Perfect life

4.kapitola

Večer, keď prišiel Jack Eli mu s radosťou ukázala obrázok ktorý nám nakreslila. Nepodobal sa moc umeleckému dielu, ale nebol škaredý. Páčilo sa mi ako nadšená bola.

Jack ju pochválil, ale cítila som z neho nervozitu. Preto som deti poslala umyť si zuby a my sme ostali s Jackom sami.

,, Stalo sa ti niečo? " začala som opatrne a postavila sa kúsok od neho.

On na mňa len unavene pozrel, urobil dva kroky ku mne. Najskôr spojil so zavretými očami naše čelá a potom ma uväznil v objatí. Cítila som sa v jeho rukách bezpečne a vedela som, že sa za týmto objatím toho skrýva viac.

,, Nič. Len mi prosím sľúb, že ma budeš milovať aj keby som spravil hocijakú hlúposť a nedovolíš, aby sme sa oddelili ani my, ani s deťmi. " šepol mi do ucha a ja som zostala zaskočená. Objala som ho silno naspäť, pretože som videla, že to je to, čo potrebuje.

,, Samozrejme, že nedovolím. Sme predsa rodina a rodina vždy drží pokope. Nikdy sa nerozdelíme." šepla som a dala mu pusu na líce.

V tej chvíli sa prirútili deti, ktoré to pochopili ako skupinové objatie. Zdvihli sme ich k sebe a oni nás za krky ešte viac pritiahli k sebe.

Jack na mňa pozrel s láskou v očiach a šepol :,, Milujem ťa."

,, Milujem ťa." šepla som naspäť a pobozkali sme sa.

Neskôr sme deti uložili do postieľky a dali sme im pusu na dobrú noc.

Mali pôvodne spať každý vo svojej izbe, ale nedokázali sa tak od seba odtrhnúť, a tak boli spolu v jednej izbe. Inak mal každý zariadenú zvlášť a toto bola v podstate len herňa.

Jack ma v izbe otočil na seba a pobozkal ma. Už som z neho cítila väčší pokoj, preto som spolupracovala.

Po pár minútach som sa však odtiahla s jednou otázkou.

,, Naozaj si už okey? Vyzeral si zmätene a zničene." skonštatovala som a pohladila ho po tvári.

,, Som. Vieš, musím prijať jedno dôležité rozhodnutie a musím sa rozhodnúť rýchlo. Ty si mi však pomohla. Uvedomil som si, že jediné na čom skutočne záleží sú naše deti a ty. Milujem ťa a viac sa tým už netráp. Všetko je tak ako má byť. "usmial sa a začal zamestnávať celé moje telo....

********

Ráno som sa zobudila spokojná a šťastná. Obliekla som sa a zobudila všetkých.

Naraňajkovali sme sa spolu a Jack hneď musel utekať do firmy. Rozumela som mu. Aj ja toho teraz budem mať veľa. Nová kolekcia spojená s charitatívnou akciou, ktorú som organizovala veľmi často sa blíži.

Sadla som si do svojho auta a zobrala som deti do škôlky ja. Chcela som byť s nimi čo najviac, preto strážci išli v druhom aute. Moja práca mi nedovolila byť s nimi tak, ako by som chcela a vedela som, že im to cez prázdniny vynahradím.

Postarala som sa v škôlke o nich a utekala do firmy.

V kresle oproti môjmu sedel Chris.

,, Meškáš. "otočil sa na mňa.

,,To by som bez teba nevedela... Je to moja firma, takže to je diskutabilné. Čo tu vlastne robíš? A ako sa vkuse dostaneš cez sekretárku?" opýtala som sa zamračene a sadla si do svojho kresla.

,, Cez sekretárku ľahko. " zasmial sa úsmevom, pri ktorom mi bolo hneď všetko jasné,,, A chcem ti ukázať môj návrh pre tú "čerešničku na torte". "

,, No dobre. Ukáž. Tie ostatné treba už len schváliť a môžme začať s výrobou."

Položil na stôl papier a ja som si ho pritiahla k sebe. Bola to kvalitne odvedená práca a musela som uznať, že stála za to. Ale nevedela som či sa hodí ako veľký klinec programu. Mohla by som ho skôr použiť na chystajúcu sa charitatívnu akciu. Tam by sa to hodilo a vynieslo by to veľa pre deti postihnuté chudobou v krajinách tretieho sveta.

,, Toto nepôjde do kolekcie, ale na charitatívny večierok. Som si istá, že ak sa to ponúkne správnym ľuďom, bude to chcieť mať každý. Chcem, aby sme na tom večierku pre nich zarobili čo najviac. Neviem síce či vieš o čom hovorím. "skonštatovala som jedným dychom. Takúto nadáciu mám takmer od založenia spoločnosti. Chcem, aby sa takéto deti mali dobre aj napriek ich situácii.

,, Viem o tom, že takéto niečo organizuješ každé asi tri mesiace a medzitým máš ešte nejakú činnosť. Veľmi rád by som toho bol súčasťou a týmto šperkom dostanete veľa." povedal a doplnil:,, Vodíš tam aj svoje deti?"

Nevedela som, že to vôbec vie. Na ruke som nosila obrúčku aj snubný prsteň, ale to mu mohlo prezradiť len, že som vydatá. Koniec koncov videl aj môjho manžela.

,, Niekedy. Väčšinou len keď to nie je príliš drastické. Nechcem, aby hneď od malička vedeli príliš veľa o zlom svete. Ako to, že vieš, že mám deti? "

,, Vo firme sa toho veľa narozpráva dokonca aj o tebe. Počul som, že máš dcéru a syna." povedal a čakal, že to rozviniem.

,, Áno, Eli a Simona. Sú ešte malí, takže nemôžu byť až tak zoznámení s celým zlým dianím. "povedala som a on prikývol. Ja som vedela aký je svet zlý hneď od piatich, keď mi zomrel otec. Chcem, aby sa to oni dozvedeli neskôr. Nechcem, aby mali detstvo ako ja. To je to najhoršie, čo by sa mohlo stať. Ale ja nikdy nedovolím, aby sa také niečo stalo mojej rodine. Jediné čo prwe nich chcem, je pokoj a láska.

,, To máš pravdu, ale potom ich ešte život riadne prefacká. Nie je dobré ani aby žili v bubline. "skonštatoval a pozrel do zeme. Ani on nemôže mať dobré spomienky z minulosti. Rozumela som mu viac než dobre.

,, Postarám sa, aby sa im nič nestalo. Ty asi nemáš deti... Ak by si mal, vedel by si, že každý rodič je schopný zniesť všetku váhu sveta na seba, len aby sa jeho deťom nič nestalo. Moje deti nemôžu vyrastať v zlom svete. Zlý svet je príliš krutý pre malé nevinné duše. "skonštatovala som filozoficky a on nemo prikývol.

Myslela som si, že každý je vo svojej minulosti a pozerá sa na tie svoje rany, ktoré ho ťažia dodnes.

Ja som sa vrátila do doby, keď som mala nevinných päť rokov a ako som našla svojho otca mŕtveho.

To bol deň, kedy sa mi všetko začalo rúcať a najhoršie bolo, že som o tom ani nevedela.