Perfect life

9.kapitola.

Uložil ju do postieľky a my sme si sadli v obývačke.

,, Čo sa stalo? Je v poriadku? "opýtal sa ustráchane.

,, Je, len ju to bolí. Ževraj spadla z preliezky a nikoho vina to nie je." skonštatovala som.

,, Tak tam by s tak málo deťmi mali vedieť čo sa deje. "zavrčal. Jack bol milý človek, ale keď išlo o deti, tak bol schopný všetkého.

,, Musím s ňou ostať doma aspoň kým jej to trochu prestane. Ty kľudne choď do roboty. Aj tak bude chcieť mňa." povedala som mu. Bola na mňa viac naviazaná. Bola som s ňou doma pokým Jack pracoval.

,, Nie, ty máš za chvíľu prehliadku, takže ty choď. Ja sa o našu princeznú postarám. Neboj sa. " povedal a chytil ma za ruku.

Nechcela som ísť späť do firmy. Nie potom čo sa stalo, ale musela som.

Musím ako dospelá čeliť problémom, ktoré som si spôsobila. A to veľmi rýchlo. Tak som sa teda s obomi rozlúčila a išla do firmy. Niektoré veci momentálne nezniesli odklad. Musím s tou prehliadkou aspoň začať pracovať. Šperky, podľa toho, čo som vnímala sú prichystané.

Sadla som si do kancelárie a začala v mysli prechádzať všetkými mojimi spomienkami. Bolo to veľmi dávno. Predtým než som spoznala Jacka. Vtedy som nemala nič. Len jeho. Ale to netrvalo dlho.

Chris bol tak podobný a zároveň tak iný. Nevedela som, čo to vtedy do mňa vošlo, ale bola som odhodlaná to zahodiť za hlavu.

Po mojej sekretárke som mu dala poslať miesta, na ktorých budem mať prehliadky. Práca je prvoradá.

Začala som konečne naplno robiť. Nikoho som neprijímala a sústredila sa len na robotu.

Konečne som mala pocit, že je to na dobrej ceste a už chýbajú len malé detaily, ktoré do týždňa určite vyriešim.

Prešiel takto celý týždeň. Fungovala som rovnako. Bol deň pred prehliadkou a ja som vedela, že to bude trhák. Naše šperky vyzerali úžasne. Mám aj stálu klientelu, ktorej sa to bude určite veľmi páčiť.

Keď som odchádzala z práce, bolo osem hodín. Na jednej strane som teraz chcela byť viac s deťmi, ale práca to nedovolila. Boli zlatý, tak mi to nevyčítali. Jediné, čoho som sa momentálne bála, boli moje cesty. Cítila som, že to nemusí dopadnúť dobre. Nie, keď idem s ním.

Keď som prišla do výťahu, rýchlo som stačila tlačidlo s nulou. Na poslednú chvíľu však niekto zastavil zatvárajúce sa dvere. Bol to Chris.

,, Ahoj. "usmial sa na mňa a ja som kývla hlavou.

V tichosti sa postavil vedľa mňa a znovu stlačil nulu. Ležérne sa oprel o stenu výťahu a pozoroval ma.

,, Nervózna zo zajtrajšieho dňa?" opýtal sa úplne normálne. Nerozprávali sme sa od toho incidentu a ja som z jeho pohľadu usúdila, že to nechce rozpitvávať.

,, Hej a ty? Bude to tvoje prvé veľké uvedenie."

,, Ja som v pohode. Už som asi na to príliš zvyknutý. Pracoval som pre veľa spoločností. Chcel som sa ťa, ale opýtať na tú našu cestu. O koľkej budeme letieť?" opýtal sa.

,, Lietadlo odlieta o 4 ráno, takže možno budeme ísť rovno z prehliadky. Preistotu si zbal a zober veci rovno tam. O ostatné sa postarajú moji ľudia. A na tej prejlhliadke buď aspoň dve hodiny pred začiatkom. Musíme rozdeliť všetky veci modelkám a tak ďalej. "povedala som práve, keď výťah zastal. Vyšla som ako prvá a otočila sa naňho.

,, Dobre. Budem tam. Teraz už musím ísť. Vidíme sa zajtra."poveda a odišiel. Sála z neho chlad. Na to zvyknutá nie som.

Nastúpila som do svojho auta a odšoférovala domov. Bolo asi pol deviatej, keď som vypla motor a vošla do domu. Deti už možno aj spali.

Vošla som do tichého domu a jediné, čo som počula bol zvýšený hlas môjho manžela.

Išla som za hlasom až k dverám jeho pracovne.

,, Kurva toto nemyslíte vážne. Mali sme jasnú dohodu. Nechcem prekročiť medze. Nechcem sa do toho zapliesť ešte viac než už som..... Nie! Vy počúvajte mňa!...... Haló! Haló!" zopakoval a potom naštvaný hodil telefón na stôl:,, Kurva!" pretrel si oči a potom sa otočil ku dverám. Vtedy zbadal mňa a jeho oči sa rozšírili.

,, Ahoj. "okamžite nahodil svoj neodolateľný úsmev, pristúpil ku mne a pritiahol ma k sebe za pás :,, Už som si myslel, že ani neprideš." zasmial sa a ja som sa zamračila.

,, O čom bol ten hovor? S kým si sa takto bavil? Si do niečoho zapletený a mala by som o tom vedieť?"

,, Nie, kráľovná. Nič čím by si sa mala trápiť. Ide len o neschopnosť niektorých ľudí, ktorí u mňa robia. Musel som im dať pocítiť, že sa hnevám, aby začali niečo robiť."povedal, ale ja som mu neverila.

,, Prečo ti neverím?" opýtala som sa a odstrčila ho od seba.,, Jediné, čo neznesiem je, že mi klameš. Naozaj mi nechceš odpovedať? "

,, Nemám ti čo povedať. Hovorím ti pravdu, tak ma prosím nevytáčaj." zakričal po mne. Ja som naňho neveriacky pozrela a odstúpila o krok.

,, Okey, daj mi vedieť ak zmeníš názor. Ale s takýmto prístupom nemusíš ani na tú prehliadku chodiť. Jediné, čo neznesiem je lož a ty mi klameš. Myslela som si, že sme k sebe úprimní, no očividne som sa mýlila." povedala som mu a chcela odísť. Chytil mi zápästie a otočil ma späť k nemu.

,, Veľmi dobre viem, že ani ty nie si vo všetkom úprimná, tak sa prosím nehraj na svätú. Nechcem sa s tebou hádať. Nie je to nič dôležité. Ak by bolo tak ti to poviem. Nehnevaj sa na mňa. "šepol a chcel si ma opäť pritiahnuť k sebe. Ja som sa mu však vytrhla a išla radšej za deťmi. Sedeli na koberci v ich spoločnej izbe a hrali sa. Sadla som si k nim a venovala sa im aspoň chvíľu, aj keď som padala od únavy.

Uložila som ich a išla do našej spoločnej spálne. Počula som tiecť vodu, tak som si rýchlo zbalila kufor na služobnú cestu a prezliekla sa do pyžama. Keď vyšiel z kúpeľne tvárila som sa, že spím.

Ľahol si vedľa mňa a studenou rukou mi prešiel po ramene. Z jeho tela na mňa dopadli aj kvapky vody.

Pohladil ma po ramene a dal mi naňho pusu.

,, Odpusť mi, kráľovná. "