Mafia nás spojila 2

Kapitola 21- Deň pred odletom

Ráno som vstala bez nálady. Tá sa mi však zlepšila, hneď ako mi Alex oznámil dátum odletu na Kubu. 

"Áno Mike, 14.8. odlietame." Zopakovala som Mikovi do telefónu. Ešte som s ním chvíľu volala a potom sme si išli po svojom.

Naraňajkovala som sa a prečítala si noviny. Bol tam článok o mne a Alexovi. Prečítala som si ho a ťažko si povzdychla.

"Novinárom nevyhovieš." Ozval sa hlas spoza mňa. Pozrela som na Alexa a položila noviny na stôl.

"Veď dobre, ale mohli tam napísať, hrajú to veľmi dobre? Čo zas hráme?" Rozhodila som rukami. Alex sa nado mnou zasmial a pobavene krútil hlavou.

"Vieš, s nimi je to tak, že pokiaľ nieje tvoj život podľa ich predstáv, tak si stále nájdu niečo na kritizovanie. Ale ak aj je podľa ich predstáv, tak si aj tak niečo nájdu." 

"Sú to svine." Zhodnotila som.

"Nie sú, len je to ich prácou." Obránil ich a siahol po m'mojom čaji. Odpil si z neho a oblizol si pery. Dívala som na neho a čakala vysvetlenie.

"Hm, dobrý je." Usmial sa a odišiel. Proste mohol sa napiť z môjho čaju? Môjho čaju? To už ma mohol rovno klepnúť lopatou po hlave.

***

Prežila som niekoľko pokojných dní, až nastal deň pred odletom. Vtedy sa pokoj zmenil na chaos.

Panika zavládla v celom dome. Dosť dlho trvalo, kým som sa pobalila, a keď som mala už hotové, prišiel Alex, či mu nepomôžem.

"Jasné, pomôžem ti." Prikývla som mu a kráčala pomaly za ním do izby. Priznám, čím sme sa blížili k jeho izbe, tak sa ma zmocňovala panika.

Nebola som v tej izbe od incidentu s obrúčkami. Bol to zvláštny pocit. Mala som husiu kožu po celom tele, potili sa mi ruky a ťažšie sa mi dýchalo.

Alex si to isto všimol len nič nechcel povedať. Otvoril dvere a vošiel dnu. Pomalými krokmi som vošla dnu aj ja.

Obzrela som sa po izbe. V rohu mal uloženú gitaru, na ktorej mi hral. Na poličke mal našu fotku z Londýna a pri nej malý biely papierik.

Pri pohľade na posteľ ma napadlo len jedno. Sex. Bože a ako by som si ho teraz užila. 

V strede izby mal otvorený kufor. Bol poloprázdny a vedľa neho na hromade bolo oblečenie.

"To všetko si chceš vziať?" Ukázala som na hromadu oblečenia. Prikývol.

"Alex, vieš, že je tam teplo a budeš tam behať takmer holý." Objasnila som mu, načo sa len zasmial.

"Však, veď preto tu mám teba." Doširoka sa usmial. Pokrútila som hlavou a podišla ku kufru. Kľakla som si na zem a začala brať oblečenie z kopy.

"Vážne Alex? Bunda?" Neveriacky som na neho pozrela. Poškrabal sa na hlave.

"No čo ak príde hurikán?" 

"Tak čo? Si myslíš, že ti tá bunda pomôže?" 

"Bože, Jess. Keď ja neviem, čo si mám zbaliť a bunda mi prišla ako dobrý nápad." Chytila som sa za hlavu a povzdychla si.

"Och bože, toto bude ešte dlhá noc." Povedala som a mala som pravdu.

Pobalila som ho síce rýchlo, no zakecali sme sa a čakali sme na Mike a jeho priateľku. James išiel po Nathana, a keď prišli pridali sa k nám.

"Nedáte si niekto čaj alebo kávu?" Spýtala som sa ich.

"Ja si dám kávu." Povedal Nathan a ja som prikývla. Vybrala som sa do kuchyne a dala hriať vodu. Akurát zovrela, keď sa rozoznel zvonček. Alex išiel otvoriť.

"Jessica, ahoj." Zvítal sa so mnou Mike. Objala som ho a všimla som si hnedovlasé dievča v chodbe.

Mike sa odo mňa odtiahol a podišiel bližšie k nej. Chytil ju okolo pása a ona sa nna neho usmiala.

"Jessica, toto je moja priateľka Emily. Emily, toto je Jessica, moja sestra." Predstavil nás.

"Teší ma." Podali sme si ruky. Obzrela som si ju od hlavy po päty. Bola sympatická, no nemohla mať viac než osemnásť rokov.

"Dáte si čaj alebo kávu?" Spýtala som sa ich a obaja pokrútili hlavou. Usmiala som sa na nich a otočila sa ku kanvici. 

Zaliala som, čo som mala zaliať a ostala v kuchyni na chvíľu. Mike zatiaľ zoznámil Emily s ostatnými a po chvíli za mnou prišiel Nathan.

"Ja by som si stihol aj štyri kávy zaliať, kým ty jednu." Zasmial sa a zobral si kávu z linky.

"Prepáč." 

"Čo si tu tak sama?" Spýtal sa.

"Neviem, ale idem už tam, ideš?" Zobrala som do ruky čaj a išla. Posadila som sa na gauč vedľa Alexa a pridala sa do konverzácie.

Strávili sme spolu niekoľko hodín. Potom si všetci išli ľahnúť. Ja som ešte umyla riad a išla pozerať telku. Nejako som nemala chuť ísť ešte spať.

Vlastne mi úplne zmizla nálada. Neviem čím to bolo, ale od kedy som videla Emily moja nálada odišla. Nechápala som tomu.

"Jess?" Vošiel do obývačky Alex. Venovala som mu pohľad.

"Ty čo nejdeš spať?" Spýtal sa rozospatým hlasom a prešiel si rukou tvár.

"Tak nedá sa mi spať, ale ty si choď ešte pospať." Pousmiala som sa.

"Nepôjdem, kým ty nepôjdeš!" Prisadol si ku mne na gauč. Povzdychla som si a prehodila deku aj cez neho.

♦♣♠♥

Ahojte zlatíčka, ako sa máte? 

Čo si myslíte o príbehu? :)