48.kapitola

210 9 13
                                    

Rýchlo som sa od neho odtiahla a prstami sa dotkla mojich pier. Bola som tak veľmi šokovaná a vôbec som netušila, ako sa mám správať. Vedela som len, že ma postupne ovládal hnev.

,, Vaness, ja... Nechcel som vám nikdy ublížiť... Ver mi, že sa to snažím riešiť. Nechcem vás ohrozovať, ale nechcem byť bez vás. Prosím, pochop ma.... " hlesol a ja som netušila, ako sa tváriť. Či ho zabiť alebo ľutovať.

,, Nikdy som si nemyslela, že to ako si ma podviedol, budem považovať za vykúpenie. Bola by som stokrát radšej, ak by si ma podviedol namiesto tohto. Si otec rodiny... Teda teraz už neviem, či si rovnaký človek akého som si brala. Môj manžel by totižto nikdy neohrozil svoju rodinu! " skričala som hlasnejšie, než som chcela a on sklopil oči.

,, Van..." chcel sa obraňovať, no v tom sme začuli ako k nám prichádzajú detské kroky.

,, Mami? Oci? Prečo kričíte? "opýtala sa Eli rozospato.

,, Nič sa nedeje princezná. Choď spinkať." povedala som jej a zdvihla si ju z tej studenej zeme.

,,Mala som nočnú moru. Ostanete so mnou? "opýtala sa potichu a uložila sa mi na rameno.

,, Ja idem. Necháme ocina, nech nad sebou trošku pouvažuje." zavrčala som a vošla s ňou dnu.

,, Ostanem dnes pri tebe, dobre? Teraz spinkaj, nech máš na zajtra energiu. " dala som jej pusu na čelo a s ňou v objatí som zaspala.

Trošku ma v noci prebral bozk na čelo. Bola som si istá, že to bol Jack. To, čo mi povedal ma trápilo celú noc a vôbec som nevedela, čo robiť.

Ďalšie ráno bolo nezvyčajné. Zobudila som sa a deti pri mne neboli. Prvá moja myšlienka sa týkala toho, ako ich odo mňa Jack v noci uniesol. V tej chvíli mi zamrzla krv v žilách. Avšak to sa hneď vyvrátilo. Napísal mi na papier, nech za nimi prídem na raňajky.

Tam som však ostala prekvapená. Personál ma poslal do druhej súkromnej miestnosti.

Sedel tam len Jack a deti neboli nikde. Všimla som si peknú výzdobu, ale to bolo mojim najmenším problémom.

,, Snažíš sa odčiniť to, čo si urobil? Nemyslíš, že je trochu neskoro? Na to si mal myslieť skôr! A kde sú deti? " zamračene som ostala stáť tesne pred dverami.

,, Dal som ich do detského klubu. Chcem si to s tebou vyriešiť, aj keď viem, že sa budeš veľmi dlho hnevať." povedal skleslo, no na to som sa jednoducho otočila na päte a opustila tú súkromnú miestnosť.

Utekal za mnou až do našej izby, kde si ma zvrtol k sebe.

,, Prosím, Vaness... Nikdy som vám nechcel ublížiť..." šepol s mokrými očami.

,, Ale stalo sa! Myslíš, že s jedným prepáč a raňajkami sa všetko vyrieši? Ako nás chceš ochrániť, keď si doteraz nezvládol ochrániť poriadne ani seba?"opýtala som sa, no on zareagoval inak ako som čakala. Pobozkal ma. Opäť nasilu, ale s obrovskou vášňou. Neodťahovala som sa. Čakala som, čo urobí.

Spojil si so mnou čelo a pozrel sa mi hlboko do očí.

,, Viem, že to nie je jednoduché, ale spomeň si. Vždy sme spolu všetko zvládli. Si ochotná to znovu urobiť? Byť so mnou, aj keď vieš aké to je nebezpečné a aj keď som najväčší hlupák na svete? "šepol a vo mne sa niečo pohlo. Vedel, ako použiť slová i dokázať veci činmi a to bola jeho najlepšia vlastnosť.

,, Prosím..." šepol a začal ma bozkávať. Bola som opantaná alebo bláznivá. Ani sama neviem.

Podvolila som sa, ani sama neviem prečo. Zrazu bolo jediné, čo som chcela, byť s ním v posteli a milovať sa s ním ako predtým. Chýbalo mi to, aj keď som sa správala ako štetka.

Jack sa mi venoval, staral sa o mňa a pokúšal sa, aby som zabudla na to, čo sa všetko medzi nami stalo. Bolo to akoby sme sa vrátili späť na začiatok a mne sa tento návrat páčil, aj keď som netušila aké to bude mať následky, keď sa vrátime. Cítila som, že niečo nie je správne. Ale ako vždy som tomu neprikladala dôležitosť.

Keď do mňa vnikol, po líci mi stiekla slza. Okamžite si ju všimol a prestal.

,, Vaness, je niečo zle? Nepáči sa ti to? Ubližujem ti?" zotrel mi ju a začal mi bozkávať celú tvár.

,, Ja... Neviem." hlesla som, ,, Milujem ťa a nechcem ťa stratiť. Ale je toho na mňa veľa. Si si istý, že to vieme vyriešiť? "šepkala som.

,, Vyriešime to. Všetko dokážeme. Hlavne spolu. Deti aj ty budete v bezpečí. Prisahám! " povedal a dal mi bozk na čelo. Odovzdane som ho pobozkala a tým zároveň vyzvala k tomu, aby pokračoval.

Ten deň sme sa celý premilovali a ja... musím povedať, že niečo tak silné som nezažila veľmi dávno. Zistila som a poriadne sa mi potvrdilo to, ako ho milujem. Bezhranične a aj keď s prekážkami. Nikdy nebudem iného muža milovať tak, ako jeho. Vždy to bude otec mojich detí a môj milovaný manžel.

Ďalšia vec je, že som zistila, že Chris je len pobláznenie, ktorému som práve veľmi ublížila, ale nedokážem inak. To najsilnejšie, čo vo mne je je práve cit k Jackovi a k deťom.

Nehovorím, že som mu odpustila to, čo spravil, ale potvrdilo sa to, čo hovoril. Spolu zvládneme všetko a všetko bude presne tak, ako má byť. Nech už nás čaká čokoľvek viem, že nič nie je nezvládnuteľné.

Teda dúfam....

Takže moji milí!❤️❤️❤️

Čaká nás posledných možno 5-8 častí. Sama neviem ako tento príbeh brať. Je to oveľa komplikovanejšie, než si myslíte a práve preto je potrebné počkať na koniec, kde sa všetko vyjasní. Nebude to ešte také úplne dobré a ja dúfam, že sa vám to stále páči ako na začiatku! 😊😊😊❤️❤️❤️

Neviem či fandíte Chrisovi alebo Jackovi, ale uvidíte, že ani jeden nie je dokonalý.

Som zvedavá na vaše názory! ❤️❤️😊😊

Perfect lifeWhere stories live. Discover now