Perfect life

11.kapitola

Asi o tri hodiny sme sa rozlúčili a išli sme na letisko. Obaja sme trochu pili, takže nás bral vodič.

Cesta prebehla v poriadku, no v lietadle sme obaja zaspali. Boli sme unavení.

Keď sme sa konečne dostali do hotela, bolo 7 hodín. Išli sme si oddýchnuť každý na svoju izbu a potom sme sa mali stretnúť pri bazéne.

Zaspala som a zobudila som sa až o 10-tej. Zobudil ma zvuk môjho zvoniaceho mobilu.

Volal mi môj manžel. Žeby si spomenul, že existujem? Že som ho včera potrebovala?

,, Prosím? " ozvala som sa odmerane.

,, Kráľovná, prepáč mi. Mal som veľké množstvo práce a úplne mi to vypadlo. Odpusť mi to. Moja práca je teraz o niečo náročnejšia, tak mám momentálne hlavu všade. Ale vieš, že ťa milujem najviac na svete. " snažil sa úboho ospravedlňovať. Bola som nahnevaná a sklamaná. Chcela som ho tam. Chcela som tam mať jeho ako svoju podporu, ale tej som sa nedočkala. Aspoň nie od neho.

,,Tak aspoň viem, že ti je práca presnejšia ako ja. Sklamalo ma, že si neprišiel. Zavolám ti neskôr. Aj tak musím spracovať to, čo sa stalo za posledné dni. "šepla som slabo. Cítila som, že sa mi vzďaľuje a niečo tají. Bála som sa ako dopadne toto celé, keď takto budeme pokračovať.

,, Dobre." vzdychol si, ,,Ale ešte s tebou chcú hovoriť deti. Dám ti ich. "

,, Mamí." ozvali sa obaja a ja som sa musela usmiať.

,, Ako sa máte, lásky moje?" opýtala som sa láskyplne.

Po rozhovore s deťmi, som sa prezliekla do plaviek a zišla dole pri bazén. Chris by tam už mal byť.

Nezbadala som ho, a tak som si len zhodila veci na jedno z prázdnych lehátok. Dala som si dole slnečné okuliare a hodila sa do bazéna.

Chvíľu som len tak plávala, keď sa ma niekto dotkol na členku.

Trochu som zvískla a otočila sa k danému človeku. Bol to Chris.

,,Bože! Vystrašil si ma. "povedala som mu a chytila sa kraja.

,, To som nemal v pláne. Chcel som na seba upozorniť, pretože si ma nevidela. Už som tu dobrú hodinu. Kde si toľko? Myslel som, že si dochvíľna." pousmial sa.

,, Aj som, len mi volali z domu. To ma zdržalo. "oprela som sa o kraj.

,, Dúfam, že sa ti Jack aspoň ospravedlnil." povedal zamračene. Nechápavo som sa naňho pozrela.

,, Videl som, ako ťa včera mrzelo, že neprišiel. Bolo mi to ľúto aj za teba. Ja mať doma takúto ženu, tak urobím všetko, čo jej uvidím na očiach." pousmial sa a o niečo sa ku mne priblížil.

,, Ale ty máš doma takú ženu, nie? Čo Irma? Myslela som, že vám to klape. Mali ste si aj kúpiť dom, alebo sa mýlim?" snažila som sa z toho vykľučkovať.

,, Neviem... Neviem či sa to tak dá nazvať. "

,, Nerozumiem. "povedala som mu zmätene.

Zasmial sa a odpovedal:,, Ani nemusíš, je to zložité. A čo sa týka toho domu, tak ten chce len ona."

,, Keď som sa s ňou u nás rozprávala, tak sa tvárila, že si chcete založiť rodinu. A nemyslím, že by si to vymyslela. "

,, Možno si to myslí, ale ja na to moc nie som. Nechcem sa tak veľmi viazať, no ty si mi neodpovedala. Aspoň sa ospravedlnil? "

,, Áno, ale cítim, že mi niečo tají. Nebudem ťa tým zaťažovať. My si to musíme vyriešiť. "pousmiala som sa. Veľmi som sa snažila ignorovať fakt, že so mnou ten chlap flirtuje.

,, Vieš, že ja ti rád pomôžem. A čo sa týka tej prezentácie, tak kedy pôjdeme?" opýtal sa, keď som zacúvala von z bazéna a zobrala som si uterák z ležadla.

,, Je to večer o šiestej, takže máme čas." povedala som mu.

,, Dobre, čo takto ísť na pláž? "opýtal sa pokojne. Neušlo mi, aké ma ten chlap telo. Vyzeral úžasne rovnako ako môj manžel. To mi pripomína, že akonáhle prídem domov, tak z neho tú pravdu vytlčiem, nech to stojí čokoľvek. Je to môj partner a sľúbili sme si, že spolu budeme v dobrom aj v zlom. Nech sa deje čokoľvek chcem, aby sme to vyriešili. Spolu. Ako vždy.

,, Súhlasím. Bude to dobrý oddych." pozbierala som si svoje veci a nasledovala ho.

Rozložili sme si veci a potom sme si ľahli na piesok. Bol to príjemný pocit. Páčilo sa mi cítiť horúci piesok pod nohami a slnko nado mnou. Toto bola moja predstava raja. Slnko, piesok, voda... Už mi chýbali len moji najbližší.

Mala som zavreté oči, ale aj tak som na sebe cítila jeho pohľad.

,, Deje sa niečo? "

,, Nie, len som sa zamyslel. Chcel by som od teba radu."

,, O čo ide?"opýtala som sa, keď som pootvorila oči.

,, Poznáš ten pocit, keď si s niekým, ale on urobí také veci, že to už jednoducho prestáva dávať zmysel. Myslím byť spolu..." opýtal sa a ja som videla ako dychtivo čaká na moju reakciu. Trochu ma to šokovalo. Moja myseľ si, ale v tej chvíli robila, čo chcela. Zaletela do časov, kde pre mňa ešte neexistoval nijaký Jack. Kde som bola odkázaná sama na seba a neskôr, postupne, začala veriť chalanovi, ktorý bol predurčený na veľké veci. Veľké zlé veci, ktoré ma ale nakoniec dostali práve sem. Bez neho by som asi bola mŕtva, no čo by bolo lepšie? Moja alebo jeho smrť? Myslím si, že to, čo sa stalo riadením osudu by ma raz priviedlo na pokraj útesu. Bolo to niečo, čo mi z jednej strany zničilo život a z druhej zachránilo.

,, Áno, poznám. Hovoríš to kvôli Irme?"opýtala som sa stále myšlienkami inde.

,, Aj áno, aj nie. Ide o niečo omnoho zložitejšie. Prepáč, nemôžem ťa do toho zahrnúť, len chcem poznať tvoj názor."

,, Zažila som situáciu, kedy som istého človeka milovala a zároveň ma veľmi ničil. Nedokázala som sa od neho oslobodiť. Potom sa však stalo niečo, čo ma úplne od neho odseklo. Neviem či to bolo dobré alebo nie, ale momentálne cítim, že to tak malo byť. Mala som ho stretnúť a aj sa s ním... Rozlúčiť. Nebol mi súdený. Mal to byť len malý okamih, ktorý trval dlhšie a práve to ho zničilo. "skonštatovala som nostalgicky.

,, Poznám ten pocit, teda práve ho zažívam. Človek, ktorý ničí a miluje zároveň je ten najsilnejší magnet. Teda aspoň v mojom prípade." obaja sme hovorili v hádankách, ale v hĺbke duše sme tušili, čo tie slová znamenajú.