Perfect life

30.kapitola

Môj život by bol omnoho jednoduchší ak by som nikdy nestretla chlapov. Aj keď by som bola sama a nemala by som moje milované deti, bolo by to z istej strany lepšie.

V tomto momente som neľutovala jedine stretnutie s Joshom.

Bez neho by som dopadla naozaj veľmi zle. Nikdy by som sa nestretla s Jackom, ak by nebolo Josha. Bol to môj strážny anjel, no v poslednej chvíli jeho života sa z neho stala troska.

Ja som v tom čase nemala dokončenú ani strednú školu, ale mala som ilúzie. S Joshom.

**** Flashback ****

Po tom incidente so znásilnením, som sa bála chodiť domov. S Joshom som sa odvtedy stretávala a stali sa z nás veľmi dobrý kamaráti.

Zdôveril sa mi, že ten chlap je jeho otec a droguje už dlhú dobu. Robil im  peklo kým bol doma, ale teraz ho Josh už vyhadzuje z domu. Mama ho však stále zoberie späť.

Po škole ma vždy vyzdvihol a spolu sme prišli ku mne domov. Mame aj nevlastnému otcovi to bolo jedno. Hlavne, že som neotravovala.

Vošli sme dnu a oboch nás ovalil zápach trávy. Nakukli sme do obývačky, kde sedel môj nevlastný otec s jeho kumpánmi.  Medzi nimi bol aj Joshov otec.

,, Ale, dievča! "nechutne si oblizol pery a prezrel si ma. Josh sa ochranársky postavil predo mňa.

,, Nechceš sa k nám pridať? Máme niečo nedokončené..." zasmial sa odporne.

,, Nechaj ju. Teraz musí roztiahnuť nohy tvojmu synáčikovi. Potom možno príde obšťastniť aj nás." povedal jeden z nich nechutne. Bolo mi z nich zle.

Videla som, ako sa do nich chce Josh pustiť. Mal takú ochranársku povahu ako nikto.

Rýchlo som ho chytila za rameno a potiahla naspäť ku mne.

,, Nechaj ich tak. Oni za to nestoja." prikývol a spolu sme zašli do mojej izby.

,, Sú to bastardi, ale skončili im dobré časy. Minimálne môjmu otcovi." povedal s úsmevom.

,, Čo si spravil? " vystrašene som sa opýtala. Bol prudký. Mohol by urobiť čokoľvek.

,, Mama otca udala. Konečne budeme mať od neho pokoj. Donútil som ju k tomu. Nemôžem sa naďalej pozerať ako trpí a ani ako trpíš ty. "hovoril smutne a pritom ma chytil za tvár. Moje srdce začalo biť ako splašené. Nikdy mi nikto nebol takto blízko.

,, Ujdi so mnou!" rozkázal mi úplne vážne.

,, Čo? To nemôžeš myslieť vážne! " zasmiala som sa. Určite si robí len srandu.

Môj smiech však prerušil svojimi perami, ktoré prudko narazili o tie moje. Nikdy som si nemyslela, že môj prvý bozk dopadne takto. Ale páčilo sa mi to. Josh bol úžasný v každom smere.

Odtiahol sa odo mňa a pohladil ma po tvári.

,, Myslím to vážne, Vanessa. Seriózne vážne. Ujdime odtiaľto! Nedokážem žiť s myšlienkou, čo všetko sa ti môže stať, keď nie som pri tebe. Ubíja ma to. Som dospelý a tvoji rodičia, teda mama, myslím, že nebude namietať. " držal ma za ruku a hovoril to tak vážne akoby nič na svete nebolo reálnejšie. Bolo to bláznivé. Tak veľmi až som si to nedokázala predstaviť.

,, Čo vravíš? Si ochotná to skúsiť s týmto nevzdelaným mladým chalanom, ktorý toho nemá veľa, ale..."

