Perfect life

22.kapitola

,, Čo ti je, Vanessa? Sme tu už hodinu a ty nepočúvaš, len sa prehrabávaš v tom jedle. Nepočúvala si ani čo hovorili deti. " nechápal moje správanie Jack. Boli sme práve v reštaurácii na večeri. Chodíme sem každý piatok. Je to tradícia, takže som sem musela ísť, aj keď sa mi nechcelo ani len trošku.

Áno, nepočúvala som. Nevedela som sa sústrediť na nič. Nešlo ale len o Chrisa. Moja myseľ sa dostávala k veciam, ktoré som nemohla a ani nechcela riešiť. Jediné, čo som chcela bolo mať vo všetkom jasno.

,, Som unavená, to je všetko. "rýchlo som stopla jeho myšlienky. Nepotrebovala som ďalšie prednášky.

To, čo by som potrebovala bol opustený ostrov. Ten by sa naozaj zišiel.

Usporiadať si myšlienky a prestať sa trápiť tým, čo sa v poslednej dobe deje.

,, Vidím, že ťa niečo trápi." povedal podráždene. Zniesla sa na nás dusná atmosféra.

,, Zas si sa dozvedela o mojej údajnej nevere?" opýtal sa uštipačne. Začal túto tému, pretože deti sa hrali na preliezačkách a hojdačkách ďalej od nás.

,, Čo? "opýtala som sa neveriacky. Nevedela som či jeho poznámku brať vážne alebo nie.

,, Len sa pýtam. Aby som zas nebol prekvapený, keď ma neprávom obviníš." povedal mi a ja som naňho ostala chvíľu pozerať.

,, Neviem odkiaľ si na to prišiel. Hovorím len, že som unavená, tak prepáč, že nie som najlepšia spoločníčka." snažila som sa ostať pokojná. Nechcela som sa s ním hádať, to je to posledné, čo by mi pomohlo.

,, Ospravedlň ma." postavil sa prudko a odišiel smerom k záchodom. Nechápala som ho. Veď som nič nepovedala, tak neviem prečo zareagoval takto.

,, Mami, už si môžme objednať zmrzlinu?" zjavili sa pri mne deti a so psími očami ma prosili.

Usmiala som sa a prikývla. Usadili sa pri mňa a ja som im objednala.

,, Kde je ocino?" opýtal sa Simon, keď dlho nechodil.

,, Bude na záchode alebo telefonuje. Nebojte sa hneď príde. "usmiala som sa a tým som zakrývala svoje obavy. Netušila som, čo sa mu stalo, ale naozaj bol preč dlho.

Keď sa pred deťmi objavili zmrzlinové poháre a oni sa do nich s radosťou pustili, chytila som telefón a chcela mu zavolať.

Akonáhle som ho zobrala do ruky zazvonil.

Pozrela som sa na obrazovku a zbadala nápis neznáme číslo.

Zdvihla som, aj keď som tušila kto to je.

,, Dávno sme sa nepočuli, Vanessa. " zasmial sa mi do telefónu ten istý hlas.

,, Čo chceš tentoraz?" opýtala som sa bez záujmu. Nemala som potrebu mu uveriť a ani ho počúvať, no zvedavosť bola silnejšia.

,, Tvoj manželík sa správal na vašej tradičnej večeri naozaj divne, čo povieš? Ak si myslíš, že tam ešte je tak sa mýliš. Pred pár minútami zaplatil účet a odišiel. Musím uznať ale že máte nádherné deti. Ako spokojne sedia a jedia tú zmrzlinu... "povedal a ja som sa zamračila. Rýchlo som sa poobzerala, ale nevidela som nikoho podozrivého.

,, Ako to môžeš vedieť?" opýtala som sa vystrašene.

