Rok. Presne toľko nám trvalo, dať sa z tých udalostí dokopy. Moja noha sa liečila viac než pol roka. Mohla som byť rada, že sa po takej zlomenine vôbec zrástla. Pustili ma až o dva týždne, kedy som musela prísne oddychovať.
Keď som sa spýtala na moje možnosti byť zase mamou, povedali mi to jasne. Budem možno schopná otehotnieť, ale s veľkou pravdepodobnosťou nikdy nebudem vedieť dieťa aj vynosiť. Pri tej bitke sa mi poškodila stena maternice.
Keď sme dorazili domov, nemohla som sa detí nabažiť. Chcela som byť stále s nimi a nikdy ich už nepustiť. Aj deti plakali, keď som prišla. Báli sa o mňa, aj keď im Jack dal len polovicu informácií o mne.
Dlho sme nemohli spať jeden bez druhého. Všetci štyria sme boli v jednej posteli a snažili sa nemať nočné mory.
Tie u detí prestali po dvoch mesiacoch. Boli to malé deti a tie ľahšie zabudnú na svoje traumy.
Po roku sme začali fungovať ako predtým. Predali sme dom a kúpili si nový. Nemohla som ho vidieť po tom, čo sa v ňom odohralo. Firmu som si nechala, ale nechodila som do nej tak, ako predtým. Deti boli najdôležitejšie a už nikdy som o ne nechcela mať taký strach.
Jack ma znova požiadal o ruku a ja som mu povedala áno. Tak sme si začali plánovať svadbu ako zo sna.
Medzi nami neboli veci nikdy lepšie ako teraz. Rozumeli sme si, rozprávali sme sa a trávili sme spolu čo najviac času. A hlavne sme získali späť stratenú dôveru.
,, Kráľovná? Si doma? "ozval sa odo dverí, keď som si pozerala časopisy so svadobnými šatami.
,, Áno, ale nechoď sem!" zakričala som mu, aj keď mi bolo jasné že príde.
,, Čo tu také tajné robíš?"opýtal sa a ja som si pritlačila časopisy k hrudi.
,, To ťa nemusí zaujímať! " zasmiala som sa a natiahla sa k nemu po bozk. Ako sme sa bozkávali, tak mi vytrhol z ruky časopisy.
,, Hej! "skríkla som hravo a chcela som si ho vziať späť.
,, Svadobné šaty? Chceš nové?" opýtal sa s úsmevom.
,, Nechcem sa vydávať v rovnakých. Bojím sa, že nám to prinesie nešťastie."
,,Vaness,už sa nemôže nič stať. Sme spolu a je nám dobre. To je najdôležitejšie." pohladil ma po tvári a pobozkal.
,, Ale vlastne som rád, že chceš niečo nové." usmial sa a prešiel späť na chodbu.
Keď sa vrátil, v rukách mal obrovskú krabicu ktorú mi podával.
,, Viem, že sa to asi nerobí, ale ja som musel. Keď som to uvidel, hneď som myslel na teba." hovoril, kým som ja opatrne otvárala krabicu.
Z nej na mňa vykukli krásne svadobné šaty. Myslela som, že krajšie ako som mala už nenájdem, ale Jack to prekonal.
К сожалению, это изображение не соответствует нашим правилам. Чтобы продолжить публикацию, пожалуйста, удалите изображение или загрузите другое.
