42.kapitola

233 8 3
                                    

Čas plynul rýchlo rovnako ako môj život, ktorý mal len jednu úlohu. Udržať sa v rovnováhe.

Nový rok aj čas po ňom som strávila s deťmi a Jackom. Chrisa som od Vianoc nevidela a ani som na to nemala čas.

Až kým mi nezavolal jeden deň Dom, manžel Heidi, že sa im narodili detičky. Uvedomovala som si ako som všetkých zanedbávala a hlavne ju. Bála sa toho a ja som jej s tým veľmi nepomohla, pretože som riešila seba a môj život. Som sebecký človek.

Okamžite som vyrazila za ňou do nemocnice. Deti som nechala doma. Nebolo by vhodné, ak by išli so mnou.

Dom ma upokojil, že sú všetci v poriadku a Heidi je zmierená so situáciou.

Chvíľu som bola pri nich. Porodila dievčatko a chlapčeka. Dali im mená Archer a Holly.

Heidi sa tešila a ja som sa ponúkla, že jej hocikedy postrážim malú.

Po chvíli som odišla, pretože toto bola ich chvíľa a zamierila do mojej firmy. V hale ma zastavila recepčná.

,, Pani, už niekoľkokrát sa na vás pýtal pán Wilder. Povedal mi, nech vás za ním pošle. Práve je v dielni. "povedala a ja som si povzdychla. Chris bude pravdepodobne nahnevaný za to, že som sa mu toľko neozvala.

Poďakovala som sa a vyrazila k výťahu. Pri dverách od jeho kancelárie som prudko zastala. Započula som totiž nejaký rozhovor.

Potichu som pootvorila dvere a videla ako telefonuje. Niečo mi hovorilo, aby som počkala a nedala najavo, že tu som.

,, Nemaj strach. Veľmi dobre vieš, že mám všetko pod kontrolou. To nebude žiadny problém. Je presne tam kde má byť a dnes prejdem ku ďalšiemu kroku plánu. Som predsa presvedčivý. Nemaj obavy a nechaj ma si robiť svoju prácu. "povedal do telefónu a zložil.

Nevedela som prečo, no cítila som, akoby povedal niečo proti mne a pritom to nebolo nič zlé.

Zrazu sa otočil ku dverám a usmial sa na mňa.

,, Koľko tu už stojíš, Ness? Mala si sa ozvať." prišiel ku mne a pobozkal ma.

,, Som tu len chvíľu. Hľadal si ma?" zatvorila som za sebou dvere a nechala ho, nech ma posadí na svoj pracovný pult.

,, Áno, ani nevieš ako si mi chýbala a ako sa hnevám, že si sa mi vôbec neozvala. "postavil sa medzi moje nohy a chytil ma za boky.

,, Prepáč, všetko prešlo tak rýchlo. Všetko sa zmenilo a ja neviem kde mi hlava stojí."povzdychla som si a uložila si hlavu na jeho rameno.

,,Čo rozvod?"

,, Som oficiálne rozvedená žena. " povedala som mu a schovala si tvár do jeho ramena.

,, To ma teší, už sa neviem dočkať kedy skončí tá vaša pretvárka a budeme môcť byť spolu."usmial sa.

,, Nechcem ti dávať falošné nádeje, ale nevyzerá to na krátku dobu. Simon vystrája už teraz. Bojíme sa, čo bude potom..."odmlčala som sa. Hovorila som pravdu. Mali sme s ním len problémy, pretože začal byť agresívny. Na malého chlapca to nebolo v poriadku. Bola som s ním aj u psychológa a on mi povedal, že v jeho veku si tým snaží len získať svoje a rozvod by mu neprospel.

Chris sa odo mňa prudko odtiahol a pozrel mi do očí.

,, Čo tým chceš povedať? Koľko ešte plánuješ byť so svojim bývalým manželom? Ako my dvaja máme začať niečo nové, keď budeš vkuse s ním a my nebudeme mať čas na tvorenie si nášho života? "prudko ma pustil a poodstúpil odo mňa.

,, Chris, prosím ťa! Nerob mi scény ešte aj ty. Chcela som sa s tebou o tom normálne porozprávať. Nechcem sa s tebou hádať, ale nemôžem ani urobiť to, čo chceš. V prvom rade sú moje deti, potom ty a všetci ostatný." jasne som prehovorila.

,, Tým chceš povedať čo? Že do Simonovej štyridsiatky budete s Jackom spolu, lebo to je tvoje dieťa? Ja tomu rozumiem, ale nepáči sa sa mi, ako sa ku mne staviaš." zavrčal.

,, Čo odo mňa teraz žiadaš? Mám sa vykašľať na svoje dieťa a odísť niekam s tebou?" zavrčala som naňho späť a chcela zísť zo stola, na ktorom som sedela. Chris ku mne však prudko pristúpil a chytil ma za boky, aby som nevedela zísť dole.

,, Nie, to nechcem. Vieš čo by som chcel? Zistiť či by nám to klapalo ako páru. To podľa mňa nežiadam tak veľa... Spravme kompromis, dobre? Nechcem sa s tebou hádať, Ness. " povedal hneď nežnejšie a pobozkal ma na líce.

,, Aký?"

,, Čo hovoríš na spoločný víkend? Budeme sa tváriť, že spoločne žijeme. Necháš si u mňa nejaké veci, aby si u mňa mohla kedykoľvek ostať. Telefón budeš mať pri sebe a akonáhle ti zavolajú, môžeš utekať domov. Nebudem ti v ničom brániť. Bude to ako skúška."usmial sa a ja som zaváhala.

,, Dobre, súhlasím. Ale zapamätaj si, že moje deti pre mňa budú to hlavné, aj keď sa s Jackom nadobro rozídem. Nechcem, aby došlo k nedorozumeniu."

,, Nedôjde. "uistil ma a pobozkal.

Ešte v ten deň som sa k Chrisovi "nasťahovala". Mal pekný byt a snažil sa, aby som sa cítila ako doma. Mne to však po toľkých rokoch nešlo. Chýbalo mi to hlavné - moje deti.

Večer otvoril fľašu vína. Spolu sme sedeli na balkóne a pozorovali hviezdy.

,, Vieš prečo som na tomto trval, Ness?"

,, Prečo?" opýtala som sa a pohľad premiestnila naňho.

,, Nechcem ťa dostávať do úzkych ani sa tváriť ako tvoj manžel. Chcem sa jednoducho aj ja uistiť, že to, čo robíme je správne. Aj keď to tak nevyzerá snažím sa nikomu neublížiť. Ak by som zistil, že nám to neklape a trpíš, bez problémov by som ťa poslal naspäť k rodine. Aj keď ťa ľúbim. Veľmi moc. "pohladil ma po tvári a ja som mu venovala jemný bozk na pery.

,, Aj ja teba ľúbim, Chris. Viem, že ti to hovorím neskoro, ale je to tak. Chcem, aby si to vedel. Viem, že si úžasný človek a teraz si mi to len dokázal. Verím, že všetko dopadne tak ako má a myslím si, že ty si mi súdený. "opäť som ho pobozkala a sadla si naňho.

,, Ani nevieš aký som rád, že si mi to konečne povedala."zasmial sa a venoval mi veľa vášnivých bozkov za sebou.

Perfect lifeWhere stories live. Discover now