5.kapitola

384 13 9
                                    

Keď Chris odišiel, ostala som paralyzovaná. Nepáčili sa mi moje myšlienky a navyše som mala pred očami môjho mŕtveho otca.

Keď som ho našla, myslela som si, že spí. Mama ma od neho musela s plačom odtiahnuť, pretože chápala, že sa už nepreberie.

Bol to ten najlepší človek, ktorého som spoznala. Aj keď moje spomienky spojené s ním sú veľmi slabé. Milovala som ho, ale ako dieťa som ešte nerozumela, že ho už neuvidím. Mama ma podržala a snažila sa, aby som nebola smutná. V tom veku som sa cez to rýchlo dostala.

No potom ma mama veľmi rýchlo zrazila k zemi svojimi činmi.

No na také myšlienky momentálne nebol čas. Musela som riešiť potrebné veci na prehliadku. Ešte stále som nezískala modelingovú spoločnosť  pre moju kolekciu. Musím niekoľkých obvolať.

Dostala som sa len k druhej spoločnosti, keď sa v mojich dverách objavila moja najlepšia priateľka a zároveň účtovníčka firmy.

,, Nieže sa zničíš, Vaness. "povedala a zasmiala sa.

Poznala som ju už sedem rokov a verila som jej

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Poznala som ju už sedem rokov a verila som jej. Navyše mala dieťa približne tak ako som ja mala Simona. Mala dcéru Melanie. A teraz bola znovu tehotná. Bola v piatom mesiaci, takže to na nej bolo pekne vidieť. No tehotenstvo jej sedelo. Navyše sa pred nedávnom dozvedela, že čaká dvojíčky, takže bola podráždenejšia ako zvyčajne. Chcela dieťa, ale dve naraz sa jej zdali moc.

,, Samozrejme, že nie. "povedala som a obchádzajúc stôl som k nej prišla. Chytila som ju za bruško a pozdravila moje krstniatka, ,, Ahojte, tu je vaša teta. Dúfam, že mamu moc nehneváte." povedala som a vzápätí sa zasmiala. Neznášala, keď som to robila a práve preto ma to bavilo.

,, Ak nechceš, aby sa na teba tehotná žena vrhla tak prestaň." zavrčala zamračene a ja som sa so smiechom vrátila na svoje miesto.

,, Vidím, že si sa s tým stále nezmierila. Veď vieš, že máš podporu nás všetkých a som si istá, že aj Melanie ti rada pomôže. A pochybujem, že sa Dom bude držať stranou. On sa teší viac než ty, preboha. "snažila som sa ju namotivovať, keď si sadla oproti mne.

,, Vaness, ja sa bojím, že to nedám. Tri deti sú na mňa moc. Mamu nemám a ty stále pracuješ. Navyše pochybujem, že si Dom bude ochotný zobrať dovolenku kvôli tomu, že to nebudem zvládať."

,, Preboha, Heidi.... Vieš, že ak by sa to stalo, tak Dominic odhodí všetko a pôjde za tebou, rovnako aj ja." pousmiala som sa a oprela sa o stôl kúsok od nej.

,, Ja mám strach. "šepla a rozplakala sa. Nebola takáto vždy, ale rozumela som tomu. Ako tehotná som bola tiež taká náladová.

Ja som ju len silno objala a tym som sa snažila ju upokojiť.,, Momentálne ťa za tvoju postavu nenávidím." zamumlala a ja som sa musela zasmiať.

,, Kľudne ma nenáviď, ale musíš vedieť, že sme tu pre teba. Dokonca aj deti sa na teba pýtali či ti môžu potom pomôcť." pousmiala sa a samozrejme prikývla.

Strávila u mňa nejakú hodinku a potom sa vrátila do roboty. Takže dnes moc produktívna nebudem...

Keď som obvolala ďalšie spoločnosti, dostala som niekoľko ponúk. Chcela som ich najskôr porovnať, aby som zistila, ktorá bude cenovo najprístupnejšia.

Keď som to urobila, vydala som sa cez spoločnosť, aby som zistila novinky ohľadne charitatívneho večierku. Potrebovala som všetko mať pripravené a najmä tie šperky. So spoločnosťou, pre ktorú to organizujem, mám nadštandardný vzťah a práve kvôli tomu lebo viem, že peniaze idú na dobrú vec.

Miesto už mám, ale treba vybaviť  obsluhu a ostatné dôležité veci.

Nakoniec som sa rozhodla, že bude najlepšie ísť domov. Aj tak mám dnes hlavu všade, len nie pri práci.

Keď som prišla domov, dom bol tichý. Hneď sa pri mne však stavila Claire či nie som hladná. S úsmevom som slušne odmietla a sadla si do kancelárie v dome. Mám tu aj ja, aj Jack zariadenú kanceláriu, ale každý zvlášť. Celý tento dom som aj s nábytkom navrhovala ja. Je obrovský a ja som ho hneď milovala. Nedokázala som pochopiť, že nám ho Jack kúpil. Bol to jeden z najlepších darčekov aké som dostala. Aj keď ich za život od rodičov nebolo veľa...

Stále som mala v hlave pohľad na môjho otca. Odkedy sme sa o tom s Chrisom bavili....

Moju rodinu a človeka, ktorý mal nahradiť otca by som najradšej vymazala z mapy.

Mama bola úžasná a strašne silná, keď otec zomrel. Možno sa tak len tvárila. Mala som pocit, že všetko sama zvláda a nepotrebuje nikoho, no asi som sa mýlila. Asi o päť rokov prišla domov s tým, že jeden ujo bude bývať s nami. Najskôr som sa tešila, že nebudeme samé, ale to ma rýchlo prešlo.

Akonáhle sa nasťahoval, začali k nám chodiť divný ľudia. Ako malá som nerozumela, že kvoli čomu, teraz mi to už je jasné.

Urobil si z nášho domu drogové sídlo. Priamo u nás doma predával drogy. Mama pracovala slušne, ale asi sa mu podarilo ju stiahnuť so sebou.

Začali sa oddávať alkoholu a tiež ľahším drogám. Mala som asi 15 keď sa to stalo neznesiteľným. Začal byť násilný. Keď si vypil, dokázal rozbiť celý dom a ja som sa nie vždy dokázala schovať. Ak sa mu podarilo mlátil nás.

V sedemnástich som prvýkrát ušla z domu. Odvtedy som bola viac-menej na ulici. Nemala som rodinu, ale podarilo sa mi prežiť bez toho, aby som musela robiť nelegálne.

O mnoho rokov neskôr, konkrétne keď som bola tehotná so Simonom som zistila, že sa predávkoval a mama následne zomrela kvôli zlyhaniu pečene. Ju som naposledy videla, keď som jej prišla povedať, že bude babka.

Bola zničená. No nie kvôli tomu, že ma toľko nevidela, ale kvôli nemu. On ju zničil. Keď som ju poslednýkrát videla, bola z nej troska.

Chcela som ju odtiaľ vytiahnuť, ale vykričala mi také veci, že som nemohla. Bola som ochotná zabudnúť na všetko čo sa stalo a čo urobila, ale pritom stretnutí som pochopila, že to nejde.

Toľké roky pri tom chlapovi, ju úplne pochovali.

Nechcela som, aby si moje deti vytrpeli niečo podobné ako ja a práve preto som najskôr ani deti nechcela.

No keď sa zamilujete do úžasného človeka, ktorý zmení všetky vaše myšlienky a názory, všetko bude inak.

A ja som za všetko toto vďačná Jackovi.

Perfect lifeWhere stories live. Discover now