Perfect life

29.kapitola

Týždeň. Presne toľko mi vydržalo moje predsavzatie. Neriešila som nikoho. Naopak som sa všetkým vyhýbala. Venovala som sa deťom.

Dnes bol práve Halloween. Deti sa tešili, no ja som musela uvažovať nad tým, čo za kostýmy im kúpim. Niekedy som mala pocit, že sa z Halloweena tešili viac než z Vianoc.

Mali z toho veľa cukríkov a mohli chodiť po celom meste, takže to brali ako deň slobody. Čiastočnej.

Medzi našimi priateľmi máme dohodu, že na deti dáva pozor každý rok iný pár. Nejde len o vaše deti, ale aj o deti všetkých kamarátov.

Tento rok to vyšlo na mňa a Jacka. To si nemohli vybrať lepšie...

Najskôr som chcela ísť len sama, ale došlo mi, že to nezvládnem sama. Detí je minimálne pätnásť a polovicu tvoria trojročné deti. Nebolo by to odo mňa zodpovedné.

Okolo štvrtej zazvonil Jack. Bála som sa ako zareaguje znova Simon, ale našťastie mal takú radosť, že vidí otca až nemal čas robiť scény.

,, Mami, ty neprivítaš ocka? "opýtala sa Eli nevinne. Obaja boli podozrievavý a ja som im rodinu ničiť nechcela. To bolo to posledné.

Jack sa chystal niečo povedať, ale ja som si ju zdvihla na ruky a odpovedala jej skôr.

,, Samozrejme, že išla, ale predbehli ste ma, keď ste sa naňho tak vrhli." usmiala som sa a dala jej pusu na líce.

Priblížila som sa k Jackovi a dala mu pusu, naozaj rýchlu. Videla som, že zostal sklamaný, ale naozaj som nevedela, čo mám robiť.

,, Mami! To nebola pusa!" zahriakla ma vlastná dcéra.

,, A ty sa v tom nejako vyznáš, moja."pohladil ju po líci so smiechom Jack.

,, Už som dosť veľká, oci!" vyhlásila a aj so Simonom začali kričať, nech si dáme pusu.

Jack sa ku mne s neistotou priblížil a dal mi poriadny bozk. Za pás si ma pritiahol k sebe, aj keď som mala na rukách malú. Užíval si to rovnako ako ja.

,, Mami!" okríkla nás malá pohoršene. Asi jej táto ukážka stačila.

Odtiahla som sa a sklopila pohľad.

,, Choďte sa už obliecť, aby sme nemeškali." zachránil ma Jack a zobral mi Eli z rúk. Deti okamžite utekali a ja som sa odvážila aspoň trochu zdvihnúť pohľad.

Mal na sebe len čierne tričko a nohavice. Žiadna maska, takže sme museli improvizovať.

,, Poď, namaľujem ťa. Nemôžme v tom nechať deti samé. "povedala som a zamierila do mojej spálne. Chcela som nás namaľovať ako kostri. Aspoň tvár, aby sme zapadli.

Sadol si na posteľ a ja som z toaletného stolíka zobrala moju zázračnú tašku.

,, Čo máš v pláne?" opýtal sa, pretože tieto veci som mala vždy na starosti sama.

,, Deti budú prezlečené za policajta a princeznú z Krásky a zvieraťa. Pochvál oboch, keď ich uvidíš. Dlho sme to vyberali a majú z toho radosť. Nás dvoch namaľujem za kostri, aby sa deti necítili zle. Máš čierne veci čo presne sedí. Ja sa potom tiež prezlečiem do čierneho. Deti postupne privedú rodičia. Neviem kedy skončíme, ale ostanú tu spať Melanie a Aston... "

,, Kráľovná, vieš, čo nás čaká, keď skončíme." chytil mi zápästie, aby som mu venovala pozornosť. Keď som nervózna veľa rozprávam, aby som sa rozptýlila.

Pozrela som naňho a povzdychla si. Začal sa podobať na kostru aspoň.

,, Viem.... "šepla som a chcela pokračovať. Narážal na náš návrat domov.

,, Ak chceš, tak sa vráťte a ja si vymyslím služobnú cestu alebo niečo a pôjdem sem. Myslím, že deti nie sú pripravené na to, aby sa dozvedeli o našom oddelení. Nechceme im ublížiť, takže bude najlepšie ak to spravíme tak. Mne to nevadí. Som si vedomý svojich chýb a tiež vidím, že sama nevieš ,čo robiť. Nebudem ťa do ničoho tlačiť. Zachoval som sa ako idiot, ale bolo toho na mňa veľa. Nechcel som ti tým nikdy ublížiť.... "

,, To je presne to, Jack! Bolo toho na teba veľa. Doteraz sme riešili všetko ako pár a hovorili si takmer všetko, ale zrazu sa niečo stalo, o čom mi nechceš povedať a úplne si zmenil správanie. To je to ,prečo takto neviem pokračovať. Práve preto som hneď uverila, že máš milenku. A nie som si istá či to je alebo nie je pravda... Nemôžem deti zobrať späť k tebe, keď viem, že sa môžme pohádať zas kvoli tomu istému a tým im ublížiť omnoho viac. Prepáč, sama si nie som istá ,čo vlastne chcem... "povedala som a radšej pokračovala v práci. Videla som ako sa nedychuje naprázdno a chce mi niečo povedať, ale nič z neho nevyšlo.

Keď som bola so svojou prácou spokojná, začala som maľovať seba. Pozoroval ma, ale bol ticho. Mala som pocit, akoby ma analyzoval.

Keď som skončila a chcela sa prezliecť, tak odišiel. Povzdychla som si. Zamotávam sa do vlastných hlúpostí a lží.

Keď som zišla dole, videla som ako deti sedeli na kolenách Jackovi a na niečom sa náramne zabávali.

Práve zazvonil zvonček, tak som išla otvoriť dvere. Bola to práve Heidi. Aj jej dcéra u nás mala prespať.

,, Som sa ťa zľakla! "chytila sa za srdce, ale hneď sa usmiala. Chceli sme sa rozprávať už dávno, ale nejako na to nebol čas.

,, Ahoj, Heidi." zjavil sa pri mne Jack a položil si ruku na môj bok.

,, A- ahoj, Jack. "šokovane sa mu pozdravila. Toto očividne nečakala. Ani ja som nečakala, že mi dá bozk na spánok práve pred ňou. Očividne si myslel, že o nás nevie.

Heidi sa s nami ale rýchlo rozlúčila a dom sa postupne naplnil deťmi prezlečenými za rôzne príšerky.

Keď sme boli všetci, vyrazili sme do ulíc. Bola to zábava, ale nezvládla by som toľko detí stále. Tešil ma pohľad na to, ako sú nadšené z každej sladkosti. Ako druhé Vianoce.

S Jackom sme boli stále spolu a ja som videla, ako sa snaží si ma udobriť.

Neviem, čo si myslieť. Niekedy ma zabíja myšlienka, že ak by tu nebol Chris, už dávno by som bola späť u Jacka. Dúfala som naozaj, že práve to nie je pravda.

Nedokázala som si priznať, že by ma priťahovali dvaja muži. To nie je možné!

Nie sme vo filme... Ak by sme boli z jedného by sa stal dobrý hrdina a z druhého zlý.

Niekedy som v to dúfala. Bolo by to pre mňa jednoduchšie o veľa.