Perfect life

53.kapitola

Keď som sa prebudila, bolelo ma celé telo. Myslela som si, že umriem. Nemyslela som si, že niekedy pocítim takúto hroznú bolesť. Nemali sme sa nikdy vrátiť z tej dovolenky. Bola to naša malá pekná realita. Jediná a chvíľková.

To, čo mi spravil Chris som stále nepredýchala. Ako sa mohol tak dobre pretvarovať? A ja som ho milovala. Nikdy som nemala opustiť Jacka, bola to len moja hlúposť. Kvôli mne sme aj s deťmi v tejto situácii.

Nemala som poňatie koľko času od môjho únosu prešlo, ale asi bola noc. Ležala som dobitá v pivnici na zemi a cez jedno malinké zamrežované okienko som videla kúsok z tmavého neba.

Za dverami sa ozýval smiech a v jednej chvíli dokonca aj rozbíjanie fliaš. Bála som sa, čo sa tam deje, ale nemala som silu sa ani posadiť. Bola som rada, že vôbec dýcham.

Pomaly som zaspala, aj keď som to nechcela. Nakoniec ma zobudilo otváranie dverí. Zastonala som, pretože si moje oči od svetla odvykli, ale keď sa mi podarilo zaostriť, chlap držal hrubo za ramená moje deti.

,, Mami! ",, Maminka!" vykríkli naraz a chlap ich sotil ku mne.

,, Uži si posledné rodinné stretnutie, kurvička. "povedal hnusne a zamkol za sebou dvere.

,, Mami, je ti dobre?" opýtal sa Simon a rukou mi pohladkal tvár. Musel vedieť, že nie som, ale nechcel asi vystrašiť Eli.

,, Áno, som. Počúvajte ma teraz, dobre? "s obrovskou bolesťou som sa prekonala a posadila sa. Nechcela som ich vystrašiť. Myslela som si, že od bolesti umriem, ale to som kvôli týmto mojim životom urobiť nemohla.

,, Nič vám neurobili?" opýtala som sa a oni sa ku mne pritúlili.

,, Nie, ale sú strašidelní. Mami, poďme odtiaľto preč, prosím." chytila ma Eli. Ani nevieš ako by som odtiaľto chcela s vami ujsť. Pomyslela som si.

,, Pôjdeme preč, nemaj strach. Ale teraz mi musíte sľúbiť, že ak by sa stalo čokoľvek zostanete spolu a budete sa navzájom chrániť. Nemôžete sa oddeliť, dobre?" obidvaja mi na to kývli a ja som si aspoň trochu vydýchla. Videla som, aký sme všetci vydesený, ale ja som ich nemohla ešte viac vystrašiť. Nedokázala som si predstaviť, že oni splnia svoje slová. Naozaj by dokázali predať malé nevinné detičky? V tej chvíli by som zomrela.

,, Skúste mi rozviazať ruky, dobre?" povedala som im, ale nedávala som tomu veľkú šancu, keďže sú maličký a slabý. Vrhli sa na to a aj keď ma bolelo každé ich nepatrné potiahnutie, zahryzla som si do jazyka. Nemohli vidieť aká dobitá som.

,, Máme to!" zaradoval sa po chvíli Simon a mne sa uvoľnili ruky.

,, Ste šikovný." usmiala som sa a prešla si po krvavých zápästia. Lano som mala v rukách úplne zarezané.

,, Ľúbim vás viac ako svoj život, vždy si to pamätajte, jasné?"šepla som tentoraz už naozaj s plačom a objala ich. Bola som na dne svojich síl. Uvedomila som si, ako škaredo ešte môžme dopadnúť, ale oni boli zatiaľ v poriadku. To bola priorita.

,, Skúste si pospať, dobre? Musíte byť silný. Dám na vás pozor." povedala som im láskyplne a dala im pusu do vlasov.

Snažila som sa nezaspať, aby som ich mohla brániť, ale nakoniec aj mňa spánok premohol. Moje dobité telo potrebovalo oddych.

