Perfect life

3.kapitola

Takto si postavy predstavujem ja. Vy nemusíte, len pre predstavu približnú.

Ráno som prežívala rovnakú rutinu. Vstala som, urobila raňajky a zobudila deti. Máme síce aj kuchárku, ale ja chcem, aby deti mali aspoň raňajky a desiatu odo mňa. Nie som najlepšia kuchárka, takže aspoň toto zvládnem.

Aspoň niečo zvládam. Okrem firmy teda.

Deťom som pomohla si sadnúť na barové stoličky a dala som pred ne práve urobené toasty. Poďakovali a pustili sa do toho.

Keď som si práve dala robiť kávu v stroji, obmotali sa okolo mňa niečie ruky. Cítila som sa v nich bezpečne. Oprela som si hlavu o rameno môjho manžela a on mi dal bozk na krk.

,, Musíme ich na to pripraviť. "povedal unavene. Prikývla som a otočila sa na deti aj s kávou v ruke.

,, Deti, s mamou sme sa rozhodli, že bude dobré ak s vami pôjde jeden ujo do škôlok, aby na vás dával pozor. Bude vám pomáhať a pôjde s vami všade." povedal a Simon ho prerušil.

,,Bude ako náš otrok?" zasmial sa Simon.

,, Nie, zlato. Bude s vami, aby na vás dával pozor a aby vás bral domov. Aby sme sa nemuseli naháňať. " povedala som im. Na moje počudovanie to brali dobre. Dokonca sa aj tešili.

Keď som ich odprevadila, sama som nastúpila do auta a išla do kancelárie.

Sadla som si do svojho kresla a pustila sa do návrhov, ktoré mi včera priniesol. Keď som ich zbadala, videla som, že spravil presne to, čo som chcela. Páčilo sa mi to a vedela som, že sa to bude páčiť všetkým.

Vždy som chcela a predávala len to najlepšie a nie lacno. Klientela bola zvyknutá na vysokú kvalitu, aj keď za veľa prachov.

,, Tak čo hovoríš, Ness? "opýtal sa ma Chris, o ktorom som vôbec netušila, že prišiel. Bola som zahĺbená vo vlastných myšlienkach. A navyše tá prezývka Ness.... Niežeby sa mi nepáčila, ale nebola som na to zvyknutá.

,,Je to dobré, ale ešte potrebujeme nejakú čerešničku na torte. Niečo čo to zaklincuje. "povedala som. Pohrávam sa s istou myšlienkou, no neviem či je to najlepšie.

,, Dobre, ale v tom prípade potrebujeme iných dodávateľov diamantov. Tých, čo máš nie sú zlý, ale zbadal som niekoľko falzifikátov. Odrbávajú ťa o prachy." Povedal a ja som ostala zaskočená.

,, Ako to môžeš vedieť? Nemôžeš sa v tom vyznať až tak." skonštatovala som. Aj keď s tým robí, vždy je dosť veľký problém rozoznať falzifikát od pravého diamantu.

,,S diamantmi robím až príliš veľa rokov. Viem spracovať všetko, ale pri vyrábaní šperku máš väčší nadhľad a zblízka je poznať či je to pravé alebo nie."

,,Chceš mi povedať, že niektoré z mojich klientok na sebe nosia falzifikáty? Vieš aký z toho môže byť problém?! Prečo si mi to nepovedal hneď ako si nastúpil?" Zvyšovala som nahnevane hlas.

,,Ani ja som hneď s tým nerobil. Najskôr sme iba robili návrhy ak si spomínaš. Keď som začal s výrobou, nepoužil som tie falošné. Ak aj niektorá nosí nejaký falošný šperk, tak je to tak kvalitná práca, že si to ani odborník, ak sa tým bude len tak zaoberať, nevšimne."

,,No super. "Nahnevane som sa hodila do kresla. Bola som tak vytočená. Môj bývalý dizajnér môže byť rád, že ho nezažalujem. Nemôžem poškodiť firmu, ale buďte si istí, že z toho vyvodím dôsledky.

