,, Mal by som už ísť. "prehovoril na mňa Chris. Musela som súhlasiť. Teraz tu nebude dobrá atmosféra. Počula som za mnou vzďaľujúci sa klepot podpätkov tej ženskej a mala som chuť niekomu ublížiť. Nechápem ako mohla táto situácia vzniknúť.
,, Ďakujem za všetko. Budem ti za toto ešte dlho dlžná. Zajtra máš voľno a ja sa ti ozvem, keď vyriešim tie naše cesty. "usmiali sme sa na seba. Chris ma objal a potom odišiel. Za mojim chrbtom niekoho pozdravil, no ja som tomu neprikladala dôležitosť. Vedela som, že tam stojí Jack.
O pár sekúnd som počula zabuchnutie vchodových dverí a pocítila som ruky na mojom páse.
Rýchlo som ich striasla a postavila sa.
,, Simon, poď uložím ťa. Už je neskoro." usmiala som sa a pomohla mu zísť z barovej stoličky.
,, Kráľovná?"oslovil ma Jack.
,, Porozprávame sa o chvíľu." povedala som tvrdo.
Simona som uložila do postele a dala mu pusu na čelo.
,, Si veľmi odvážny, Simon. Som veľmi rada, že sa tak pekne dokážeš postarať o svoju sestru. " usmiala som sa naňho a on ma ešte objal. Potom sa už uložil spať.
Ešte som skontrolovala Eli, ktorá už horúčku nemala a zamierila si to do spálne.
Jack sedel na posteli a mal hlavu v dlaniach. Akonáhle počul, že som vošla pozrel na mňa.
,, Vanes."vydýchol, ale ja som ho pokynom ruky zastavila.
,, Žiadna Vanes! Chcem, aby si mi to celé vysvetlil. Čo prišla riešiť tvoja sekretárka? Teba alebo tvoju prácu? Nemyslím si, že ak by sa nevenovala tebe, tak by si ho nepočul." povedala som mrazivo, ale stále nehnevane.
,,Prestaň s tým!" okríkol ma: ,, Vieš veľmi dobre, že by som ťa nikdy nepodviedol. A už vôbec nie v našom vlastnom dome s deťmi pod jednou strechou. Riešili sme prácu a ja som proste nepočul zvolanie malého decka."zavrčal a ja som len pokrútila hlavou. Krásne sa vyjadruje o vlastnom synovi.
,, Krásne slová." skonštatovala som ironicky. Neznášala som, keď sa správal ako úplny grobian: ,,Uvedomuješ si vôbec, čo sa im mohlo stať? A teraz sa netvár, že robím z komára somára. Ak by Eli mala veľmi vysokú horúčku takú dobu, tak by mohla z toho mať následky, preboha! Uvedomuješ si koľko majú tie deti rokov? Tvoje deti? Nie sú to žiadny pubertiaci, ale škôlkárka a prvák v škole. Malé deti, ktoré by takéto situácie nemali zažívať!"kričala som:,, Mohlo sa im čokoľvek stať a ty by si si potom búchal hlavu o stenu." zavrčala som a posadila sa na posteľ. Bola som stála vystrašená z tej situácie, ale on si vôbec neuvedomoval jej vážnosť. Vedela som, že s tou sekretárkou riešil len prácu, ale nechápala som prečo ho nepočul.
,, Vanes, prepáč. Ja som možno bol príliš zahrabaný do práce. Viem, že som to nemal tak riešiť. " kľakol si predo mňa a dal mi ruky na kolená: ,,Máš právo sa hnevať. Ale čo Chris, hm? Myslíš, že ja nemám právo naňho žiarliť?" úplne otočil tému a ja som myslela, že ho prefackám. Zhodila som jeho ruky z mojich kolien a postavila sa.
