Perfect life

21.kapitola

Na ďalšie ráno som ako posledné chcela ísť do firmy. Avšak nemohla som sa tomu vyhnúť. Neostávalo mi nič iné ako tam ísť.

Nastúpila som do výťahu a pomaly sa dostala k mojej kancelárií. Sadla som si do kresla a po dlhej dobe, som si dovolila spomenúť si na veci, ktoré si zakazujem. Zakazujem si to neskutočne veľa rokov a teraz ako mávnutím čarovného prútika som si všetko vybavila.

Môj život prechádzal fázami. Bol ako život na horskej dráhe. Dobre a zlé. To sa menilo a ja som nikdy nevedela, čo príde ďalej.

Keď mi zomrel otec, zomrela s ním aj časť mňa. Ľúbila som ho moc, ale mama mi potom veľmi pomáhala. No s jej novým priateľom sa znovu všetko zmenilo na zlé.

Ako som už spomínala predával v našom byte drogy. To však nebolo to najhoršie. Mal veľmi veľa nechutných kamarátov, ktorých k nám často volal. Najskôr som proti tomu nič nemala, no to som nevedela ani čo predáva.

V sedemnástich prišiel prvý zlom. Keď som prišla zo školy, nevedela som, čo čakať. Každý deň bol návrat domov horší a horší. Nikdy som nevedela kto na mňa vyskočí a s akou náladou. To na tom bolo najhoršie.

V ten deň som otvorila opatrne dvere a vydýchla som si, pretože som nikoho nevidela ani nepočula. Zamkla som vchodové dvere a vyzula som sa. Zhodila som školskú tašku a otočila sa, aby som mohla prejsť do mojej izby.

Zamrazilo ma, keď som pred sebou uvidela výrazne zdrogovaného chlapa, ktorý si vkuse utieral nos a pozeral na mňa ako na korisť. Cítila som sa naozaj zle pod jeho pohľadom.

,, Nepovedali mi, že majú takú nádhernú dcéru. Poď sem, dievča. " priblížil sa ku mne a ja som cúvla. Vedela som, že mi chce ublížiť. To som po takej dobe rozoznala ľahko.

Chrbtom som narazila do dverí a on bol hneď pri mne.

,,Neboj sa, ja ti neublížim." povedal mrazivo a dal mi prameň vlasov za ucho. Priblížil sa perami ku mne a dodal.

,, Ak budeš dobré dievčatko." skôr ako som stihla niečo urobiť, schmatol ma za vlasy a dotiahol do prvej spálne.

Hodil ma na posteľ a ja som si udrela hlavu. Keď som sa spamätala, videla som ako si rozopínal zips na nohaviciach.

Chcela som ujsť, no on ma chytil za členok a stiahol k sebe. Začal ma bozkávať a keď som sa bránila udrel ma a chytil mi ruky. Z kútika pier mi začala tiecť krv. Nemala som proti nemu šancu, pretože sa v tomto stave nekontroloval a bol prisilný .

Vyzliekol mi tielko, ktoré som mala na sebe a ja som začínala pochybovať, že sa z toho dostanem. Kričala som a snažila som sa mu ublížiť.

,, Kurva! "ozvalo sa od dverí. Nevedela som čo čakať. Mladý chalan odo mňa jedným prudkým pohybom odtiahol toho bastarda.

Chytila som s plačom prikrývku a zakryla sa. Objala som si hystericky kolená a snažila som sa upokojiť.

,, Ty jeden bastard, teraz si začal zneužívať mladé dievčatá? Nestačia ti tie tvoje pojebané drogy?"opýtal sa ten chalan: ,, Nepovažuj sa ešte niekedy k nej alebo k inej priblížiť! Nepovažuj sa, lebo potom ti z ničím život ja! Stačí, že si ho skurvil mne a mojej mame! Vypadni!" zvreskol a vyhodil ho z bytu. Potom sa vrátil ku mne.

,, Prepáč zaňho. "povedal smutne a chytil ma upokojujúco za lakeť. Trhla som sebou, pretože to na mňa pôsobilo opačne, a tak ruku stiahol.

,, Prepáč, nechcel som. Nerob si starosti. Už sa nevráti." pousmial sa stále trochu nahnevane, ale aj smutne, a podal mi moje tričko. Prijala som ho a zotrela si slzy.

Rýchlo som sa obliekla a Snažila som sa upokojiť.

,, Ďakujem za pomoc. Neviem, ako by som bez teba dopadla." pošepla som chraplavo.

,, Som Josh. "

,, Ja som Vanessa." šepla som slabo.

Vtedy som ho spoznala prvýkrát. Zachránil ma. Ak by neprišiel, bolo by všetko inak.

,, Nad čím rozmýšľaš?" od dverí sa ozvala jeho kópia. Bol mu tak podobný a zároveň iný. Nedokázala son to vysvetliť, ale vedela som to. Akoby na mňa cez neho rozprával.

,, Nad tým ako zrušiť tvoje snahy." zaklamala som, na čo sa usmial.

,, Povedzme, že ti verím. "pousmial sa a posadil sa predo mňa :,, Chcem len podpis. Nie som tu na nič iné. Teda ak nechceš." uškrnul sa.

,, Naozaj nechcem. Chcem od teba len pokoj. Aspoň v tom smere, ktorý si minule naznačil. "povedala som vážne. Jediné, čo nechcem, je ťahať ho za nos. Nikdy s ním nebudem. V prvom rade kvôli mojej rodine a v druhom práve kvôli Joshovi.

Náš príbeh sa v ten deň len začal a pokračoval niekoľko rokov. Bolo to zložité. Iným spôsobom ako teraz.

Každý z nás má svoju minulosť a ja som tú svoju už vymazala. Dnes na ňu nechcem myslieť. Jej hlavná časť už predsa neexistuje.

,, Obaja vieme, že to tak nie je, ale hrajme podľa teba. "usmial sa: ,,Podpis." povedal a posunul mi papiere, ktoré držal v ruke.

Podpísala som ich a ani som si neuvedomila, že stojí nado mnou.

,,Chceš ma rovnako ako chcem ja teba. Počkám, kým to pochopíš. "stál nado mnou a usmieval sa. Ja som sa zamračila, no to razom zmizlo, keď sa ku mne sklonil a dal mi bozk do vlasov.

,, Počkám. Ty mi za to stojíš." pousmial sa, zobral papiere a odišiel. Ostala som pozerať na dvere. Netušila som, čo mám urobiť.

Milujem môjho manžela, no tiež viem, že ma tento chlap priťahuje. Tak ako len dvaja muži v mojom doterajšom živote. Tretí to byť nemôže!

Nie, kvôli mojim deťom a nie, kvôli mojej rodine. Minulosti. To sa nedá len tak zahodiť.

Potrebovala som sa s niekým porozprávať, no uvedomila som si, že nemám s kým. Som sama. Za normálnych okolností by som išla aspoň za Heidi, ale to teraz nie je vhodné.

Musím si stanoviť priority tak ako vždy a momentálne tvoria číslo jedna moje deti a až potom všetko ostatné.

Nebudem robiť hlúposti. Viem, že sa musím zbaviť príťažlivosti voči Chrisovi.

Vedela som, čo mám robiť, no moje telo chcelo niečo iné a ja som vôbec nevedela, čo urobím ak ma niekto pritlačí k múru. Nechcela som si na túto otázku odpovedať.

Odpoveď bola ale jasná.

Zhrešila by som.