,,Tvoj manžel si na teba dosť nárokuje."uškrnul sa a mňa tým prebral z myšlienok. Prečo zrazu vytiahol toto?

,,Ako to myslíš? Neviem o čom hovoríš."povedala som a on sa zasmial.

,, Včera, keď ma videl, tak sa tváril akoby si mu patrila. Rád sa tebou ukazuje asi. Nečudujem sa mu. Je sa na čo pozerať." s úškrnom po mne prešiel pohľadom a ja som sa zarazila.

,,Neviem o čom hovoríš, ale rozhodne sa s tebou o tomto baviť nebudem. Chcem, aby si odteraz kontroloval všetko, s čím budeš robiť. Ak na to nebudeš stačiť, tak môžem aj zostaviť tím. Nechcem, aby sa niečo nepravé ešte niekedy dostalo von a pošpinilo meno mojej spoločnosti."povedala som mu tvrdo a on sa uškrnul.

,,Ako rozkážeš, Ness." Povedal, postavil sa a odišiel. Akosi sa mi nepáčilo ako sa so mnou rozpráva. A už vôbec nie ako vyslovuje moje meno.

Po ukončení všetkých povinností, som išla domov. Bola som zvedavá ako dopadli deti s novými strážcami. Už by mali byť doma.

Keď som zatvorila dvere, vyrútila sa na mňa Eli. Utekala ku mne aj s papierom v ruke.

,,Mamí!" zvolala a keď bola pri mne, tak som ju zdvihla má ruky.

,, Princezná, ako si sa mala? A čo to máš?" opýtala som sa a dala jej pusu na líce.

,,Bolo super, mami. Nakreslila som ti obrázok." ukázala mi ho a vysvetľovala, ,,Tu je náš dom a tu som ja, ty, ocko a Simon. Učiteľka ma donútila ho nakresliť." Posťažovala sa a ja som sa zasmiala. Mali sa radi, ale doťahovali sa.

,,Ty si ale šikovná, princezná. Daj to na chladničku a potom to ukážeš ockovi. A kde je Simon?" opýtala som sa, no to už sa na mňa rútil aj môj syn. Položila som Eli a ona utekala odložiť obrázok. Obaja boli veľmi živý.

Simon mi objal nohy, ale ja som si ho zdvihla na ruky a dala som mu pusu na líce.

,,Ako bolo? Čo strážci?"opýtala som sa aj jeho. Obaja boli zvlášť, takže sa mohlo stať hocičo. Dobrý znak bol, že mi nebola učiteľka.

,,Super! Všetci mi závideli. Hovorili, že poprosia rodičov tiež o takých."zasmial sa a dal mi pusu na líce.

,,Tak to som rada." takže prvý problém zažehnaný. Potom budem musieť vyriešiť aj tých dodávateľov. Možno si budem musieť ísť sama nejakých dôveryhodných nájsť.

No to je teraz jedno. Chcem si užiť pokojný večer s mojimi deťmi. Nechcem na nich preniesť svoju nervozitu z práce.

Ak mám pravdu povedať,tak Simon nebol plánovaný. S Jackom som sa poznala asi dva roky a mali sme tesne pred svadbou, keď som zistila, že som tehotná. Nikdy som si nemyslela, že budem mamou aj keby som sa vydala. Povedzme, že moja rodina nebola príkladná a práve preto chcem, aby tá moja bola.

Eli už bola plánovaná. Chceli sme, aby Simon nebol jedináčik. Jack ním bol a hovoril, že mu chýbal súrodenec. Ja som bola tiež jedináčikom, ale ja som s tým nemala problém. Teda asi to bola jediná vec, s ktorou som problém nemala....

Ale akonáhle som si zvykla na myšlienku, že má niekto bude volať mama, bola som unesená. Nadchlo ma to.

Rozhodla som sa, že mojim deťom urobím šťastnú a spokojnú rodinu, takú akú som ja nikdy nemala...