July, I miss y [TaeKook; TR] ✔

13.

Seokjin pre každého priniesol kimbap a chutilo to tak dobre, že Jungkook musel na chvíľu zatvoriť oči, aby si tú chuť užil. Slnko ich pálilo na tvárach, no Hoseok zobral pre každého dve balenia opaľovacieho krému a to bolo viac než dosť.

„Nevadilo by ti nakrémovať mi chrbát?" spýtal sa Jimin Yoongi za zvuku búrlivých vĺn, nad čím sa Namjoon zachichotal, na čo nad Jiminovými nemravnosťami neveriacky pokrútil hlavou. Bolo vtipné, ako sa Jimin správal, akoby všetok flirt a zvádzajúce pohľady, ktoré vysielal Yoongiho smerom, nemali zmysel, no všetci vedeli, že to niečo znamená. Bolo naozaj smutné, ako bol Yoongi nevšímavý.

„Som zaneprázdnený," poznamenal Yoongi, keď si všimol všetkých pohľadov svojich kamarátov. Jimin si odfrkol a otočil sa s jednou fľašou opaľovacieho krému k Jungkookovi.

„Poď, Jungkook, pomôž svojmu hyungovi," usmial sa, na čo Jungkook pretočil očami, no aj napriek tomu prikývol. No až dovtedy, kým medzi nich náhle nevstúpil Taehyung, nemal na sebe nič iné než len čierne plavky a tmavé slnečné okuliare. Vyzeral kurva nádherne, práve vyšiel z mora, voňal slanou vodou a celé telo mal stále mokré. Vlasy mal prilepené k čelu a Jungkook si naozaj želal, aby nebol taká slabota. Ruky sa mu chveli tichou potrebou kresliť alebo sa ho dotýkať.

„Jungkook musíš s niečím pomôcť svojmu obľúbenému hyungovi," povedal, nad čím Jungkook horlivo pokrútil hlavou.

„Nie, ja ne –"

„Poď," to bola celá Taehyungová odpoveď a obzrel sa spoza plece, vracajúc sa späť k vlnám. Yoongi sa zachichotal, zatiaľ čo ležal na uteráku vedľa Hoseoka a Seokjin spod tieňa svojho slnečníka sledoval Jungkooka.

„To je v poriadku, nakrémujem si chrbát sám," odmietavo pokrútil hlavou Jimin, pretože, samozrejme, bol na Taehyungovej strane. Jungkook sa pozrel na Jina, čakal, až niečo povie alebo urobí, no jeho kamarát sa naňho len trpezlivo pozrel pohľadom, ktorým mu očividne naznačoval 'rob si, čo chceš'. Toľko k jeho pomoci...

Namjoon bol príliš zaneprázdnený jedením svojho kimbapu, zatiaľ čo lúštil krížovku.

Jungkook zastonal. Musel sa držať toho zoznamu.

A tak tam zostal, ľahol si do piesku, zatvoril oči a predstieral, že spí. Spánok však neprichádzal, no iba o chvíľu neskôr sa nad ním objavil tieň. Inštinktívne zastonal a zažmurkal, pohľadom sa stretnúc s Taehyungovým nahnevaným zamračením.

„Povedal som ti, aby si išiel."

Jungkook prehltol. Kurva, znel tak sexy.

Bol na pokraji toho, aby ho nazval hyungom, ako to vždy robil, kedykoľvek sa nad ním roztápal.

Hyung, hyung, prosím...

Pamätal si, ako veľmi to Taehyung miloval, aké zúfalé to slovo bolo, ako ho pobozkal priamo na pery. Pamätal si, že to vedel a využíval to vo svoj prospech, provokoval ho, až kým sa jeho ruky nenachádzali na koži pod jeho košeľou, až kým ho celého nebozkával a ako musel Taehyungovi povedať, aby mu nezanechal značky na viditeľnom mieste.

„Nechaj ho na pokoji, očividne nechce ísť," povedal potom Seokjin, ktorý Jungkookovi napokon pomohol; povzdychol si, trochu sa mu uľavilo, až kým Taehyung až na príliš dlhú dobu nestíchol, takmer desivým pohľadom zotrvával na staršom, než ho napokon upriamil naňho.

„Prosím?" To slovo bolo opatrné, vyšlo mu z pier tak ťažko, hlboko a intenzívne, pohľadom ho prosil. Jungkook miloval, keď ho Taehyung potreboval, cítil sa tak cenne a dôležito. Pred očami sa mu mihali spomienky priamo z jeho drahej Pandorinej skrinky; Taehyungov krásny úsmev, keď sa zasmial niektorému z Jungkookových hlúpych vtipov, jeho ruka okolo jeho chrbta, akoby tam patrila, jeho pery, ktoré mu do ucha šepkali sladké poznámky, zatiaľ čo ich kamaráti okolo ohňa spievali absurdné pesničky, jeho ruka prepletená s tou jeho, perfektne padnúce k sebe ako kúsok skladačky, jeho jazyk mapujúci jeho krk počas stanovačky...

A bol príliš skurvene slabý na to, aby mu povedal nie, dokonca ja teraz, dokonca aj so zoznamom, ktorý mu v svedomí vypaľoval dieru.

A tak prikývol, vstal, ignorujúc pohľad svojho kamaráta, sledoval, ako sa mu obloha vysmievala do ksichtu. Cítil, ako sa mu tvárou šíri horúčava, keď ho Taehyung chytil za zápästie a ťahal ho za sebou ako obvykle; obviňoval z toho slnko.

Taehyung s ním kráčal k brehu, až kým sa im studená voda neobtierala o holé nohy. Pokračoval v chôdzi, jeho kroky boli pomalé a opatrné. Jungkook znášal ten mokrý piesok, aj keď bolo nechutné ho cítiť na svojej koži. Vedel, že sa ho nebude môcť zbaviť, no bolo to v poriadku.

©Lookingathimhurts [ao3]
All rights reserved

A/N
Hah, kto si myslel, že tá časť dneska ani nebude?😂💞