Perfect life

1.kapitola

Zobudila som sa na šteklenie mojej tváre. Keď som otvorila oči, zistila som, že ma môj manžel s úsmevom bozkáva po tvári. Úsmev som mu opätovala na čo ma jemne pobozkal.

,,Kráľovná je už hore?" opýtal sa ma nežne a dal mi pusu na čelo.

,,Takéto krásne budenie by sa mohlo opakovať každé ráno." pousmiala som sa, v tom do našej izby ako vletel náš šesť ročný syn. Skočil k nám do postele a objal nás.

Zasmiali sme sa a Jack vstal z postele, aby k nám mohol priniesť našu malú trojročnú princeznú.

,,Prečo s vami Eli môže spať a ja nie?" zamračil sa na nás Simon.

,,Pretože ty už si veľký chlapec ale keď chceš môžeš s nami ostať tu." usmiala som sa a pohladila ho po líčku.

,,Dobre,dobre,dobre!" Simon začal poskakovať po posteli.

,,Dobre, chlapče, ale teraz sa musíš ísť obliecť do škôlky." povedal mu Jack a stiahol ho na posteľ.

,,A musím tam ísť?" opýtal sa smutne so psími očami.

,,Áno a preto sa teraz choď obliecť. O chvíľu ti prídem pomôcť." povedala som mu a zobrala si malú od Jacka. Simon sa odšuchtal z našej izby.

,,Už si hore, kráska?" prihovorila som sa jej a nežne jej dala pusu na čelo. V tej chvíli som sa cítila dokonale šťastná.

*******

Oblečení a prichystaní sme všetci zišli dole. Ja som mala na rukách malú a Jack viedol Simona.

Eli pred nedávnom začala chodiť do škôlky. Pokým sme ja a Jack pracovali. Poobede som vždy vyzdvihla Simona aj Eli a zobrala ich domov.

Ja aj Jack sme vlastnili firmy. Ja som mala vlastnú dizajnérsku firmu a on mal firmu import a export. Zarábali sme slušne. Do práce som sa vrátila len pred nedávnom, doteraz som bola doma s malou.

Otvorila som Simonovi dvere na aute a pomohla mu usadiť sa v detskej autosedačke. To isté som zopakovala aj pri malej.

Vysadila som ich v škôlke a konečne sa dostala do mojej milovanej firmy. Vlastná značka šperkov bola vždy mojim snom.

Zaparkovala som v podzemnej garáži a výťahom sa dostala na najvyššie poschodie, kde som mala kanceláriu.

Usadila som sa v mojom kresle a zavolala si moju sekretárku, aby mi zopakovala môj dnešný rozvrh.

O pár minút mám stretnutie s nádejným novým dizajnérom mojej novej kolekcie šperkov. Dizajnéri boli vždy poriadni blázni, preto som čakala čokoľvek až na toto.

Do mojej kancelárie vošiel vysoký, namakaný chlap s prenikavým pohľadom a miernim strniskom, mohol byť o niečo starší odo mňa. Zdal sa mi hrozne povedomí. Vedela som, že tie oči odniekiaľ poznám.

Postavila som sa a predstavila sa: ,,Dobrý deň, som Vanessa Polaris. Vlastním túto spoločnosť. Teší ma, " usmiala som sa a nastavila mu ruku.

,,Dobrý deň, som Chris Wilder. Potešenie je na mojej strane." usmial sa a potriasol mi rukou.

Pokynula som mu nech si sadne a začala: ,, Podľa vašich odporúčaní by som povedala, že ste najlepší vo svojom obore, ale chcem najskôr počuť vašu víziu pre moju spoločnosť." povedala som a pohodlne sa usadila.

,,V prvom rade by som chcel niečo nadčasové, dá sa povedať pre všetky vekové kategórie. Niečo čo každého nadchne, vyrazí mu dych. Mám tu pre vás zopár návrhov." povedal a na stôl položil nakreslené modely. Bola to naozaj kvalitne odvedená práca a ja som už teraz vedela, že z toho bude trhák.

,,Pán Wilder, ste s okamžitou platnosťou prijatý."

,,Ďakujem." povedal suverénne, akoby sa nemohlo stať niečo iné.

,,Nepoznáme sa?" zamračila som sa.

,,Nie, to by som si pamätal." uškrnul sa.

Dostala som ďalší impulz a chcem to s týmto príbehom skúsiť.

Dúfam, že vás zaujal. 😘😘😘