Ráno ma zobudili tí istý chlapi ako predtým. Snažili sa odo mňa zobrať deti.

,, Nechajte ich! "zavrčala som a potiahla som si ich k sebe. Nemohli odo mňa teraz odísť. Ak by na ne opäť siahli, bola som schopná im odhryznúť ruku.

,, Nevyskakuj, kurvička, lebo vieš ako to s tebou dopadne!" povedal a uškrnul sa.

,, Urobím čokoľvek, len im prosím neublížte!"šepla som slabo.

,,Hovoríš čokoľvek? Počuješ?" opýtal sa svojho kolegu: ,, Dievčatko nám hovorí, že pre nás urobí čokoľvek. Vrátane nás. " povedal so smiechom a ten chlap si ma pritiahol k svojmu boku. Myslela som, že od bolesti a jeho hrubého dotyku zomriem.

,, Prosím, len ich tu nechajte a nič im neurobte! "rozplakala som sa a oni sa úplne necitlivo rozosmiali.

,, Keď tak pekne prosíš. Pusť ich. Ideme si užiť túto krásu! " zasmial sa a pustil deti.

,, Mami! "rozbehol sa k tým chlapom Simon, ale oni ho sotili naspäť. Simon dopadol na tvrdú zem a ja som videla ako sa mu vykrútilo zápästie. Zľakla som sa ešte viac. Strach ma ovládal viac ako čokoľvek iné.

,, Ostaň tu, lebo skončíš zle, princiatko! " vytiahli ma von a zamkli dvere. Boli sme v nejakej sieti podzemných chodieb. Nebolo tam nič, čo by mi povedalo, kde sa nachádzame.

Zatiahli ma do niektorých dverí a sotili ma do dreveného stola. Zastonala som od bolesti a chvíľu mi trvalo chytiť dych.

Obaja sa ku mne približovali, jeden z nich s nožom v ruke. Nikdy som nezažila tak obrovský strach, ako v tej chvíli. Celá som sa začala triasť.

,, Len sa pohráme, neboj sa. "povedal a roztrhal nožom vrch špinavých šiat, ktoré som mala na sebe.

,, Prosím nie!" šepkala som dookola a snažila sa brániť rukami.

,, Povedala si, že spravíš čokoľvek, princeznička."zavrčal značne nahnevane a stiahol ma zo stola. Bolestivo som dopadla na kolená a on si rozopínal opasok.

,, Tak sa snaž! " zavrčal, keď bol od pása dole nahý.

,, Nie! " zakričala som cez slzy, no to som nemala urobiť. Druhý chlap mi celou silou skočil opakovane na lýtko. Počula som ako sa mi láme kosť a bolesť ma úplne paralyzovala. Spadla som na zem a pritiahla si nohu k telu. Videla som pred očami hviezdičky a nedokázala som určiť poriadne obrysy. Bolesť, ktorú som pociťovala doteraz, bola nič oproti tejto.

,, Toto sme mali spraviť hneď od začiatku. Bola by oveľa povoľnejšia."zasmial sa jeden a začal mi vyhŕňať sukňu.

Nemala som silu sa brániť, no zrazu som započula niekoľko výstrelov.

,,Vaness!"hodil sa ku mne Jack a ja som nevedela, či snívam alebo to je realita.

,, Deti..." šepkala som a slabo ukázala na dvere.

,,Neboj sa, už ich zachránili, dobre? Nespi, Vanessa. Nesmieš zaspať, láska." šepol mi so slzami v očiach, ale mne sa všetko rozmazávalo.

,, Milujem ťa. "šepkala som slabo a postupne strácala vedomie.

O pár minút môj svet zahalila tma a moja jediná modlitba bola, aby toto bola realita. Nechcela som sa prebudiť a zistiť, že som bola znásilnená a že ma moje deti boli predané na čiernom trhu. To by som neprežila.

Ak prežijem budem najlepším človekom akým môžem byť. A hlavne najlepším rodičom...