Perfect life

17.kapitola

Vo mne sa bili emócie. Nedokázala som ich všetky definovať. Bolo to akoby bola vo mne búrka. Cítila som ako sa niečo vo mne rúca. Bolesť z klamstva, ktoré som si stále nechcela pripustit.

Opäť som pozrela na fotky a cítila som bolesť. Nevedela som, čo robiť. Komu veriť. Ten človek, ktorý mi volal, vedel veľmi dobre čo robí. Vedel, čo chcel a práve to dosiahol. Nemala som poňatie o čo vlastne ide, ale vedela som, že si niekto na tom dal veľmi záležať.

S fotkami v mojich roztrasených rukách som vyšla z domu. Nikto ma nevidel a tým pádom ani nezastavoval.

Nastúpila som do auta a odviezla sa do firmy. Jediné, čo som potrebovala bolo ostať sama a urovnať si myšlienky. Zostaviť si priority a zistiť či mám veriť viac nejakému anonymu ako vlastnému manželovi.

Vyviezla som sa na svoje poschodie a zatvorila sa v kancelárii. Nebolo tu už veľa ľudí. Väčšina bola doma a venovala sa rodine.

Keď som si sadla do kancelárie, uvedomila som si, že najlepšie by bolo, ak by som hneď konfrontovala môjho manžela a nie zbabelo ušla. Bolo to už jedno.

Opäť som pozrela na fotky a uvedomila som si, že nezachytavajú nič zlé. Zachytávajú len to, že mi klamal.

Na fotkách bol môj manžel pred hotelom Royal a išiel tam s nejakou ženou, ktorú som nepoznala. V pravom dolnom rohu bol aj čas. Odchádzali odtiaľ o dve hodiny neskôr. Nebola som taká naivná, že by mi hneď nenapadlo, čo môžu dvaja dospelí ľudia robiť dve hodiny v hoteli. Moje obavy sa prehĺbili tým, že mi klamal do očí.

Skôr než som to stihla viac rozanalyzovať, mi po tvári stekali slzy a práve vtedy sa otvorili dvere.

,, Ness? Ty si tu? Myslel som, že už si.."zasekol sa, keď videl, ako som vyzerala. Snažila som sa si rýchlo zotrieť slzy, ale všimol si, že niečo nie je v poriadku.

,, Čo sa stalo? Si okey?" skôr než som sa spamätala, tak klačal vedľa mojej stoličky a otočil si ju k sebe.

Zaryto som pozerala do zeme. Nechcela som, aby videl ako som na tom. To bolo to posledné.

Fotky som mala na kolenách ale boli zakryté obálkou. Pravdepodobne si ich nevšimol.

Natiahol sa k mojej tvári, chytil ma za bradu a tým ma donutil sa naňho pozrieť.

,, Čo sa stalo? "zopakoval s obavami.

,, Nič." povedala som uplakane, no zradili ma vlastné slzy.

,, Ness, nech ide o čokoľvek vieš, že som tu pre teba. Môžeš sa mi zdôveriť s čímkoľvek. "šepol. Keď videl, že sa nemám k tomu, aby som mu odpovedala, tak ma pustil a povzdychol si.

,, Prišiel som ti len povedať, že sa mi podarilo všetko vybaviť. Boli veľmi ústretoví."povedal a keď sa nadýchol, aby pokračoval, tak som ho prerušila.

,, Asi ma Jack podvádza." vyslovila som a opäť sa rozplakala ako malé dievčatko.

Chris na mňa zarazene pozrel. Asi videl, že nie som v stave počúvať rozumné argumenty, a tak ma len objal. To bolo to, čo som potrebovala.

,, Ako to môžeš vedieť?" opýtal sa, keď som bola schopná vnímať.

Odtiahla som sa a podala mu tie fotky. Prezrel si ich a potom na mňa zmätene pozrel. Asi to preňho nebol dostatočný dôkaz.

,, Ness, tieto fotky dokazujú len, že s nejakou ženou bol v hoteli. Neznamená to, že si zobrali hneď izbu. Mohli tam mať stretnutie rovnako ako to zvykneme mať my. " povedal mi rozumne, ale ja som bola zmätená.

,, Nechápeš to. On mi klame. Niečo tají a je to veľmi vážne. Tvrdí, že to nič nie je, ale ja som si istá, že to je niečo veľké. Navyše mi dnes povedal, že sa ani nepohol z kancelárie. Tie fotky ale hovoria o opaku. "

,, Počkaj. Odkiaľ ich vlastne máš? Neverím, že by si dala Jacka sledovať." opýtal sa a ja som nevedela či sa priznať.

,, V poslednej dobe.... V poslednej dobe mi začal volať nejaký chlap. Tvrdí, že je priateľ. Netuším kto to je, ale tvrdí, že ma Jack podvádza a chce, aby som otvorila oči. Dnes mi zavolal nech sa pozriem do zásuvky v mojej pracovni. Mala som tam mať niečo, čo ma presvedčí, že on hovorí pravdu. " povedala som. Zazvonil mi mobil, no ja som zrušila hovor. Jack sa mi snaží dovolať odkedy som ušla z domu len s mobilom a tými fotkami.

,, Ness, vieš, že tieto fotky nič neznamenajú. Chápem, že teraz môžeš mať pochybnosti o manželovi, ale nemôžeš veriť niekomu neznámemu. Ste predsa známy ľudia. Možno sa vás len snaží zničiť. " povedal mi a chytil ma za kolená. Zúfalo som si prešla rukou vo vlasoch.

,, Neber to vážne. Neviem, čo si spravila, ale v prvom rade by si mala konfrontovať Jacka. Zistíš, čo ti na to povie. Neverím, že ťa podvádza. Nebude mať čas si niečo vymyslieť, ak by sa niečo také dialo. Prekvapíš ho nepripraveného. Choď domov. "usmial sa na mňa povzbudzujúco a pohladil ma po tvári. Nevedela som, čo robiť. Bola som zmätená aj z neho. On sa mi snažil pomôcť a pritom sa ma pri každej príležitosti dotýkal.

Potrebovala som objatie a práve preto som sa mu vrhla do náručia. Obajala som ho a usmiala sa cez slzy.

,, Ďakujem, Chris. Ďakujem ti za pomoc. "

,, Nemáš za čo, Ness. Vždy sa na mňa môžeš obrátiť. Rád ti vo všetkom pomôžem. A teraz už bež domov a vybav si to s Jackom. Ak by čokoľvek, tak mi volaj." povedal mi úprimne a zotrel mi slzy.

Po tomto som už naozaj zamierila domov. Chcela som si to vydiskutovať. Bola hlúposť len tak odísť. Najskôr som sa mala postaviť jemu, aby som mohla ďalej bojovať a nie sa trápiť pre to, čo sa možno vlastne ani nestalo.

Zaparkovala som pred domom a chvíľu ostala v aute. Nádych a výdych.

Keď som vošla do domu, všetci boli v obývačke. Jack si moju prítomnosť uvedomil ako prvý a priskočil ku mne.

,, Bože, kráľovná, tak som sa o teba bál. Kde si toľko? "opýtal sa a chcel ma zobrať do náručia. Ja som ho však gestom ruky zastavila.

,, My dvaja sa musíme porozprávať." povedala som slabo a on prikývol.

Neviem, čo mu chcem povedať, ale viem, že potrebujem vedieť, čo sa deje.

Či mi dá odpovede je len na ňom.