Perfect life

41.kapitola

Ďalšie dni prešli naozaj rýchlo a ja som sa naozaj neodvážila povedať Jackovi, že Chris bude s nami na Vianoce. Bolo mi zle pri spomienke na to, čo sa stalo v ten deň, keď som mu to chcela povedať.

Dvadsiateho štvrtého som mu to už musela povedať. Bol to zaujímavý deň. Deti o tom vedeli ako jediné. Hneď ráno ma zobudila Eli s tým, že chce piecť.

Moje schopnosti v kuchyni boli celkom zlé, ale s internetom sa dá v dnešnej dobe urobiť všetko. O hodinku Eli už vykrajovala všelijaké tvary medovníkov. Simon nechcel, ten bol radšej s ocinom.

Eli som prísunula k linke stoličku, aby dočiahla a keď sme už končili musela som sa na nej zasmiať.

,, Princezná, veď ty si celá od múky. " pousmiala som sa a s citom som jej zotrela z líčok múku.

Eli mi však svojimi zababranými rukami označila nos a tiež sa zasmiala.

,,Už si aj ty, mami!"tešila sa a chytila mi tými rúčkami obe líca, takže behom sekundy som na tom bola rovnako ako ona.

,, Poď so mnou, kráska. Očistíme ťa." zdvihla som ju na ruky a dala jej pusu. V tom však k nám priletel Simon aj s Jackom.

,, Vojna s múkou? "opýtal sa nezbedne, ale bez čakania na odpoveď ju hodil po Jackovi. Všetci štyria sme sa začali so smiechom ohadzovať, pričom ani jednému nevadilo ako bude vyzerať kuchyňa. Máme na to predsa ľudí.

,, Dobre, už stačilo!"zavelila som pokojne so smiechom, keď sme vyzerali ako snehuliaci a deti boli príliš rozjašené. Eli mi ešte stihla za krk hodiť múku.

,, Mamina má pravdu. Pôjdeme sa pekne umyť, aby sme boli na večeru nádherný." povedal Jack hlavne k Eli, ktorej na tom viac záležalo a zobral Simona, aby sa išiel umyť.

Dala som Eli do vane v mojej izbe a pomohla som jej sa umyť. Bola som rada, že je taká malinká. Keď vyrastú už to nebude ono.

Zabalila som ju do chlpatého županu, ktorý vyzeral ako medveď biely a poslala ju obliecť sa. To už zvládne, prinajhoršom zavolá ocina.

V pokoji som sa okúpala aj ja a vyšla do izby v uteráku. Tam ma ale čakal Jack. Prešiel po mne pohľadom, ktorý mi hovoril ako po mne túži. Videla som, ako by ma najradšej celú vybozkával, ale to nejde. Som s Chrisom.

,, Čo tu robíš? "opýtala som sa, keď som sa ako prvá spamätala.

,, Chcel som sa porozprávať...." prechádzal po mne stále očami, hoci sa to snažil zastaviť.

,, Vlastne aj ja. Viem, že toto som ti mala povedať skôr, no pri tvojom psychickom zdraví sa mi to nezdalo najlepšie..." poznamenala som nevinne. Nechcela som ho uraziť.

,, O čo ide? "

,, Chris... Chce sa zblížiť s našimi deťmi, tak som sa s ním dohodla, že bude dnes s nami. Nechcem, aby si sa hneval. Bol to môj nápad a keďže teraz sme spolu, tak chcem, aby ho deti začali vnímať...." šepkala som so sklonenou hlavou.

,, Ale.... "zasekol sa:,, To medzi nami? To, čo sa stalo? Chceš mi povedať, že to v tebe nič nevyvolalo?"

,, Vyvolalo, "priznala som a hľadala nejaké ale.

,, Ale to po toľkých rokoch to len tak nezmizne. Sú to len zvyšky toho, čo som cítila. Už to nič neznamená. Dúfam teda, že ti Chris nevadí. Ak je to všetko čo si chcel, prosím choď. Chcem sa obliecť..." poznamenala som, ale nepozrela som sa mu do očí vôbec.

,, Vaness..." pristúpil ku mne, chytil ma za ruku a odhrnul mi vlasy až za ucho.

,, Neexistuje žiadna šanca, že by sme to dali dokopy? "opýtal sa rovnakú otázku po niekoľký raz.