36.kapitola

235 9 2
                                    

Veci sa udiali rýchlo. Deti som poslala k Jackovi cez opatrovateľku a aj keď som vedela, že nebudú chcieť potom odísť, neriešila som to. Nie teraz. Chcela som sa aspoň na chvíľu uvoľniť a nemyslieť na to, čo sa stane a čo nie. Potrebovala som vypnúť, aj keď neviem či Chrisova spoločnosť je tá pravá.

Po práci sme sa s Chrisom stretli ďalej od firmy. Nechala som auto na opustenom parkovisku a presadla ku Chrisovi.

,, Ahoj. "usmial sa a pobozkal ma. Úsmev som mu opätovala a dala si pás.

,, Tešíš sa, Ness?" opýtal sa a stále sa usmieval. Byť s ním vo mne vzbudzovalo taký zvláštny pokoj a úsmev. Bol pozitívnym človekom, ktorými sa teraz musím obklopiť.

,, Áno, ale zaujímalo by ma kam ideme." opýtala som sa kým naštartoval.

,, To je prekvapenie, ale som si istý, že sa ti bude páčiť. "zobral moju ruku a dal mi bozk na jej chrbát.

,, Čaká nás dvojhodinová cesta, takže kľudne spi. Zobudím ťa."

Usmiala som sa naňho a oprela si hlavu o okno. Hoci mi držal ruku, zaspala som v priebehu pár minút.

Zobudila som sa na pohladenie vo vlasoch.

,, Už sme tu." potichu povedal a ja som sa poobzerala. Nevidela som skoro nič len obrovské skaly.

,, Neboj sa a poď. Vyberiem kufre."

S neistotou som vystúpila z auta a išla za ním. Prešiel dole schodmi a zrazu som uvidela krásny bazén. Zatiaľ som nič iné nevidela, no keď odomkol veľkú bránu uprostred skoro ničoho uvidela som vilu. Bola akoby vsadená do skaly. Krásne presklená a ten bázen mi dodával pocit, že som v raji.

Videla som veľa vecí, ale toto mi vyrazilo dych.

,, Zatvor ústa, vletí ti do nich mucha. " chytil ma za pás a usmial sa na mňa neodolateľným úsmevom.

,, Je to ako raj na zemi. Je to tvoje?" opýtala som sa unesene a chytila ho okolo krku.

,, Hej, ako šperkár mám celkom slušný plat. Aj ja to tu milujem. Je tu taká pohoda, veď uvidíš. " pobozkal ma a začal so mnou cúvať do domu.

Zastavili nás až sklenené dvere, do ktorých som narazila.

Zasmiala som sa Chrisovi do pier s bolestným vzdychom. Pustil ma a pomaly otvoril posuvné dvere. Nechal ma vojsť prvú a ja som bola úplne nadchnutá.

Vysoké stropy a biele steny vyzerali elegantne a žiarivo. Priestor bol otvorený a s nábytkom sa nepreháňalo. Zamilovala som sa na prvý pohľad.

Jediné, čo kazilo bielu boli bledo hnedé drevené schody a úžasné obrazy na stenách.

Kým som sa poobzerala, Chris nám doniesol kufre.

,, Vidím, že som sa nemýlil. Poď sa pozrieť hore. "šepol mi zozadu do ucha a potlačil ma smerom ku schodom. Jeho blízkosť mi spôsobila zimomriavky a príjemný pocit v bruchu.

Keď sme vyšli hore, bolo to ako v inej dimenzí. Všade hrala síce biela, no všetok nábytok bol čierny. Prešli sme menšou chodbou až do spálne. Tá bola biela, no skriňa a posteľ boli čierne. Na stenách hrali farebné ornamenty, ktoré vyzerali úžasne a úplne sem sedeli.

,, Začni rozprávať, prosím. Začínam sa o teba báť, Ness."zasmial sa Chris.

Musela som odtrhnúť oči od tej nádhery a pozrieť naňho. Chlapčensky sa usmieval opretý o rám dverí.

