July, I miss y [TaeKook; TR] ✔

52.

V ten deň, neskôr, asi okolo piatej, konečne naliali alkohol a každý mal v ruke pohár. Pili na pláži, len čo dojedli jedlo, ktoré pre nich pripravili najstarší. Namjoon začal spievať tradičnú pieseň, ktorá ich všetkých rozosmiala (je to trochu mimo témy, ale potom sa k nemu pripojil Yoongi, ktorú pieseň tak prežíval, že kričal).

Jimin ho celý čas objímal a smial sa mu do pleca. Bolo teplé popoludnie, obloha bola jasná a vtáky spievali. Hory vrhali tiene a slnko ich pozorne sledovalo. Namjoon sa smiali niečomu, čo Hoseok hovoril a objal ho okolo krku.

Taehyung ich sledoval a usmieval sa. Toto bolo Omelas. Keď sa všetci siedmi smiali a utekali preč od reality. Tu, v tomto raji, ďaleko od všetkých problémov, mohli predstierať, že im za ich činy nehrozí žiadne nebezpečenstvo, žiadne následky, že tu nie je žiadna hrozba, ktorá ich čaká doma.

Mohli nájsť šťastie, vidieť ho, cítiť ho a chytiť ho. A držať si ho. A myslel si, že ho nemusia ani pustiť. Pretože išlo o šťastie... zvyknete si naň ľahko, vychutnávate si jeho sladkú chuť na jazyku tak dlho, ako môžete. Vychutnávate si ho niekoľko dní až zabudnete, že je dočasné.

Taehyung bol príliš ponorený do svojich vlastných myšlienok, že si nevšimol, ako ho Jungkook chytil za ruku a ťahal ho niekam preč.

„Hej, kam idete?" spýtal sa s úsmevom a vytreštenými očami Hoseok.

„Oh, jasné. Nikto z nás nevie, čo idete robiť, samozrejme," odpovedal Yoongi sarkasticky a žmurkol na Taehyunga. Spomenul si na ich rozhovor v tú noc v posteli a zasmial sa. Jimin sa zamračil a niečo Yoongimu zašepkal. Pravdepodobne bol znepokojený. Yoongi len pokrútil hlavou a na oplátku povedal niečo, nad čím Jimin s malým úsmevom prikývol. Taehyung bol za to vďačný. Keď sa otočil späť k Jungkookovi, mladší sa rozprával s chalanmi, ktorý mu hovorili, aby sa čoskoro vrátili. Potom sa vybrali do lesa.

Taehyung si všimol, že Jungkook mal červené tričko. Usmial sa, páčilo sa mu, ako v ňom vyzeral. Sotva nosil niečo okrem čiernej alebo bielej. Bola to pekná zmena.

Nezastavili sa, až kým neboli hlboko v lese, až kým nevideli len stromy. Bolo ticho a všade cítili vôňu eukalyptu. Taehyung sa zhlboka nadýchol, hoci mu to príliš pripomínalo tú noc, kedy tu plakal a počúval hlas jeho matky... jeho brata. Zachvel sa a pozrel sa na trávu, kde sa posadil Jungkook. Natiahol k nemu ruku, Taehyung ju prijal a ľahol si k nemu.

Spomenul si na to, ako spolu pozorovali hviezdy a západ slnka, koľko letných nocí strávili v tejto polohe.

„Povieš mi, na čo myslíš?" zašepkal mu Jungkook z ničoho nič do ucha, jeho hlas bol sladký a pokojný. Ako hlas morských panien, ktoré spievali piesne a vyzývali námorníkov, aby robili to, čo chcú. Stále bol však pri zmysloch, aby povedal nie.

Teraz Jungkook mohol byť po jeho boku, ale kto vie, kedy sa zmení na prach? Už poznal chuť života bez Jungkooka a bolo to strašné miesto, kam sa už nechcel vrátiť. Odmietal sa otvoriť a riskovať chlapca, ktorého miloval.

Nebol si istý, či ho sem Jungkook priviedol, aby robili to, čo voľakedy alebo aby sa rozprávali... ale rozprávanie nebolo niečo, čo chcel robiť. Teraz nie.

„Nemám veľmi rád svoje zmýšľanie, Kookie. Nemyslime na nič, prosím," zašepkal mu pri perách a dúfal, že sa Jungkook rozptýli spôsobom, akým sa jeho vlhké pery dotýkali tých jeho a lákali ho, aby sa ich dotkol viac. Zdalo sa, že ten trik fungoval, pretože iba o chvíľu neskôr sa Jungkook na jeho pery vrhol. Telom skončil nad ním a pritláčal Taehyunga k zemi, čo spôsobilo, že jeho pery opustilo zakňučanie.

Bolo to také dobré. Jungkook ho bozkával s perfektnými pohybmi jazyka. Taehyungovi sa tá náhla drsnosť páčila. Keď nebol Jungkook zraniteľný, ale ovládal druhých, keď nebol nežný, ale drsný. Keď Taehyung nebol jediný, kto bol zamilovaný. Keď boli jeho ústa všade, kam sa mohli dostať; na krku a čeľusť, hrudníku a bruchu, pod tričkom, ktoré vyhrnul a zameral sa na jeho pokožku. Bolo to tak dobré, povedomé a intímne.

Taehyungová myseľ bola na chvíľu pohltená potešením, jemným dotykom Jungkookových rúk, ktoré mu cestovali po tele, skúmali ho a trápili. Zdalo sa mu, že má horúčku, ako veľmi mu bolo horúco. Každý kúsok jeho kože, ktorého sa dotkol, sa rozpálil.

„Ahh..." zakňučal, keď sa Jungkookové pery dostali až k jeho kuku a jazykom za sebou zanechával mokrú cestičku. Ruky zamotal do mladšieho tmavých vlasov. Bolo to tak dobré, konečne cítiť teplo Jungkookových pier, ktoré mu tak veľmi chýbali.

Ale Taehyung si to v skutočnosti neužíval, nie tak úplne, nie tak, ako by si Jungkook zaslúžil. V hlave počul bratov hlas, ktorý mu hovoril, že je špinavý, nechutný a chorý. Začalo to veľmi ticho a snažil sa to ignorovať, no hlasitosť pomaly narastala.

Taehyung sa zachvel. A to nebolo len preto, že Jungkooková ruka mu prešla po tvrdom rozkroku. Zakňučal, no nie kvôli Jungkookovým vlhkým ústam a skúseným prstom, ktoré mu začali sťahovať džínsy a spodnú bielizeň.

Si iba bezcenný kus hovna, vieš to, že? Keď sa s tebou rozprávam, pozeraj sa mi do očí, Taehyung. Okamžite sa mi pozri do očí!!

©Lookingathimhurts [ao3]
All rights reserved

A/N
Hihihi :)))

Toto nebola akcia, akú ste si predstavovali, však? :)))

Len počkajte na ďalšiu časť :))

Hihihi :))

Pekný večer 🤗❤