Perfect life

40. kapitola

Za posledný týždeň som si opäť dobre uvedomila, prečo s Jackom nemôžem a zároveň by som mohla byť. Všetky tie tajomstvá, ktoré predo mnou skrýva sa opäť ukázali a ja som pocítila potrebu začať už naozaj úplne odznovu. Bez klamstiev, ktoré vidím, ale nepoznám. Bez tajomstiev, ktorými mi stále viac ubližuje najbližšia osoba.

Boli tri dni pred Vianocami, keď som musela ísť do firmy. Posledný raz, potom máme voľno.

Mala som všetko prichystané. Darčeky nakúpené, stromček tiež a takisto aj vybavenie.

To som ani netušila aká pohroma sa za mnou chystá.

Pohodlne som sa usadila v mojej kancelárií a začala pracovať. Pred Vianocami idú naše šperky do obchodov vo veľkom množstve a ľudia ich kupujú asi najviac za celý rok.

,, Naozaj s ním plánuješ stráviť Vianoce? "vošiel do mojej kancelárie bez zaklopania Chris. Bol nahnevaný ohľadom toho, že som sa vrátila k Jackovi. Je pravda, že som naňho nemala čas, ale to je iné.

,, Už sme sa o tom bavili, Chris. Nie je to kvôli mne, ale kvôli deťom. Nevieš si predstaviť, čo by robil Simon, ak by sme mu len tak zobrali otca. Bola by to preňho najväčšia katastrofa, čo aj je, a začal by byť naozaj neposlušný. Je to niečo ako prvá puberta. Chce si vybojovať svoje a nechce, aby nebolo po jeho. Musíš ma chápať. Robím to pre nich. A aj Eli je veľmi maličká. Nechcem, aby kvôli mne trpeli. Som ich mama a ty to musíš pochopiť. " snažila som sa mu to vysvetliť, ale podľa jeho pohľadu som nevedela určiť či úspešne alebo nie.

,, Ale ja som chcel byť s vami. Chcem, aby ma tvoje deti začali vnímať ako niečo viac ako známeho. Nechcem im nahradiť otca, ale chcem, aby vedeli, že na mňa sa môžu spoľahnúť rovnako ako na teba a ich otca. Ľúbim ťa, Ness. A aj tvoje deti. Nechcem ťa teraz nejako citovo vydierať, len chcem, aby si to vedela. Ale dobre. Ak chcete byť ako rodina, tak zabudni na to, čo som povedal. "kľačal predo mnou.

Chytila som ho za krk a pobozkala.

,, Urobíme to inak, dobre?" opýtala som sa, pričom som ignorovala jeho vyznanie lásky.

Prikývol, a tak som mu predostrela svoj plán.

,, Prídeš na Vianoce k nám. Oslávime ich spolu, ale aj s deťmi a Jackom. Teda ak s tým súhlasíš..." poznamenala som a usmiala sa. Videla som ako sa mu to páči. A ako ho to z istej strany dojalo. Aj ja som mala záujem na tom, aby sa s ním deti čo najviac zblížili a obľúbili si ho.

Chris ma vášnivo chytil za pás a pobozkal. Z toho som pochopila ako sa mu môj nápad páči.

,, Budem veľmi šťastný, ak to tak bude. " hovoril pomedzi bozky a pritom ma prudko zdvihol na ruky. Chytila som sa so smiechom jeho krku a snažila sa nespadnúť.

,, Nikdy nedovolím, aby sa ti niečo stalo. Môžeš mi veriť." opäť ma pobozkal a preniesol na gauč.

Okolo štvrtej som išla pre deti a nasledovala tá najhoršia časť. Musím Jackovi povedať, že Chris bude s nami na Vianoce. Popravde celkom som sa toho bála. Nevedela som, ako bude reagovať.

Doma zasa s niekým agresívne volal. Počula som len tlmený nahnevaný krik. Deti som poslala sa zložiť a umyť si ruky. Nechcela som ich tu teraz. Sama som však išla za Jackom.

,, Kurva, nechajte ma na pokoji! Povedal som, že končím! Nebudem toho viac súčasťou! "zavrčal a zložil. Následne jeho mobil letel na stoličku.

,, Jack?" oslovila som ho neisto.

,, Čo je? "zavrčal a otočil sa. Hneď ako ma zbadal, svoju otázku zopakoval miernejšie. Nechcel na mňa byť zlý.

,, Chcela som sa s tebou porozprávať, ale to počká. Neskôr to vyriešime." otočila som sa na odchod, no on mi chytil zápästie a otočil ma k sebe.

,, Prosím, neodchádzaj." šepol tak slabo a zraniteľne až som sa zľakla. Bola na ňom vidieť únava. Veľká únava a kruhy pod očami.

,, Čo sa stalo? "opýtala som sa, keď ma silno objal. Potreboval to. To mi bolo jasné.

,, Jack, prosím, desíš ma." šepla som práve v momente, keď mi na rameno dopadlo niečo teplé a tekuté. Kvapka. Slza.

Máličko som sa od neho odtiahla a videla som ako plače. To ma dostalo. Tohto chlapa som videla plakať asi raz alebo dvakrát v živote. Bála som sa oňho.

,, Zlato, prosím povedz mi, čo sa deje." so strachom v očiach som mu zotrela slzy.

,, Nič, kráľovná. Ani si nevieš predstaviť ako ťa milujem. Nemôže sa vám nič stať." šepol a jemne mi prešiel po tvári. Pri pohľade naňho mi zovrelo srdce a bolo mi jasné, že tu ide o niečo viac.

,, Môžem.... Môžem ťa pobozkať? Naposledy." opýtal sa a ja som ani neuvažovala. Potreboval to a ja som ho nemohla takto ďalej vidieť.

Chopila som sa iniciatívy a pobozkala som ho. Jemne, aby vedel, že som tu preňho.

,, Mami!" zakričala pri nás zrazu malá. Jack sa odtiahol a otočil sa jej chrbtom, aby nevidela ako plače.

,, Čo sa deje, zlatko?" zdvihla som si ju na ruky. Aj ja som bola so slzami na kraji.

,, Nejdeme si zahrať hru? Všetci štyria? "opýtala sa nadšene. Pozrela som sa na Jacka, ktorý už vyzeral lepšie.

Zobral mi ju z rúk a venoval jej dlhú pusu na čelo. Uvedomoval si asi aký je šťastný, že ju má pri sebe.

,, Môžme si niečo zahrať, ale zatiaľ len my dvaja. Mamina sa musí naučiť so Simonom. Ale potom sa k nám radi pridajú." usmial sa na mňa a kývol hlavou na znak ,že je v pohode. Mohol hocijako klamať, ale ja som v tomto celom cítila niečo viac. Niečo nebolo v poriadku. Nebolo a ja som musela prísť na to, čo to je.

Toto celé bolo veľmi podozrivé. A ja som si to uvedomila až príliš neskoro.
Musím zistiť, čo sa stalo a začať od začiatku.

Od záhadných telefonátov, ktoré toto celé spustili. Ale možno si len nechcem priznať, že už je koniec.