,, Neviem, o čo ti dopekla ide, ale ak si ma chcel dnes úplne vytočiť, tak si dosiahol svoje." zavrčala som, prešla ku skrini a vybrala si z nej pyžamo. Vzápätí som z postele strhla môj paplón a zobrala vankúš. Nemohla som sa s ním dnes viac baviť, pretože by dopadol zle.
,, Čo to robíš, kráľovná?"opýtal sa zrazu úplne pokojne. Vedel, že prekročil medze.
,, Odchádzam. Dnes budem spať v hosťovskej, pretože ak by som spala pri tebe, tak ťa v spánku zaškrtím." skonštatovala som nahnevane a odišla z izby. Nepokúšal sa ma zastaviť. Ak by to urobil, tak neviem, čoho som schopná. Dnes potrebujem byť ďaleko od neho.
Na ďalšie ráno som išla hneď skontrolovať Eli. Ešte spala, ale mala horúčku trochu. V noci som ju chodila kontrolovať a dala som jej tabletku na zrazenie teploty. Budem musieť s ňou ísť doktorke.
Zobudila som Simona a pomohla som mu nachystať sa do školy.
,, Zlato, dnes ťa zoberiem do školy ja. Musím ísť s Eli k doktorovi. "povedala som mu, na čo sa potešil. Išla som sa prezliecť, keď som dala Simonovi raňajky.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Potom som išla zobudiť Eli. Keď som vošla do ich izby, tak pri nej sedel Jack a obliekal ju.
,, Princezná, už ti je lepšie?" opýtal sa a ona malátne zakrútila hlavou. ,,Neboj sa. Maminka ťa zoberie doktorke. Si hladná? Donesiem ti niečo?" opýtal sa jej, keď ju doobliekal.
Postavil sa, že jej niečo donesie, ale ja som ho chytila za rameno.
Otočil sa na mňa a zatváril sa kajúcne.
,, Prepáč mi to. Včera som bol úplny hlupák. Neviem, prečo som ho nepočul. Mala si pravdu. Mohlo to dopadnúť zle. " šepol a pohladil ma po tvári.
,, Už to nikdy neurob." šepla som mu späť.
,, Neurobím. Vieš, že ty s deťmi ste pre mňa to najdôležitejšie. "povedal úprimne a pobozkal ma. Bola som stále nahnevaná, ale vedela som, že to neurobil naschvál.
Odtiahol sa odo mňa a išiel jej niečo zobrať na jedenie.
Malá sa tiež najedla a my sme ich spolu naložili do môjho auta. Chcela som sa čo najrýchlejšie dostať k doktorke.
Tesne predtým než som stihla nastúpiť, ma Jack zvrtol k sebe a pobozkal ma na pery.
,, Milujem ťa. Vieš, že sa na mňa môžeš spoľahnúť. Ak by sa dialo čokoľvek som tu. "šepkal mi.
,, Viem, Jack. To isté platí pre teba. " pohladila som ho po tvári:,, Aj ja ťa milujem. " úprimne som odvetila.
Nastúpila som do auta a odviezla Simona do školy. Potom som sa konečne dostala s Eli k doktorke. Povedala, že to má zo zlomeniny. Môže to trvať niekoľko dní, ale časom to prejde. Moc mi nepomohla, ale bola som na to u doktorov zvyknutá.
Zobrala som ju domov a celý deň som sa o ňu starala. Ležala som pri nej a snažila sa ju nejako zabaviť, keď už nechcela spať. Bolo mi s ňou doma dobre, ale vedela som, že budem musieť vyriešiť všetky zrušené schôdzky.
Deti boli dôležitejšie než stretnutia ohľadom firmy. Prinajhoršom to budem musieť vybaviť cez skype. Nebolo by to prvý ani poslednýkrát.
Eli poobede konečne klesla horúčka. Potešilo ma to. Zaspala, takže som sa potom mohla ísť učiť so Simonom. Nevedela som si už bez mojich detí predstaviť život.
Táto udalosť však bola len spúšťačom všetkého zlého. To som v tej chvíli nevedela...