,,Na tom mi nezáleží. Pôjdem s tebou. Kam len budeš chcieť." usmiala som sa a pobozkala ho ja. Bolo to pre mňa niečo nové, ale mala som z toho dobrý pocit. Začať odznova ďaleko od tohto brlohu pre narkomanov.

,, Dobre, môžem ťa tu nechať? Zariadim si posledné veci a dnes v noci...?" prikývla som. V tej chvíli som bola schopná mu prikývnuť na čo len chce.

,, Kľudne choď! Zamknem sa tu. Aj tak musia byť už veľmi sfetovaný." smutne som sa naňho pousmiala a pohladila ho po ruke.

,, Veď práve. Sú mimo a bohvie, čo ich napadne. "

,, Už prišla mama. Pri nej si nič nedovolia. Počula som zabuchnutie dverí. "usmial sa na mňa, dal mi bozk na čelo a postavil sa na odchod.

,, Večer pri tých preliezačkách za barákom." usmial sa na mňa a odišiel. Zamkla som za ním dvere a zasnene sa usmiala. Odídem. S ním. Budem slobodná a nebudem sa musieť pozerať na moju zdrogovanú mamu a nevlastného otca, ktorý jej len ubližuje. Musím to urobiť, aby som sa oslobodila. Mame už pomôcť nedokážem. Spadla do toho príliš hlboko a bez peňazí si nemôžem dovoliť ani len protialkoholické liečenie. Aj tak by to bolo zbytočné, keďže to nechce.

Chce byť sama len s ním. A ja tomu síce nerozumiem, ale vyhoviem jej.

Keď mi mama zaklopala na dvere, rýchlo som batoh s oblečením schovala pod posteľ a išla jej odomknúť dvere.

Bola z drogovaná. Hľadela neprítomne pred seba a strašidelne sa usmievala. Ak by som nevidela aj ich horšie stavy, asi by som sa zľakla.

,, Čo sa deje, mami? "opýtala som sa, keď som za ňou zamkla dvere.

,, Prečo si tu zatvorená? Máme tu spoločnosť, dcérka. Radi by ťa videli, pridaj sa k nám." usmiala sa mama a začala sa mi hrať s vlasmi. Fascinovalo ju to vždy, keď bola v takomto stave.

,, Nemám záujem sedieť za jedným stolom s ľuďmi, ktorý ani nevedia, čo robia. A už vôbec nie s tým tvojim priateľom. Vďaka nemu vyzeráš takto!" vykričala som jej. Asi som prekročila hranicu, keďže o pár minút mi vrazila facku. Rozbila mi pri tom peru. Chytila ma silno za vlasy a potiahla ich dozadu. Mala som pocit, že mi ich vytrhne. Chcela to urobiť a mňa táto situácia utvrdila v tom, že robím dobrú vec.

,, Zober sa, ty malá hlupaňa! Je mi jedno, čo rozprávaš nenávidieť nás môžeš všetkých, ale len vďaka nám žiješ! Tak sa láskavo uprav a počúvaj ma! Nie som ochotná veci opakovať dvakrát! " zavrčala odomkla si dvere a zabuchla ich.

Musela som vypadnúť. Mala som pocit, že sa mi stane niečo zlé, ak to neurobím.

Vybrala som môj vak a pridala doňho ešte nabíjačku.Vypadla som odtiaľ v priebehu piatych minút. Nikto ma nevidel.

Pred detským ihriskom ma už čakal Josh.

,, Čo sa ti stalo? " pribehol ku mne a prstom mi prešiel po pere, ktorú mi mama rozbila.

,, Mama mi dala facku. Teraz už som si istá, že robíme dobrú vec. Nechcem sa sem už nikdy vrátiť!" vyhlásila som a on ma pobozkal.

,, Neboj sa, postarám sa, aby si nemusela. Začíname predsa lepší a krajší život."

Išli sme s úsmevom dopredu netušiac o udalostiach, ktoré sa udejú.

Príbeh Josha a Vanessy je z istej strany dôležitý. Nabudúce už časť s prítomnosťou a potom niekedy ešte jedna takáto časť. ❤️❤️