Perfect life

2.kapitola

Teraz ste si predstavili aký dokonalý život mám, je to tak? Teraz to tak je.

Teraz mám všetko po čom som ako malá túžila. Tieto túžby boli vo mne na dlhú dobu zničené. Ale potom prišiel Jack a všetko sa na dobré obrátilo, ale rozprávka nemôže trvať večne, však? Aj táto sa musela skončiť a ja som vedela, že sa tá moja blíži k svojmu koncu odkedy som ho spoznala, ale ignorovala som to.

V nasledujúcich mesiacoch sme tvrdo pracovali na novej kolekcii. Ten chlap bol ako diabol, keď mu niečo nevyšlo. Stále som mala pocit, že ho poznám, ale nevedela som odkiaľ. Jeho oči mali taku tmavú farbu akú som v živote nevidela. Dokonca ani v minulosti nebol nikto, kto by mal takéto oči. Vedela som, že sa za nimi skrýva veľa tajomstiev.

Boli sme v mojej kancelárií. Ukazoval mi niekoľko ďalších návrhov.

,,Tieto sú dokonalé, ale na týchto jedných mi niečo chýba."

,,Myslím, že tu by sme mali ubrať diamanty a mali by to trochu predĺžiť. Dodá to pocit takého luxusu a vznešenosti zároveň."

Siahla som na papier a potiahla k sebe, no v tom mi zabránila jeho ruka na mojej.

,,Prečo si nezačneme tykať, Vanessa?Sme približne rovnako starý..." pousmiala som sa a prerušila ho.

,,To mala byť žiadosť, Chris?" zasmial sa. Vedela som s takými ľuďmi jednať, bolo mi jasné, že sme si podobnejší než som si myslela.

,,Niečo na ten spôsob... Takže súhlasíš?"

Prikývla som: ,,A ty s mojím návrhom?"

,,Samozrejme, lepšie by som to nevymyslel." v tejto pochvale som zacítila niečo ako kúsok uštipačnosti a bočné úmysly. Neriešila som to. Nepoznala som ho.

,,Dobre, uprav to a tieto by som mohla poslať už do výroby."

,,To je dosť rýchle."

,,Nemáme času na zvyš. O mesiac má byť prehliadka, na ktorej ťa predstavím ako návrhára. Musíme očariť a navnadiť klientov."

,,So mnou sa nemáš čoho báť. Bude to zaručený trhák."

,,V to pevne verím." postavila som sa a obliekla si sako, ,,Zachviľu musím odísť a nepredpokladám, že sa vrátim. Tie návrhy mi buď prines sem alebo keď tu nebudem, tak ku mne domov."

,,Jasné, šéfka." zasmial sa a vyšiel z mojej kancelárie.

Neviem čo si mám o ňom myslieť.... Vyzerá veľmi sebaisto, ale neviem či to je v môj prospech.

Keď som sa spamätala, išla som po deti do škôlky a školy. Boli to moje zlatíčka a ja som ich milovala viac než svoj život.

Obaja boli spolu aspoň v jednej budove, tak som nemusela behať.

Vyzdvihla som ich a išli sme domov.

Simon si začal hneď robiť úlohy a Eli sa začala hrať na koberci. Bolo krásne sa na nich pozerať. Môj život mal konečne pri nich a ich otcovi správny smer. Jacka som milovala a správal sa ku mne vždy úžasne. To správanie mi nebolo tak blízke predtým.

Zrazu niekto zazvonil.

,, Lásky moje, hneď som tu. Nikam nechoďte. "usmiala som sa na nich a vyšla z domu. Pred domom stála ochranka. Trval na tom Jack. Hovoril, že to je preventívne, aby sa nám nič nestalo. Nechcela som sa s ním hádať. Ak bude takto pokojnejší tak prosím.

Vonku stál Chris a blokovali ho ľudia z ochranky.

,, Nechajte ho. Je z mojej spoločnosti." povedala som tvrdo a on sa usmial.

,, Nečakal som takúto ochranu. Neviem prečo ju potrebuje žena ako ty. Ale priniesol som ti tie návrhy. Ak máš ešte nejaké pripomienky, tak to ešte môžem zajtra upraviť." povedal a ja som prikývla. Keď som si ich od neho brala prišlo auto.

Z čierneho Range Rovera vystúpil môj manžel. Keď prišiel k nám, usmial sa a mňa vášnivo pobozkal.

,, Kto je toto, kráľovná?" opýtal sa ma. Volal ma tak už dlhú dobu. Teraz to použil ako znak, že som jeho manželka a nikto na mňa nemôže siahnuť.

,, Už som ti o ňom hovorila. Je to môj dizajnér. Má na starosti kolekciu." usmiala som sa a on ma pritlačil za pás k sebe.

,,Nečakal som, že príde až k nám domov. "zasmial sa a nastavil mu ruku:,, Som Jack. Manžel Vanessi."

,, Chris Wilder. Rád som sa s vami stretol, ale mám už na dnes program. Stretneme sa zajtra, Ness." povedal provokatívne. Možno sa mi to len zdalo. Nastúpil do svojho BMW a už ho nebolo.

,, Nečakal som takéhoto návrhára. Myslel som, že sú všetci buzeranti." skonštatoval so smiechom a ja som ho udrela.

,, Nebuď sexistický. Je to normálny chlap. Ale ani ja som nikoho takéhoto nečakala."

,, Len som úprimný.... "povedal a dal mi bozk na spánok:,, Kde sú deti?"

,, Simon sa učí a Eli sa hrá. Na chvíľu som ich nechala." povedala som, keď sme vošli.

Akonáhle si ho deti všimli, vyskočili na nohy a išli ho objať.

,, Ocí!" zakričali. Milovali ho rovnako ako aj mňa.

Večer sme strávili spolu pozeraním rozprávok. Deti to žiadali takmer každý večer a my sme neboli proti.

Keď sme ich uložili, išli sme aj my do spálne.

,, Zlato?" oslovil ma, keď som si pred zrkadlom česala vlasy a objal ma zozadu.

,, Áno?" venoval mi niekoľko bozkov na krk a pokračoval.

,, Budeme musieť zvýšiť bezpečnosť." zamrzla som a otočila sa naňho. Tie slová sa mi nepáčili. Nemyslela som si, že by bol na to dôvod.

,, Prečo? Stalo sa niečo, o čom by som mala vedieť?" zamračila som sa.

,, Nič čím by si sa mala trápiť. Len chcem, aby ste boli s deťmi v bezpečí. Nechcem vás ohroziť. Preto s každým pôjde jeden chlap. Musíte byť v bezpečí, kráľovná. " usmial sa a pobozkal ma.

,, Neklam mi. To je jediné by som neprežila." povedala som mu.

,, Nie. Ide len o našu bezpečnosť a o to, že naše deti sú to najlepšie, čo máme. Musí im byť dobre."

,, Budem ti veriť. Zajtra to nenápadne povieme deťom. Nechcem ale aby sa im smiali alebo ich obmedzovali. "

Myslela som to vážne. Posledné, čo chcem je ublížiť im.

Jack prikývol a zatiahol ma do postele. Jediné čo som ďalej zvládla bol spánok.

Na papiere od Chrisa som sa ani nepozrela, ale bolo to oprávnené. Cítila som, že sa niečo má stať. Hoci bol môj manžel pokojný.