,, Prepáč, ale som z toho úplne unesená. Máš to tu nádherné. A to som ešte nevidela more."

,, Tak to musíme napraviť. Prezleč sa a prídi dole. Ja mám kufor tam a musím niečo vybaviť." odišiel skôr, než som stihla niečo povedať.

Kufor som si hodila na posteľ a vytiahla si plavky. Našťastie som na túto alternatívu myslela a bola prichystaná. Konieckoncov ako mama musím byť pripravená na všetko.

Prezliekla som sa a stále obzerajúc som zišla dole.

Chris stál pri veľkých dverách a pozeral sa von. Keď som sa dotkla jeho ramena, trhol sebou. Nečakal môj studený dotyk.

,, Koľko to tu už vlastníš? Vyzerá to tu celkom novo. " usmievala som sa.

,, Viac než rok. Mal som na výber. Buď toto alebo dom s Irmou." spomenul ju a mne zovrelo žalúdok. Irma... Na ňu som si ani nespomenula, kým to nevyslovil.

,, Kontaktovala ťa, odkedy ste sa rozišli? "pýtala som sa pri chôdzi a sledovala v diaľke približujúce sa more. Už teraz som vedela aké to bude nádherné.

,, Snažila sa, ale ja som jej povedal, že jej nechcem ešte viac ubližovať. Narovinu som jej povedal, že tu je niekto iný..." odmlčal sa a sadol si už na pláži na ležadlo. Ja som si ľahla na to druhé. Bolo to ako pripravené pre nás.

,, Vie niečo... O... Nás dvoch?" zakoktala som sa.

,, Nevie, nemaj obavy. Povedal som jej o tom, že pri nás už nevidím budúcnosť. A ty s Jackom?"opýtal sa a ja som cítila pichnutie pri srdci. Stále to bolelo.

,, Nevie o tom, čo spolu my dvaja robíme a chcela by som to tak čo najdlhšie nechať. Chcem sa rozviesť a začať nový život."

,, So mnou alebo bezo mňa? "opýtal sa narovinu. To bolo to, čo sa mi na ňom páčilo, ale zároveň som sa toho bála. Rád hovoril na rovinu a toho som ja schopná nebola.

,, Chris... My dvaja medzi sebou stále nič nemáme. Máme len dohodu a ja mám pochybnosti či chcem hneď skočiť do druhého vzťahu. Najmä keď mám deti." priznala som sa.

Chrisa to ani trochu neprekvapilo. Chytil ma za boky a posadil na svoje kolená. Nechápala som ako to dokázal, no prešla som mu rukami po pevných ramenách.

,, Nechcem, aby si sa ku mne slovami priviazala, Ness. Vieš, lčo by som chcel?" opýtal sa a prsom mi obkresľoval línie tváre. Pokrútila som hlavou.

,, Chcem byť s tebou, kým je nám obom dobre. Chcem, aby si vedela, že vo mne máš oporu a usmievala sa kvôli mne. Chcem, aby si ku mne dokázala byť vždy úprimná. Chcem, aby sme to skúsili a postupne zistili, čo je pre nás najlepšie. Či by sme to spolu mohli skúsiť aj naozaj alebo to ukončiť. Chcem, aby sme si užili všetky prichádzajúce momenty, kedy môžme byť spolu a nemysleli na následky. " dohovoril a venoval mi vášnivý bozk na pery. Bol ako dokonalý prototyp muža... No nie sú to len slová?

,, Súhlasíš?" šepol, keď ma dobozkával.

,, Áno a mám pocit, že si ťa nezaslúžim. Chcem vedieť, čo z toho vznikne. Chcem ťa pri sebe. " pobozkala som ho tentoraz ja a cítila som v sebe pokoj.

Po tých dlhých týždňoch trápenia sa kvôli Jackovi som cítila nekonečný pokoj kvôli Chrisovi. Bol mojim liekom a ja som sa stávala závislou.

Ten obrázok je len ilustračný aby ste vedeli ako približne vyzeralo okolie a ten dom ako taký.

Perfect lifeOù les histoires vivent. Découvrez maintenant