Perfect life

46.kapitola

Od toho dňa sme spolu neprehovorili ani slovo. Jednoducho sa mi vyhýbal a hoci som sa snažila zistiť, čo sa s ním deje, nepodarilo sa mi. Prehľadala som mu veci, pracovňu a siahla mu aj na telefón. Do toho som sa však nevedela dostať, pretože si zmenil heslo. Vždy tam mal kombináciu narodenia našich detí, no teraz sa to zmenilo. Bola som zúfalá a naozaj nevedela ako pokračovať. To, čo bolo jasné, bolo však práve moje podozrenie.

Deň pred odletom som sa stavila u Chrisa.

,, Ahoj, Ness. "usmial sa a vtiahol ma do svojho bytu. Bez zaváhania sa mi vrhol na pery a ja som zaprotestovala.

,, Chris, dosť. Budem musieť zachvíľu odísť. Musím nás zbaliť a všetko prichystať, hoci by som radšej bola s tebou." usmiala som sa a chytila ho za krk.

,,Nechoď, ostaň so mnou. Teraz ťa dlho neuvidím a ja si ťa chcem pamätať." pousmial sa a začal ma znovu bozkávať. Nakoniec som sa podvolila, lebo som to chcela aj ja.

Keď sme ležali vedľa seba v posteli, Chris si ma pritiahol k sebe a ozval sa.

,, Musíš tam ísť? Mám z toho zlý pocit. Čo ak mi ťa ukradne?"pobozkal ma.

,, Neukradne, ja už som tvoja, nemaj strach. Je to posledná fáza pred tým, ako budeme môcť začať spoločný život. Ale najskôr si to musíme vybojovať. Chcem, aby ťa deti prijali a potom sa oficiálne dáme dokopy." usmievala som sa.

,, Chcem byť s tebou. A dúfam, že po dovolenke budeme môcť robiť všetko čo chceme. V noci som mal taký bláznivý sen."zasmial sa a pokrútil hlavou, akoby to bola nejaká hlúposť.

,,Aký?"

,,Boli sme spolu na nejakej lúke. Mala si na rukách nášho syna a pri tebe behali tvoje deti. Cítil som sa ako najšťastnejší človek na svete. Ani nevieš, ako mi budeš chýbať. "šepol a pobozkal ma.

,, Čo ty vieš... Možno jedného dňa budeme niekde takto spolu. Za chvíľu bude všetko tak, ako má byť."

Na veľa sme sa rozlúčili a ja som išla domov. Tam bolo všetko rovnaké. Až na to, že sa Jack rozhodol konečne komunikovať.

Keď som vošla, s deťmi hral spoločenskú hru.

,, Poď k nám, mami! Vyhrávam. " zavolala ma Eli.

Sadla som si k nej a pohladkala ju aj Simona po hlave.

,, Ste veľmi šikovný." povedala som a Eli si položila na svoje kolená. Hrali sme spolu karty, ale keďže má malinké ručičky, musela som jej chytiť nejaké karty.

Jack bol pri tom opäť na chvíľu ako predtým. Toho chlapa som milovala a nie tohto, ktorý mi klame a podvádza ma na každom kroku.

Deti sme skoro uložili pretože v noci letíme. Bola som celkom rada, že to vyšlo tak, pretože Simon má z lietania strach. Eli nie, aj keď je mladšia. Miluje sa pozerať na krajinu pod sebou.

Tak to bolo aj tentoraz. Hoci sme ich zobudili skoro v noci Eli bola čulá a pozerala v lietadle na svetielka pod nami. Simon našťastie cestu prespal. Išli sme obyčajnou triedou, takže som musela sedieť na opačnej strane uličky.

Avšak pohľad, ktorý som mala, sa mi navždy vryl do pamäti. Vždy som milovala to ako sa Jack rozpráva a správa k deťom. Aj jeho trpezlivosť, keď jej tentoraz vysvetľoval to, čo videla z okna. Nech to už bolo čokoľvek, pozeral na ňu s láskou v očiach a ona naňho s obdivom.

Keď sme pristáli, vyzdvihlo nás auto a spolu sme zamierili do hotela. Bolo skoré ráno, takže deti boli už čulé.

Keď sa Jack vrátil od recepcie, mal len kartu od jednej izby, čo bolo pochopiteľné. Avšak v izbe som porozumela, že niečo nie je tak, ako by malo byť.

,, Choďte sa zložiť a na chvíľku si ľahneme, pretože je veľmi skoro. "dala som im pusu na čelo a oni sa vrhli do vedľajšej izby, kde boli dve oddelené postele. V tejto izbe bola len jedna manželská, čo nebolo veľmi vhodné. Chcela som sa opýtať, čo to znamená, ale on prehovoril aj sám.

,, Prepáč, dal som to vybaviť sekretárke a ona nás stále berie ako manželov. Nikomu som nepovedal, že sme rozvedený. "

,, Tej, s ktorou si bol v tej kancelárií?" neodpustila som si.

,, Nie. Nebol som so sekretárkou a aj keď mi neveríš, nikdy som ťa nepodviedol."povedal opäť a ja som len pokývali hlavou.

,, To je teraz jedno. Poďme si ľahnúť. Spávala som s tebou v jednej posteli veľa rokov. Myslím, že toto je úplne jedno." prezliekli sme sa a ľahli si do postele. Zaspala som okamžite a vôbec neriešila fakt, že vedľa mňa leží môj bývalý manžel.

Ráno však pôsobilo ako taká facka. Zobudila som sa na to, ako ma Jack drží vo svojom náručí a ja sa k nemu túlim.

,, Prepáč." dal odo mňa ruky preč, čo spôsobilo chlad okolo mňa. Boli sme ako dvaja cudzí.

,, Nič sa nedeje." povedala som práve v momente, kedy k nám prileteli deti.

,, Ideme sa už kúpať? "boli čulé a pripravené pre nový deň.

,, Samozrejme, nájdite si plavky v kufri a pôjdeme."

Prezliekli sme sa, nakrémovali a vyrazili v prvom rade na raňajky.

Potom sme hneď zamierili k vode. Deti sa vrhli do vody a my s Jackom sme si sadli na kraj a sledovali ich. Nemohli sme ich nechať samé, boli príliš malé aj keď vedeli plávať.

,, Si na mňa nahnevaná? "pozrela som naňho nechápavým pohľadom. Ako sa ma po tom všetkom môže opýtať práve toto?

,, Som a budem, pokiaľ mi nezačneš hovoriť pravdu. Viem ako mi klameš a mám o teba strach. Nechcem si ani predstaviť ako veľmi zlé to je."

,, Vaness... Ja ti to nemôžem povedať, okey? Nechcem ťa strašiť, aj keď to som už asi urobil. Jediné, čo môžem povedať je, že nič nie je tak, ako to vyzerá a aj ja, hoci som spravil chybu, som ti nikdy neublížil takým spôsobom akým si myslíš."

,, Prečo mi teda nepovieš, čo sa vlastne stalo? Stále tvrdíš, že si ma nepodviedol, ale nechceš mi povedať, čo sa udialo."

,, Nemôžem, nechcem ťa ohroziť, kráľovná. Ale ani nevieš ako veľmi si želám, aby sa nič z toho nestalo a aby sme sa k sebe vrátili. Milujem ťa najviac na svete a nič na svete nechcem tak, ako byť s vami opäť ako rodina." povedal a nahol sa ku mne.