Perfect life

50.kapitola

V posledné dni som sa stále viac upínala na deti a Jacka. Bolo to, akoby sa nič nestalo. Aj keď... Cítila som, že sa niečo udeje. Niečo, čo bude veľmi zlé a ťažké.

Posledný deň sme si ešte užívali pláž, slnko a jeden druhého. Deti boli vybláznené a už sa aj tešili domov.

My s Jackom sme mali síce strach, no to bolo nepodstatné. Stále som dúfala, že môj nekonečne zlý pocit nič neznamená.

V lietadle sme všetci spali, pretože sme odchádzali o tretej. A po dni vo vode sme boli naozaj zničený.

Na letisku doma nás čakalo ale veľké prekvapenie.

Zobrali sme si kufre a pobozkali sa. Keď sme prešli do haly, v šoku som zastavila.

S Jackom sme si vymenili pohľady. Chris stál vysmiaty pri dverách a kráčal oproti nám.

Pýtal sa ma kedy doletíme, ale nepomyslela by som si, že by pre mňa prišiel. To bolo nepredstaviteľné.

Skôr než som stihla niečo Jackovi alebo deťom povedať schmatol ma do náručia a potočil sa so mnou.

,, Chýbala si mi, Ness! Ani si nevieš predstaviť ako. "pobozkal ma na krk a keď ma zložil na zem, snažil sa zmocniť mojich pier. Uhla som však hlavou a on mi dal pusu na líce. Trošku zmätene sa zatváril, ale hneď sa zohol ku deťom, ktoré ho objali. Boli kamaráti, takže ani Jack nemohol nič namietať.

Jack ku mne pristúpil, kým sa oni rozprávali a pošepol.

,, Skonči s ním, prosím. "šepol a ja som prikývla.

,, Chcem vás zobrať na výlet." prebral ma z myšlienok Chrisov hlas.

,, Aký? Kam? "opýtali sa deti nadšene a poskakovali.

,, To je prekvapenie." postavil sa späť na nohy a pozrel na Jacka.

,, Nebude ti vadiť, ak im zoberieš kufre? "

,, To nie je dobrý nápad. Deti sú unavené. Nenecháme to na zajtra? Aj tak som sa s tebou chcela vážne porozprávať. "povedala som namiesto Jacka. Nechcela som s ním nikam ísť.

,, Ale my nie sme unavení!" ohradila sa Eli a chytila za ruku Chrisa.

Presvedčili ma a ja som nemala inú možnosť ako nakoniec súhlasiť. To najhoršie rozhodnutie, aké som kedy urobila.

Objala som Jacka a on mi povedal, nech si naňho dám pozor. Bál sa o nás a neveril mu, ale nemohol nič robiť.

Nasadli sme spolu dozadu do veľkého rodinného auta. Deti mali vzadu sedačky a šofér bol vpredu. My s Chrisom sme boli vstrede. Prekvapilo ma to. Nikdy som nešla s ním a šoférom naraz. Vždy šoféroval Chris.

,, Čo je také špeciálne, že musíme mať šoféra? "opýtala som sa s hraným úsmevom. Zlý pocit vo mne len narastal. Vonku bola tma a to umocnilo len moje podozrenie.

Chlap vpredu vyštartoval a zrazu cvakla zámka na dverách. Úsmev mi z tváre zmizol, keď sa mu v očiach objavil zlomyseľný úškrn. To on bol ten zlý pocit. Vtedy som pochopila, že niečo s ním nie je v poriadku.

,, Dnes je ten deň. Konečne prišla doba zrátania si účtov, Ness. "usmial sa ešte širšie a prudko ma schmatol za krk. Bez môjho dovolenia ma pobozkal a hryzol do pery.

So strachom som sa naňho pozrela a kútikom oka pozrela na deti.

Jeho úsmev, ak sa to ešte dalo, sa rozšíril.

,, Neboj sa, tvoje detičky sú pri mne v bezpečí. Asi tak ako pri tvojom manželovi. Sú to naše malé obetné bránky, ale neboj sa, najskôr si na rade ty, Ness. "usmial sa a ja som sa natiahla po kľučke od auta. Bolo síce zamknuté a ja som to vedela, ale potrebovala som to vyskúšať. A hlavne sa dostať aj s deťmi čo najďalej od tohto psychopata, ktorý nám z nejakého dôvodu chce ublížiť.

,, Jaj, Ness. Nie som sprostý. Všetko je prichystané a ty už tiež nenájdeš žiadne východisko. "oprel sa do sedačky a siahol do bočného priestoru na dverách.

,, Prosím, neublíž deťom! Nič som ti neurobila." natlačila som sa so strachom chrbtom na dvere a on sa ku mne naklonil.

,, To, čo si mi urobila sa ešte dnes dozvieš, nemaj strach. Teraz neskús zakričať. "zavrčal, pohladil ma po tvári a prudkým pohybom mi pritlačil niečo na tvár. Tým utlmil môj výkrik a na som postupne upadala do bezseného spánku.

Strach ma síce ovládal, ale nepomohla som si. Mne sa môže stať čokoľvek, no deti musia byť v poriadku.

Naozaj nerozumiem kedy sa z takého uhladeného chlapa stal takýto človek. A navyše neviem, čo som mu kedy urobila. Veď som mu neublížila!

Upozornenie!

Buduca časť bude spomienková, pretože tie spomienky súvisia so všetkým, a až potom sa dozviete pravý dôvod tohto všetkého! Dúfam, že sa vám príbeh páči. 😘😘😘