Perfect life

14.kapitola

Na ďalší deň som znovu ostala doma. Eli už nemala horúčku, tak som sa pokúsila pri nej trochu pracovať.

Došla som na to, že musím čo najskôr vyriešiť tie zrušené schôdzky. Neviem, kedy by som mohla odletieť a ak aj, tak by som odletela, určite aj spolu s deťmi. Tentokrát to na Jacka nenechám.

Zavolala som Chrisa k nám domov a malej zapla rozprávku. Ani nie o pol hodinu dorazil.

,, Ahoj. "otvorila som mu dvere.

,, Ahoj. Rád ťa po takom čase vidím." usmial sa a pobozkal ma na obe líca : ,,Kde máš pacienta? " opýtal sa a potom mi pred očami zakýval malým plyšovým medveďom.

,, Je v obývačke. Rada ťa uvidí." odvetila som a nasmerovala ho.

,, Chriiiis!" zakričala, keď ho zbadala. Nejakým zvláštnym spôsobom si ho za ten krátky čas obľúbila.

,, Ako sa máš, princezná? Niečo som ti priniesol. "dal si pred tvár malého medveďa a zahral s ním niečo. Malá ho objala a poďakovala za darček. Ja som ich len opretá o rám dverí s úsmevom pozorovala.

,, Dobre. Pozriete si so mnou rozprávku?" opýtala sa a nahodila psie oči.

,, Princezná, s Chrisom musíme trochu pracovať, ale potom si s tebou možno stihneme niečo pozrieť. Keby niečo tak zakrič. " zasiahla som. Nechcela som, aby jej musel odpovedať Chris. Tomu dieťaťu cudzí ťažko hovoria nie.

Malá len smutne prikývla a začala sledovať rozprávku.

Zatvorili sme sa v mojej kancelárií a ja som začala.

,, Naše schôdzky som musela bohužiaľ zrušiť, ale teraz to musíme nejako vyriešiť. Nemôžem ich nechať viac čakať. Potrebujem mať zmluvy s predajňami. A to čo najskôr. "

,, Mohli by sme skúsiť Skype, lenže niekto bude musieť ísť tie zmluvy podpísať. Môžme to spraviť tak, že sa s nimi dohodneš cez Skype, dáš mi splnomocnenie a ja pôjdem zmluvy podpísať. Teda ak súhlasíš." povedal a ja som začala uvažovať. Nebol to zlý nápad, ale nemôžem dať splnomocnenie len tak hocikomu.

,, Samozrejme ho môžeš dať aj niekomu inému. Napríklad svojej asistentke alebo tak." hneď sa opravil.

,, Neviem. Nie je to zlý nápad. Hlavne teraz, keď nemôžem od detí odísť. Mohla by som skúsiť ich zavolať na stretnutie sem, ale neviem či budú všetci ochotní." povedala som zamyslene.

,, Ak sa na nich pekne usmeješ tak určite. Si nádherná žena a môžeš to využívať aspoň tentoraz vo svoj prospech." povedal a o niečo sa ku mne priblížil. Pozerala som naňho a nevedela som zareagovať.

,, Ehm... Môžem to skúsiť. "prerušila som očný kontakt.

,, Ness? Môžem sa ťa niečo opýtať? Sľúb mi, že sa nenahneváš." prikývla som a zvedavo čakala.

,, Chcem sa ťa opýtať na to, čo sa stalo v mojej kancelárií... "

,, Neviem, na čo narážaš." povedala som prudko. Veľmi dobre som vedela čo myslí. Nemohla som to však priznať. Chcela som na to zabudnúť. Bola to jedna obrovská chyba. Skrat v mojej hlave. Veľmi zlý skrat, ktorý nechcem priznať.

,,Ale vieš. "oponoval: ,, Vyzerala si akoby si nevedela, že tam som ja. Bola si mimo. Chcem si tú situáciu vyriešiť. Som s Irmou a ty s Jackom. Nechcem mať problémy. Aj keď ma priťahuješ. Hovorím ti to narovinu." povedal a ja som sa trochu pozastavila nad jeho priamočiarosťou.

