Ráno som sa zobudila sama. Posteľ na jeho strane bola upravená a prázdna. Slová, ktoré mi včera povedal, sa mi ani pri najmenšom nepáčili. Nevedela som či sa mi ospravedlňoval za hádku alebo za niečo, o čom neviem. Bolo mi ale jasné, že tají niečo veľké.
,, Mami?"ozval sa ospalo Simon od dverí.
,, Prosím láska?" opýtala som sa pozrela sa naňho.
,, Eli si buchla znovu ruku. Volá ťa. Ocko telefonuje a nevšímal si ma."povedal a ja som vedela, že už aj v tomto veku niektoré veci vníma až príliš dobre.
,, Poďme za ňou!" povedala som mu a rýchlo vyšla z postele.
Simon mal veľkú empatiu voči svojmu okoliu. Svoju sestru sa snažil ochraňovať odkedy sa narodila. Nehovorím, že sa nebijú alebo sa nehadajú, ale ak ide o niečo vážne vždy držia spolu a ochraňujú sa.
Eli sedela vo svojej posteli a držala si s plačom ruku.
Pribehla som k nej a zobrala ju do objatia. Eli bola veľmi citlivá. Bola malá, takže jej to nikto nemohol zazlievať.
,, Princezná, musíš si dávať pozor. Tú ruku budeš mať ešte istú dobu boľavú. Nemôžeš si ju stále udierať. "ona prikývla a objímala ma. Prišiel k nám aj Simon a spolu sme ju upokojili.
Pomohla som Simonovi sa obliecť a rozlúčila som sa s nimi. Bolo ešte skoro, takže Eli zaspala a Simona zobrali bodyguardi do školy.
Potom som sa odšuchtala do kuchyne. Dala som si robiť kávu a pozerala som von oknom. Bola som tak zamyslená, že som si neuvedomila prítomnosť ďalšej osoby.
Rozmýšľala som nad tou prehliadkou a služobnou cestou. Bála som sa ako to dopadne.
Kým som takto uvažovala, tak si niekto okolo mňa obmotal ruky.
,, Stále sa hneváš, kráľovná? "opýtal sa a dal mi pusu na krk.
,, Nemala by som sa?" opýtala som sa ho nepríjemne.
,, Ideš na služobku a práve preto nechcem, aby si sa na mňa hnevala. "
,, Keby si mi neklamal, tak sa nehnevám." povedala som a vymotala sa z jeho zovretia. Zobrala som zo stroja kávu a odpila si. Čaká ma náročný deň, ktorý bez kávy nedám.
,, Koľko krát ti mám povedať, že ti neklamem? "opýtal sa rozčúlene a spražil ma pohľadom.
,, Aj táto tvoja reakcia niečo dokazuje. A inak s kým takým si ráno volal, že ti bol prednejší ako tvoja dcéra?" opýtala som sa a on sa na mňa zamračil.
,, Povedal mi to Simon. Malá si udrela ruku a musel ju niekto upokojiť. No tebe bol telefón dôležitejší." zavrčala som, aj keď som vedela, že nehovorím pravdu. Bola som nahnevaná.
,, Vieš, že to nie je pravda. Naša dcéra a naša celá rodina je pre mňa to najdôležitejšie. Práve preto robím všetko, čo robím. Kvôli vám.... Prosím nehnevaj sa na mňa. Nechcem, aby sme sa hádali v deň tvojej prehliadky. Budeš rozrušená a ty si práve musíš tento deň užiť. Ak nechceš, aby som prišiel, neprídem, ale chcem, aby si vedela, že ťa vo všetkom podporujem. Milujem ťa a spravím pre našu rodinu čokoľvek. Tak prosím.... "
,, Dobre, Jack. Nepáči sa mi, že niečo robíš za mojim chrbtom, ale chcem ti veriť, že to je v našom záujme. Prídi. Chcem ťa tam mať. Ale prosím ak predo mnou niečo zatajuješ, tak tonerob tak, aby nám to zničilo manželstvo."
,, Nezničí. Nie je to nič také. Veľmi sa teším, keď ťa uvidím prezentovať niečo tvoje."usmial sa a pobozkal ma.
Neskôr sme obaja odišli z domu. Eli mala opatrovateľku a ešte spala.
Celý deň sme všetko pripravovali. Bola som hrozne nervózna. Dúfala som v úspech, ale počítala som so všetkým.
O asi 7 večer bolo všetko na mieste. Prehliadka sa konala na jednom z najlepších miest v meste. Modelky boli tiež jedny z najlepších. Musela som si myslieť, že všetko dopadne geniálne. Po tomto tá služobná cesta bude len formalita. Tam potrebujeme získať kontrakty k predajniam a distribúcii šperkov, ktoré tvoríme.
Už som zmenila dodávateľa na toho najviac ospevovaného, takže už žiadne falzifikáty.
Práve v tej dobe prišiel aj Chris.
,, No ako? Prichystaná? "opýtal sa ma.
,, Ešte musím dať dokopy seba a všetko bude dokonalé. Teda aspoň dúfam." povedala som a otočila sa naňho. Mal na sebe perfektne padnúci oblek a naozaj vyzeral reprezentatívne.
,, Tak sa choď obliecť a ja tu zatiaľ pomôžem. Musím aj ja priložiť ruku k dielu. Si mi mohla povedať, že ma budeš potrebovať tu, pomohol by som." povedal mi úplne pokojne. Na jeho tvári sa nemihla emócia. Dokázal sa tváriť tak nad vecou, až som ho obdivovala. Ja som mala nervy už od rána. Mala som obavy ako to celé dopadne. Ale vedela som, že aj keby sa čo stalo, tak sú tu ľudia, ktorí ma podporia.
,, Nemyslela som si, že bude treba viac ľudí, ale dobre. Utekám sa teraz prezliecť. Ty môžeš ísť za cateringovou šéfkou či je všetko okey."on prikývol a ja som sa spoločne aj s mojimi šatami zavrela do jednej z kabínok. Bolo tu veľa vizážistov, takže som sa nemusela sama stresovať.
Keď som si obliekla moje dokonalé šaty, hneď som sa im zverila do rúk.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Keď ma upravili, už sa pomaly nazbierali ľudia. Stále som čakala, že príde Jack. Sklamalo ma, že neprišiel ani tri minúty pred začatím. Skontrolovala som naposledy telefón či mi nenapísal a vyšla som na pódium.
Predstavila som seba, celú kolekciu a aj Chrisa. Hovorila som aj o myšlienke, ktorá sa niesla celou kolekciou. Potom už prišli na rad modelky.
Moje šperky boli stredobodom pozornosti a po ukončení celej prehliadky sa na mňa zniesla vlna pozitívnych reakcií. Bola som nadšená a rovnako aj Chris.
Držal sa pri mne, keďže sa môj manžel neobjavil. Bol by slepý ak by si nevšimol moje sklamanie a nevytiahol ho.
,, Kde je Jack? Myslel som, že príde a bude ťa celú dobu podporovať, no teraz to očividne zostalo na mne." povedal, otočil ma k sebe a chytil ma za lakte: ,, Táto prehliadka bola úžasná. Zvládla si to perfektne a nemáš sa čoho báť. Ľudia sa potrhajú za našou prácou."
Hovoril to tak presvedčivo a pokojne až som sa musela usmiať. Cítil zo mňa nervozitu rovnako dobre ako Jack. Musela som ho objať. Jeho slová ma upokojili.
,, Ďakujem, Chris. Ďakujem za podporu." na ktorú akosi môj vlastný manžel zabudol.
