27.kapitola

270 10 2
                                    

,, On ani nevie, že som tu. Ani nevedel, že mám vaše deti. Môj syn by ma tu nechcel, ale ja si to musím ujasniť. "zavrčala.

,, Ak by to nechcel, tak prosím skonči. Nie som na toto zvedavá. Musím si rozmyslieť čo spravím. Deti môže vidieť kedykoľvek. V tom mu brániť nebudem. A teraz prosím, aby si odišla. Deti to nemôžu počuť." Sisi naveľa odišla. Aspoň sa netvárila tak nevinne.

Ja som išla za deťmi.

,, Jedli ste?" opýtala som sa s úsmevom. Boli vo svojej izbe a hrali sa.

,, Áno, babka nám kúpila." povedal mi Simon.

,, Dobre, musím si niečo vybaviť v mojej izbe, ale hneď som späť. Nikomu neotvárajte dvere. " usmiala som sa, dala im pusu na čelo a odišla. Cestou som zobrala Chrisove veci.

,, Čo ti to toľko trvalo? "opýtal sa zakrytý v mojej posteli.

,, Bola tu moja svokra. Chcela orodovať za Jacka. Len ma nahnevala." poznamenala som.

,, Ale ona za to nemôže, Ness. " povedal a pohladil ma po tvári.

,, Ja viem, ale neznášam, keď sa takto snažia ospravedlniť zlé správanie." Chris mi dal bozk na čelo a prstom mi prešiel po líci.

,, Nemrač sa, nesvedčí ti to. " usmiala som sa a nebola som ďaleko od toho, aby som ho pobozkala. Ale našťastie som sa zastavila. Neviem, kde by sme skončili.

,,Oblečme sa a poďme. Sú tu už deti. " povedala som mu a on prikývol.

Práve keď som sa doobliekala, niekto zazvonil.

Práve keď som sa doobliekala, niekto zazvonil

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

,, Čo teraz?" zazmätkoval.

,, Pôjdeme spolu dole a ty sa schováš. Neviem kto by to mohol byť..." prikývol, a tak sme to urobili.

Zavrela som ho na rovnaké miesto ako predtým jeho oblečenie a otvorila dvere.

,, Ahoj...." ozval sa predo mnou Jack. Nevedela som ako sa tváriť. No keď som ho videla, niečo sa vo mne pohlo. Ľúbim ho stále. Aj keď robím hlúposti s iným. To mi nepomôže.

Musela som zachovať vážnu tvár.

,, Čo tu robíš?" opýtala som sa.

,, Chýbate mi. Chcel som vidieť aj teba, aj deti. Sľúbila si, že mi nebudeš brániť." povedal a vyzeral naozaj zranene...

,, Nebudem, ale pred chvíľou tu bola tvoja matka. Naozaj zlým spôsobom ťa chcela ospravedlniť. Ak by si mohol, tak jej to nabudúce vyhovor." zavrčala som a hoci som chcela znieť tvrdo a nahnevane nevychádzalo mi to.

,, Kráľovná, prosím, vráťte sa. Bez vás to nedávam ani v tom dome. Chcem vás pri sebe. Ste moja rodina." natiahol sa so slzami v očiach k mojej tvári. Nevedela som či zhrnúť alebo čo spraviť. No keď sa jeho ruka dostala do kontaktu s mojim lícom, od pokoja, ktorý mnou prešiel, som zavrela oči. Nedokázala som sa tomu ubrániť.

,, Ocí!" zleteli deti dole schodmi a objali ho.

,, Opatrne!" zahriakla som ich, keď Eli skoro pri utekaní spadla.

,, Ako sa máte? "opýtal sa ich, keď ich zvieral v náručí.

,, Dobre, boli sme s babkou na výlete. Už môžme ísť domov?" opýtali sa a ja som si zotrela slzu, ktorá mi stiekla po tvári. Táto situácia sa mi vôbec nepáčila. Až teraz som si to celé uvedomila. Môj manžel nie je ani nebol zlým človekom a ja si uvedomujem moje zmätenie.

