Mafia nás spojila 2

Kapitola 34- Prvé stretnutie

Večer ubehol rýchlo. Mama išla hneď po večeri spať a my dvaja sme si pozreli film. Alex zaspal, tak som ho prikryla dekou a nechala spať.

Išla som skontrolovať, či je všetko dobré pozamykané a potom išla do svojej izby. Svietila som si celú cestu len mobilom, aby som ich nezobudila.

Zavrela som balkónové dvere a ľahla som si do postele. Po chvíli som zaspala. Prebral ma pocit chladu. Úplne mnou triaslo. 

Balkónové dvere boli celé otvorené. Postavila som sa a išla ich nanovo zatvoriť. Bolo to divné, lebo som ich na sto percent zatvárala.

Nechala som to tak a opäť si ľahla. Zaspať už nebolo také jednoduché. Mala som zvláštny pocit v bruchu. 

Nezaspala som ani po hodine. Zdala som to a išla si po vodu. Cestou som sa zastavila v obývačke pozrieť na Alexa.

Zamrazilo ma, keď som ho tam nenašla. Okamžite som ho išla hľadať. Skúsila som ako prvé pozrieť vchodové dvere. 

Boli zamknuté a v stave akom som ich nechala. Prebehla som celé prízemie, no nenašla som ho. Všade bolo ticho a tma, čo ma deprimovalo.

Avšak v jednej miestnosti sa predsa len svietilo. Vošla som pomaly dnu a ticho zakričala.

"Alex?" Nikde sa nikto neozval. Prešla som skoro celú knižnicu, až kým som ho nenašla. 

"Alex?" Oslovila som ho. Bol mi chrbtom, ale videla som zboku, že drží knihu. Nereagoval na moje oslovenie, tak som k nemu pristúpila bližšie a pohladila ho.

Trhlo s ním a reflexívne sa zahnal päsťou na mňa. Našťastie si to však uvedomil skôr, než ma trafil. Prudko sa mi rozbúchalo srdce. 

"Jessica, prepáč mi to. Ja, ja, ja som nevedel, že si to ty. Nepočul som ťa." Začal sa mi ospravedlňovať.

"To je v poriadku, Alex." Jemne som sa pousmiala, no stále som to ešte predýchavala.

"Čo si to čítal?" Zdvihla som zo zeme knihu, ktorá mu spadla. 

"Chcel som zistiť, čo by znamenalo to živý je mŕtvy." 

"Prišiel si na niečo?" Posadila som sa na kraj kresla.

"Zatiaľ nie." Povzdychol si a prisadol si ku mne.

Stiahol si ma ku sebe do lona. Hladil ma po vlasoch a ticho pozeral pred seba. Určite uvažoval nad tým odkazom.

Zotrvali sme v knižnici asi nejakú hodinu. Napokon som nám išla spraviť kávu. Alex spravil rýchle raňajky a mama sa akurát zobudila. 

Pridala sa k nám. Kým som si vybavovala zopár emailov, Alex volal s Jamesom. Dohodli sa, že zajtra pôjde domov, aby mal aj James trochu voľna.

"Jessica, choď aj ty." Prehovorila mama.

"Nie mami, niekto tu s tebou musí byť." Oponovala som jej.

"Nebude to prvýkrát, čo budem sama doma." 

"Ale vieš, že sa tu niekto vlámal, keď sme tu boli traja a nie ešte keď budeš sama." Povzdychla som si.

"Jessica, nemaj obavy." Pohladila ma po tvári a viac sa o tom už nebavila.

Ohľadne zvyšku dňa nie je čo povedať. Bol to jeden z tých dní kedy nič nerobíte, len sa povaľujete alebo niečo vybavujete, len aby ste sa zabavili.

Až večer to bolo konečne zaujímavé. Pozerali sme nejaký film, keď sme počuli ako niekto odomyká vchodové dvere.

Zbystreli sme všetci pozornosť. Dnu vošiel otec a Mike. Hneď sa zvítali s mamou. Mike sa jej ospravedlnil, že sa nedalo prísť skôr, ale že jej ten čas vynahradí.

"Vidíš Jessica, teraz už môžeš ísť spokojne domov." Chytila ma okolo pliec a usmiala sa.

Avšak za jej úsmevom bolo vidieť starosti a obavy. Vedela som, že keď sa jej to spýtam pred všetkými, tak mi pravdu aj tak nepovie.

"Myslím, že by sme mali osláviť, že sme všetci pokope." Navrhol Mike. Nikto nebol proti.

Spravili sme si pekný spoločný večer. Sedeli sme, trochu popíjali a rozprávali si kadejaké príhody a zážitky.

"Ako ste sa spoznali?" Opýtal sa Alex mami a otca.

"No to je teda príbeh." Povedala mama a zasmiala sa. Otec sa k nej pridal.

"Aj my sa chceme zasmiať." Podotkol Mike, a tak naši spustili.

"Bola som na strednej v štvrtom ročníku. Mali sme triedny výlet do jedného mestečka."

"Sedona." Doplnil ju otec.

"Bol to dvojtýždňový výlet. Boli sme ubytovaný na jednom internáte, ktorý patril univerzite. No a na tej univerzite študoval George."

Stisla ho za rameno a usmiali sa.

"Mal izbu oproti mne, takže spoznať sa s ním nebolo ťažké." Zasmiali sme sa. 

"Pamätám si ako sa so mnou zoznámil. Bola nejaká zábava, ťažká párty, a váš otec to trochu prehnal. Prišiel ku mne na izbu celkom v nálade."

Vstúpil jej otec do monológu a spoločne nám to prerozprávali.

"Zaklopal som jej na dvere. Vedel som, že je sama na izbe, nakoľko som ju istý čas sledoval."

"Ja som mala spolubývajúcu, len ona bola na tej párty." 

"No takže som zaklopal, v duchu som rozmýšľal, čo povedať. A v tom zrazu otvorila a ja som stratil aj tie myšlienky z hlavy. Úplne som stratil reč, načo sa iba pobavene Sara zasmiala."

"Viete, ja som bola prichystaná ísť spať. Takže som mala mierne mokré vlasy zo sprchy, na sebe som mala pyžamko."

"Ale aké pyžamko! Voľné tričko a nohavičky."

"George, neprezrádzaj všetko!" So smiechom ho zahriakla.

"Dobre, dobre. No takže som tam stál ako taký posledný debil a nevedel som, čo povedať.

"Tak som sa ho ja opýtala, čo potrebuje."

"Vtedy zo mňa vyšla veta, na ktorú sa nedá zabudnúť."

"Potrebujem len teba." Povedali naraz. Pozreli sa na seba a usmiali sa. Priznám sa, mala som slzy  v očiach, lebo vidieť ich ako na to spomínajú, bolo krásne.

"Takže tak deťúrence." Ukončila to mama bez nejakých ďalších prídavkov. 

"Nedozvieme sa viac?" Spýtala som sa. Na to sa obaja len tajomne usmiali a záporne pokývali hlavou.

Avšak napriek tomu to bolo pekné ukončenie dňa. Pomohla som mame spratať riad, a potom sme išli všetci spať.

Skontrolovala som pre istotu balkónové dvere, či sú ozaj zavreté, a až tak som si ľahla ku Alexovi. Ten ma objal a mohlo sa spať.

♦♣♠♥

Ahojte zlatíčka :)

Tak čo vravíte na novú časť? :)