July, I miss y [TaeKook; TR] ✔

6.

Taehyunga už viac ako rok nevidel. Zvyčajne ho videl po dlhom čase a bol úplne šokovaný tým, aký je ten chlapec skurvene nádherný, no zakaždým to bolo horšie ako naposledy... aj keď bol pravdepodobný fakt, že toto leto nebude s ním tráviť toľko času, ako chcel. Áno, to bol pravdepodobne dôvod, prečo ho bolelo, keď sa naňho teraz pozeral.

Vlasy mal dlhšie ako predtým, sivej farby a padali mu do očí. Kožu mal krajšiu ako letné opálenie a z ničoho nič si Jungkook vybavil, aká jemná bola na dotyk.

Vzduch si okamžite našiel cestu do jeho pľúc, než sa rozhodol znovu odísť.

Taehyung mal na bielom tričku oblečenú rifľovú bundu a úzke čierne džínsy a ako obvykle vyzeral, akoby bol pripravený vystúpiť na módnej prehliadke. Bez ohľadu na to, kam išli, bol oblečený tak vynikajúco, že Jungkook prisahal, že ten chalan by mohol byť s týmto vzhľadom, nohami a stehnami, ktoré mu obopínali džínsy, model. A jeho pery, ústa, tie úžasné ústa, tie boli ako nejaký druh zakázaného ovocia. Jungkook zrazu dostal inšpiráciu; zatiahla ho ako hurikán.

Predstavoval si plno možnosti, do ktorých by mohol Taehyunga zakomponovať. Do oblohy plnej hviezd a galaxií rôznej farby... oh, počkať, to nedávno robil akrylovými farbami. Možno zasnežená vlaková stanica, mal by oblečené všetko modré a chodil by po koľajniciach, čakajúc na prichádzajúci vlak. Alebo by mohol byť Taehyung na hromade niečoho, mmm oblečenia? Oblečenia mnohých farieb, na veľkej kope oblečenia... na kope oblečenia, ktoré kedy nosil a stál by na vrchu alebo by možno sedel -

„...ale myslím si, áno, tie kocky sú v poriadku," povedal Jin a každý sa pozrel na Taehyunga, ktorý na oplátku prikývol. Ruku mal okolo Jiminovho krku a batožinu položenú pri nohách. Pravdepodobne mu už vysvetlili situáciu a pozdravili ho. Bože, Jungkook, musíš mu venovať pozornosť. Ale na čo? Taehyungovi? Nie. Kurva, musí sa naňho prestať pozerať.

„Som urazený, že ma môj obľúbený človek ešte ani neobjal," povzdychol si Taehyung a dramaticky zízal na podlahu s tým najroztomilejším výrazom. Jimin sa zasmial, než smerom k Jungkookovi poslal pohľad, ktorým mu jasne naznačoval 'hovoril som ti'. Jungkook zmätene zdvihol obočie.

„Čo -"

„No tak, Kookie. Čakám," povedal Taehyung a roztvoril náruč, dokonca od seba odstrčil aj svojho najlepšieho kamaráta. Kurva, Jungkook sa mu tak veľmi chcel vrhnúť do náručia a utopiť sa v Taehyungovom lahodnom parfume... ale nie. Nemohol. Pozrel sa na Jina, ktorý ho odbil nedôverným pohľadom. Pravdepodobne nemohol uveriť, že ho chce Taehyung objať ako prvý, nie? Starší mu ústami naznačil 'Choď'.

Ísť?! Ísť? Nie. Nemohol to tak ľahko vzdať. Bez ohľadu na to, ako lákavé to mohlo byť alebo že na nich všetci ich kamaráti civeli s rôznymi odtieňmi zmätenia v tvári a...

Taehyungov pohľad sa zrazu naplnil bolesťou. Strnulo tam stál, pravdepodobne bol aj v rozpakoch z tej situácie, v ktorej sa nachádzal. Jimin naňho stále hľadel, mohol cítiť, ako ho pohľadom odsudzuje a pravdepodobne jeho tiež.

Kurva. Ani Namjoon s Jinom sa už nehádali.

Povzdychol si. Len raz, bude to v poriadku. Má celé leto na to, aby dodržal ten zoznam.

A tiež bol slabý, pretože nedokázal Taehyungovi ublížiť.

Pomaly k nemu prišiel, zdalo sa, že si trochu vydýchol od úľavy, než uzavrel tú vzdialenosť medzi nimi a objal ho. „Bože, prečo si ma nechal čakať tak dlho? Ty idiot," zamrmlal mu do krku, držiac ho tak pevne, že Jungkook takmer uveril, že ho miluje. Takmer.

Pretože, ak niekoho milujete, zavoláte. Zaujímate sa. Bojíte sa. A Taehyung nikdy nezavolal...nezaujímal sa. Jungkook bol preňho len hračka na leto. Cítil, ako sa mu do očí hrnú slzy, no zadržal ich spolu s hrčou v krku a všetkým, čo ho ničilo zvnútra. No stále to tu bolo. Ako vždy. Nikdy to nezmizne, no Taehyungové upokojujúce ruky to trochu uľahčovalo.

A sťažovalo zároveň.

Mal pocit, že počul, ako sa ich kamaráti začali znovu rozprávať, pravdepodobne stále diskutovali o tej hlúpej aplikácií s kockami. Snažil sa z Taehyungovho náručia odtiahnuť, čo spravil s najväčším množstvom vôle a sebakontroly, ktorú v sebe pozbieral. Hovoril si, že ak to dokáže, tak dokáže čokoľvek. Dokáže Taehyunga ignorovať, predstierať, že tu nie je.

No Taehyung neodstúpil. Sotva pripustil, aby sa vzdialil o akúkoľvek vzdialenosť, ruky mal stále okolo jeho pása, zatiaľ čo naňho s obavami hľadel. Vyzeral tak úprimne... Jungkook takmer uveril, že mu naozaj na ňom záleží. Musel mu niečo zahliadnuť v očiach, pretože s roztomilým zamračením povedal: „Si v poriadku, Kookie?"

„Len som trochu rozladený," zavrčal, než sa napokon odtiahol a odišiel. Bolelo ho to viac psychicky ako fyzicky, keď sa pozrel na Taehyunga a vážne začal uvažovať, či toto leto zvládne. Cítil, ako mu Jin upokojujúco položil ruku na chrbát.

Bude to v poriadku.

©Lookingathimhurts [ao3]
All rights reserved

A/N
Sľubujem, že o chvíľu to bude naozaj zaujímavé 🙇‍♀️🥰