S Alexom sme sa odobrali do bytu a nechali personál nech dorobí čo má. Zvalila som sa na posteľ a vydýchla si.

Alex si prisadol na kraj postele chrbtom ku mne. Rozviazal si kravatu a jedným ťahom ju stiahol dolu. Objala som ho zozadu a začala mu rozopinat gombíky.

Bozkávala som ho na krku, až kým som mu nerozopla posledný gombík. V tom sa prudko otočil a postavil. Podal mi ruku a stiahol ku sebe.

Bol pár centimetrov odo mňa. Hľadel mi do očí, prísne, akoby som niečo zlé spravila. Zrazu mi prešiel po stehne a mňa striaslo.

Rozparok na šatách mu veľa vecí uľahčil. Prechádzal koncami prstov po vnútornej strane stehna. Spravil pár krokov okolo mňa. Stál za mnou. Rozopol mi šaty, odhrnul ramená až spadli samé na zem.

Chytil ma za hlavu a začal sa so mnou hrať. Zrazu prestal a schmatol mi ruky. Zaviazal mi ich spredu a hodil ma na posteľ.

Začal ma bozkávať na bruchu, keď zrazu cinkol výťah. Oboch nás strhlo, pozreli sme na seba a rýchlo sa postavili. Alex sa rozbehol z izby von zatiaľ čo som si ja rozviazovala ruky pomocou úst.

Rýchlo som si na seba prehodila Alexovu košeľu a vybehla za ním. Videla som ho stáť pred schodiskom, ako sa schováva za rohom. Pristúpila som a vykukla poza neho.

Dvaja chalani, vysokí dosť zdatní s maskami na tvári, boli uprostred obývačky. Obaja držali basketbalové pálky. Prehľadávali šuplíky. Vymenili sme si s Alexom pohľad.

"LA?" Šepla som. Len pokrútil hlavou.

Chytil ma za ruku a spolu sme zišli dolu schodiskom. Využili sme moment kedy boli obaja otočení chrbtom. Pálky mali oprete o komodu. Alex po nich zreval.

"Kto ste?" Oboch zmykotalo. Strhli sa a pozreli šokovane na nás.

"Nepočuli ste ma?" Skríkol po nich ešte raz.

"Hah, počuli." Všimla som si ako jeden z nich schmatol do rúk pálku.

Reflexivne som sa nahla pre druhú. Chytila som ju pevne a ledva sa vyhla úderu od neho. Na Alexa zaútočil ten druhý.

Avšak bola som plne zamestnaná tým aby som nedostala od toho chalana pálkou po hlave, čiže som nepozerala čo robia.

Zahnala som sa a trafila ho pod rebrá. Trochu ho zatackalo a pustil z rúk palku. Nič viac, iba sa nahneval. Napriahol ruku a vrazil mi päsťou priamo do tváre.

Zatočilo ma no ustálom som to. Skôr ako som sa stihla spamätať Alex mu už vrazil spätnú, a keby len jednu. Matne som pozrela na druhého chlapa, ktorý už ležal na zemi a držal sa za rozkrok.

Zbehla som po lano a oboch sme ich priviazali o stoličky. Dala som si záležať, aby tie uzle boli dosť pevné.

♦️♠️♣️♥️