Pozrel na mňa zdola s otázkou v očiach. Keď som sa naňho pozrela, asi pochopil. Kryl ma a ja som ho za to milovala ešte viac. Nechcel deťom ani mne ubližovať.

,,Nie, s maminou ostanete ešte chvíľu tu. Viete, mám veľa roboty a nechcem, aby som na vás poton bol zlý. "obom dal pusu na čelo a opäť ich objal...

,, Naozaj? Ale ocko mi nebudeme robiť hluk ani nič podobné. Ja chcem ísť domov!" vyslovil tvrdo Simon. Videla som na ňom, že sa mu táto situácia nepáči. Ani mne. Ale deti od tohto musíme držať čo najdlhšie to pôjde. Viem, že si najskôr musím utriediť myšlienky.

,,Zlato,domov pôjdeme, ale neskôr." kľakla som si k nim a pohladila Simona po hlave.

,, Ale ja chcem ísť teraz! Vy nám klamete a už sa nikdy domov nevrátime, však?" opýtal sa nahnevane so slzami v očiach a Eli naňho len pozerala. Nerozumela jeho záchvatu zlosti. Ja hej. Cítil to. Vedel, že niečo nie je dobre.

,, Simon, si už veľký chlapec. Nemôžeš sa takto správať!" povedal mu tvrdo Jack. Nevedela som, čo s tým sleduje, ale začiatok sa mi nepáči.

,, Ja ti teraz dávam príležitosť, aby si sa dokázal rovnako ako ja postarať o svoju mamu a sestru. Mám veľa roboty, ale viem, že to môj veľký chlap zvládne!" usmial sa naňho a Simon sa mu hodil okolo krku.

Vyčítať som mu mohla čokoľvek, ale ako otec bol dokonalý.

,, Dobre, ale vrátiš sa, však oci?" Eli sa hodila okolo krku mne a ja som ju v tichosti zdvihla na ruky.

,, Jasné, vrátime sa pekne spolu domov, ale neskôr. Dobre? Zvládnete to?" opýtal sa a obaja ho poslednýkrát objali. Deti potom išli hore a ja som naňho ostala pozerať.

,, Toto sme len oddialili. Vieš, že naše deti sú vnimavé. Za chvíľu im nebudeme vedieť klamať. A potom bude zle. Minimálne so Simonom. Milujem ťa, jasné? Tak ako som nikdy nikoho nemiloval, ale neveríš mi. Chcel by som, aby si si urovnala myšlienky a potom mi povedala, ako si sa rozhodla. Nebudem na teba tlačiť. Vieš, že to nie som ja. Chcem len, aby si vedela, že to s neverou bolo len nedorozumenie. "nedovolil mi nič povedať, pritiahol si ma k sebe za pás a dal mi bozk na čelo. Dlho na ňom perami zotrval a ja som sa rozplakala.

,, Neplač kvôli mne, kráľovná. Vieš, že ja za to nestojím. Milujem ťa." zotrel mi slzy, opäť ma pobozkal na čelo a odišiel. Nechával ma za sebou zmätenú a vôbec si neuvedomoval, že mám za sebou v skrini milenca, ktorý všetko videl. Nakoniec som ja tá, ktorá robí najhoršie veci. Sama sebe som sa zhnusila.

Chris vyšiel von a chcel niečo povedať, ale ja som ho zastavila.

,, Prosím len odíď!" šepkala som slabo. Chris sa na mňa sklamane pozrel, ale nič nepovedal.

Oprela som sa o stenu a prešla som si rukou po tvári. Bola som zúfalá a zmätená.

Takto nemôžem pokračovať. Potrebujem pauzu. Bez chlapov. A to presne dokážem. Nemôžem už viac ísť sama proti sebe ako som to robila doteraz.

Jasné mi je len to, že sa nechcen zamotať do niečoho, čo ma zničí.

Perfect lifeWhere stories live. Discover now