,,Jaaaj,Vanessa.... Si nepoučiteľná, ja vám nechcem ublížiť, ale vedz, že o tebe viem všetko. Viem dokonca, že si s manželom môžte podať ruky. Ste rovnakí. Ako on klame teba, tak aj ty klameš jeho. Ale nečudujem sa. Ten tvoj navrhárik sa snaží ťa dostať už dlho. "

,, Ako to môžeš vedieť?!" zavrčala som až som pritiahla pozornosť detí.

,, Upokoj si detičky. Nechceme, aby sa dozvedeli malé tajomstvá svojich rodičov. "povedal mi hlas a ja som ho poslúchla. Len som sa na deti upokojujúco usmiala a oni sa vratili k jedeniu.

,, Správne, tak sa mi to páči. Sú naozaj veľmi poslušné. Tak si si mala vychovať aj manžela. Teraz musíš znášať následky. Asi ti už na ňom až tak nezáleží, ale ja ti aspoň z časti odhalím istú skutočnosť. Tvoj manžel ti neklame len s myšlienkou o milenke. Klame ti aj v niečom inom. No to, pre zábavu, ťa nechám zistiť samú. Pamätaj si, že sa mi páčia hry a to najmä s nevinnými účastníkmi. " cítila som jeho úsmev aj cez telefón. Vedela som, že tento človek nemôže byť v poriadku.

,, Ale teraz prejdem k veci. Pri odchode si vyzdvihni obálku s dôkazmi o tom, že hovorím pravdu. Ak si ich nevyzdvihneš, tak ich dostaneš prostredníctvom jedného z tvojich detí. Neviem či by sa ti páčilo, že sa s nimi stretnem. Minule si sa manželom nechala presvedčiť, ale teraz dúfam, že nebudeš hlúpa. Máš dostatočnú motiváciu. Nie je všetko v poriadku a to ty vieš už aj sama. Nechávam to od teraz na tebe. Ešte sa budeme počuť. "povedal a zložil.

Jasne sa mi vyhrážal! Mne aj mojej rodine! Bože! Čo to je za psychopata?

Deti práve dojedli, a tak som si mohla pri odchode vyzdvihnúť obalku, ktorú mi hneď podával jeden z čašníkov.

,, Kto vám ju dal?" opýtala som sa no on mi neopovedal, pretože už bol na odchode. Tváril sa, že ma nepočuje. Išla by som za ním ak by ma Eli nepotiahla za ruku.

,, Mami, poďme už domov. Som unavená. A kde zmizol ocko?" ja, s pohľadom stále na tom neznámom chlapovi, som odpovedala.

,,Ocko mal nejaký problém v robote. Musel ísť tam. A domov už ideme, neboj sa." povedala som jej s nepodareným úsmevom.

Pomohla som im do auta a odšoférovala som domov. Oči mi však stále behali k obálke na vedľajšej sedačke.

Bola to ako Pandorina skrinka. Viem, že v nej je niečo zlé, ale ťahá ma to k nej. Pri tom presne viem, že ak ju otvorím môj svet sa môže razom zrútiť.

Keď sme prišli do domu, poslala som opatrovateľku, nech deti uloží. Dala som im len pusu na dobrú noc a odišla do spálne.

Hladala som Jacka, aj keď som vedela, že tu nie je.

Nakoniec som si sadla na posteľ a obálku otvorila.

Hneď na mňa vyskočil odkaz napísaný na počítači s nápisom :stále neveríš?

Prezrela som si opäť ďalšie fotky.

Bol na nich Jack s tou istou ženou. Boli tam zachytené viaceré dni v tú istú hodinu.

Vyzdvihol ju na tom istom mieste, dala mu bozk a potom išli do toho istého hotela, o ktorom mi tvrdil, že je na obchodné stretnutia.

V tej chvíli som prestala rozmýšľať.

Nasadla som do auta a o pár minút, s plačom, som stála pred dverami človeka, ktorý ma zničí.

Čo hovoríte zatiaľ? ❤️❤️😊😊