Perfect life

32.kapitola

,, Chris... "chcela som mu na to niečo povedať, hoci som sama nevedela čo. Bolo mi z toho zle. Horšie bolo, že som sa prikláňala k možnosti návratu k Jackovi. Nechcela som mu klamať.

,, Nič nehovor, Ness. Pravdepodobne ani nevieš, čo mi na to povedať. Chcel som, aby si to vedela. Nečakám zázraky. "povedal a konečne naštartoval. Rachel odišla dávno pred nami.

Ostala som ticho. Nechcela som nič hovoriť. Nevedela som, čo mu povedať, aby som mu neublížila.

,, Pred Rachel sa tak tvár. Nemusíme sa bozkávať ani nič podobné. Len nech tomu verí. Pomôže ti to. Nehovorím to kvôli sebe. "pousmial sa a vystúpil. Ja som sa oprela do sedadla a vôbec mi nedošlo, že by som mala vystúpiť.

Došlo mi to, až keď Chris otvoril dvere na mojej strane a nastavil mi ruku.

,, Kde ste toľko? Už som sa bála, že si zablúdil." zasmiala sa Rachel smerom k Chrisovi.

,, Trochu som netrafil, ale už sme tu." usmial sa a chytil ma za pás. Ja som sa nemohla sťažovať. Oprela som sa o jeho rameno a dala mu ruku tiež na bok.

,, Jasné, poďte. Čaká vás môj vysnívaný projekt. "usmiala sa a zaviedla nás ďalej na pozemok.

Videla som tie iskry, ktoré mala v očiach, keď hovorila o tomto projekte. Tým ma utvrdzovala v tom, aká je do toho zapálená. A tiež v tom, aby som to zobrala. Takáto ponuka sa mi už druhýkrát len tak nezjaví.

Keď som však zbadala tú budovu, zostala som nepríjemne zaskočená. Bolo to tak veľmi zničené, až som mala podozrenie, že donedávna tu žili aj bezdomovci. Toto podľa mňa nie je vhodný domov pre deti.

,, Tu by bola hracia miestnosť. A tam zas kuchyňa... Vonku by bolo obrovské ihrisko na hranie a samozrejme bude ohradené. " zapálene nám to ukazovala. Moc som si to nevedela predstaviť. Ona sa však tvárila veľmi presvedčene.

,, Nemáte v ponuke nejakú inú budovu? Nemyslím si, že toto je vhodné miesto..." nenápadne som nadhodila.

,, Túto budovu som už odkúpila. " povedala a vyzerala, že so mnou stráca nádej.

,, Čo sa vám tu nepáči? "opýtala sa.

,,Ide o umiestnenie a aj stav. Viem, že sa všetko opraví, ale nepáči sa mi, že toto je domov pre bezdomovcov. Nebolo by to pre tie malé detičky bezpečné. A ešte k tomu je to hrozne ďaleko od školy. Viem, že sa najskôr budú vzdelávať tu, ale neskôr budú potrebovať normálnu školu. Odtiaľto by bol nákladný aj prevoz." povedala som jej a prešla z jednej strany na druhú. Nemala som problém s investovaním miliónov, pretože sa mi projekt samotný páčil, len toto konkrétne miesto mi nebolo po chuti.

,, Ja by som vám veľmi rada vyšla v ústrety, ale do tejto budovy som investovala priveľa peňazí. Nemôžem si dovoliť ju nevyužiť. " sklonila hlavu a ja som videla ako znervóznela.

,, Dobre, ja vám teraz chcem len povedať, že budem vašim investorom. Tento projekt ma nadchol a chcem vidieť ako ho dokážeme zrealizovať. Čo sa týka tejto budovy nechcem, aby ste prišli o peniaze, ale bola by som rada, ak by ste sa opýtali či by sa dala expresne predať. Ja by som hradila náklady na druhé priestory. Ak súhlasíte dám môjmu právnikovi zhotoviť zmluvu. Vy pošlite toho vášho do mojej firmy, aby sme to mohli spísať. Chcem, aby zmluva vyhovovala obom stranám. " na jej tvári sa usadil úsmev a prudko ma objala.

,, Som tak rada, že ste to prijali." povedala mi a ja som sa na ňu usmiala.

Chvíľu sme sa ešte rozprávali, ale ona potom odišla. Želala som si, aby som to mohla zdieľať s Jackom.

,, Som rád, že si to prijala. Rachel je húževnatá a dohodneš sa s ňou. Budete si rozumieť." pozrel sa na mňa Chris a priblížil sa ku mne. Vstúpil do môjho osobného priestoru a ja som cúvla.

,, Chris, chcem sa vrátiť k Jackovi. Prosím, nerob mi to ťažším." vysypala som zo seba. Nechcela som ho ťahať za nos. Nezaslúžil si to.

,,Naozaj to chceš? Ak áno, už sa ti nebudem pliesť do cesty. Povedal som ti, že chcem, aby ste sa mali dobre aj s deťmi. Povedal som ti to už." smutne sa usmial a pohladil ma po tvári. Cítila som, že to myslí vážne. Bol tak nesebecký a ja som bola naňho nespravodlivá.

Pristúpil ku mne a pobozkal ma. Cítila som niečo... Niečo... Ale potlačila som to čo najhlbšie do seba.

,, Posledný bozk." usmial sa a pohladil ma.

,, No poď, zoberiem ťa za ním. " povedal a nechal ma prejsť. Vysadil ma bez slova pred firmou môjho manžela.

Bola som nervózna z jeho reakcie. Chcela som ho prekvapiť a dúfala som, že mi to výjde.

,, Som manželka pána Polarisa. Kde sa teraz nachádza?" opýtala som sa recepčnej milo. Pozrela na mňa s nezáujmom, ale poslala ma k nemu do kancelárie. Pýtala som sa, pretože som nevedela či nema nejaké stretnutie.

Keď som prišla pred jeho kanceláriu, stolička jeho sekretárky bola prázdna. Tak som teda bez zaklopania vstúpila.

Hneď som to však oľutovala. Môj manžel sedel na stole a pred ním stála nejaká žena. Bozkávali sa a vyzeralo to veľmi vášnivo.

Do očí sa mi natlačili slzy a zatočila sa mi hlava. Zachytila som sa otvorených dverí, ktoré narazili prudko do steny. Obaja sa strhli, no mne to v tej chvíli bolo jedno.

Horúce slzy mi stekali po tvári a nebola som schopná pohybu.

,, Vaness, nie je to tak, ako to vyzerá! " zvolal Jack a chytil ma za lakte. Spamätal sa z nás troch ako prvý.

Ja som však veľmi rýchlo precitla a vrazila mu poriadnu facku.

,, Už sa ma nikdy nedotýkaj, ty bastard! My dvaja sme spolu skončili. Vieš na čo som prišla?" kričala som zúfalo a bolo mi jedno, že som pútala pozornosť.

,, Chcela som sa k tebe vrátiť, ale ako vidím už máš za mňa náhradu. Uži si to s ňou a mne daj pokoj!" rozkázala som mu a odrazila sa od dverí. Celá som sa triasla a plakala som horúce slzy. Kričal za mnou, no bolo mi to jedno.

Bolo mi mizerne, ale môžem si za to sama.

Ja som ale hlupaňa!