,, Je to ako to vravíš. Pripomenul si mi niekoho a ja... Zaskratovala som. Nechcem, aby si si to nejako zle vysvetlil. Myslela som, že si osoba z mojej minulosti, s ktorou som veľmi bola prepojená. Nedokázala som sa ovládnuť. Prepáč. Nikdy by som si nezačala so svojím zamestnancom a už vôbec nie, keď som vydatá." hovorila som tiež priamo.

,, Som rád, že si úprimná. Nebudeme sa k tomu už vracať." usmial sa na mňa a ja som mu uverila.

,, Dobre, vráťme sa k práci. Asi ti dám to splnomocnenie. Dohodnem sa s partnermi. Čím skôr to budeme mať dokončené, tým lepšie pre nás." povedala a chytila do ruky mobil. Akonáhle som ho chytila, objavil sa mi na ňom prichádzajúci hovor od neznámeho čísla.

,, Počkaj." povedala som Chrisovi a zodvihla. Zvykli mi takto volať zákazníci alebo predajcovia.

,, Prosím? "ozvala som sa.

,, Rád ťa počujem, Vanessa." ozval sa nejaký mužský hlas. Nepoznala som ho.

,, Kto je tam? "

,, Priateľ. Neboj sa, mám pre teba zaujímavé informácie hlavne pre tvoje dobro."povedal a ja som začínala mať zlý pocit.

,, Aké?" zamračila som sa.

,, Počul som, že tvoj manžel v poslednej dobe nie je najvzornejší. Mala by si konečne otvoriť oči a pozrieť sa na to, ako ťa na každom kroku podvádza. "cítila som z jeho hlasu úsmev. Akoby ho bavilo, že vedel ako mi slovami ubližuje. Chris oproti mne sa na mňa mračil. Nechápal, čo sa deje.

,, Odkiaľ to máte? Ako to viete?" opýtala som sa nahnevane, čo ho rozosmialo.

,, Pokoj, Vanessa. Všetko sa dozvieš v pravý čas. Dávaj si naňho pozor. Ešte sa ozvem a dám ti viac dôkazov. Zatiaľ zbohom." dohovoril a zložil.

Zarazene som spustila ruku s mobilom na moje kolená. Nechápavo som pozerala na mobil, až kým ma nevyrušil Chris.

,, Ness? Stalo sa niečo?" opýtal sa ustráchane.

,, Nie... Asi nič dôležité. "snažila som sa o úsmev.

Neverila som tomu, čo mu ten človek povedal. Nech už to bol ktokoľvek.

,, Vybavím tie hovory."znovu som sa ozvala o pár minút.

,, Jasné. Ja sa idem pozrieť na malú pacientku." usmial sa a odišiel. Bola som v šoku z tých udalostí. Niečo mi na tomto nesedelo. Niečo tu nebolo správne.

Kto by mňa a Jacka chcel rozdeliť? Kto by z toho niečo mal? Veď my nič zlé nerobíme... Nikdy sme nikomu neublížili. A už vôbec nie tým, že sme spolu. Nerozumela som tomu.

Vybavila som tie hovory a potom som išla za nimi. Chris sedel na sedačke a malá mu ležala na kolenách. Eli neverila len tak každému cudziemu. Hovorí sa, že deti vycítia zlých ľudí. On teda nemôže byť zlý, však?

Nad čím to uvažujem? Nikdy mi nedal dôvod myslieť si opak. Neviem, prečo ma to napadlo. Vždy so mnou jednal dobre, takže si tieto hlúpe myšlienky musím vyhodiť z hlavy.

Sadla som si k nim a spolu sme si zapli ďalšiu rozprávku. V pokoji sme pozerali až kým neprišiel Jack.

A netváril sa príliš nadšene z Chrisovej prítomnosti tu.