Jungkook je zničený z toho, že každé leto sa Taehyungovi poddá. Takže tentokrát si vytvorí zoznam pravidiel, ktoré musí dodržiavať počas svojho pobytu v Omelas.
1 - Celý čas sa Taehyungovi vyhýbať.
2 - Vyhýbať sa byť s Taehyungom osamote (v prípade...
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
Potraviny neboli ďaleko od samotného Omelasu. Pár kilometrov odtiaľ bolo malé mesto s práčovňou, benzínkou a niekoľkými ďalšími nevyhnutnosťami, ktoré len zvyšovali dokonalosť samotného miesta. Dostali sa tam rýchlo, trvalo im to len pár minút až zvažovali, že Jin chcel, aby cesta ubehla čo najrýchlejšie, pretože sa chcel čo najskôr dostať s auta, ktoré musel s Namjoonom zdieľať.
Nebolo to však vždy takéto. Nebolo to tak, že by sa nemali navzájom radi vždy. Niekedy dokonca spolu vychádzali lepšie ako s kýmkoľvek oným, hoci to bolo najčastejšie vtedy, keď bol aspoň jeden z nich opitý. Najmä Namjoon, ktorý bol zvyčajne štartérom ich hlúpych hádok. Jungkook bol toho názoru, že ich obvyklá dynamika bola väčšia ako hnev z dôvodov, ktoré mu neboli známe. Zakaždým, keď pred Jinom začal túto tému, odbil ho. Mal podozrenie, že ani Jin nevie, čo presne sa medzi ním a Namjoonom stalo.
V okamihu, kedy vošli do obchodu, Taehyung Jungkooka chytil za ruku a vtiahol ho do uličky so sladkosťami. Pripomínalo mu to niekoľko predchádzajúcich liet, ktoré strávili na pláži jedením gumových macíkov o tretej v noci. Musel sa zhlboka nadýchnuť, aby tie dobré spomienky striasol. Musel si pripomenúť tie zlé, tie, ktoré trvali viac ako pár okamihov, tie, ktoré sa naňho prilepili natoľko, že sa teraz podľa nich správal.
„Hej, myslíš si, že budú príliš zaneprázdnení hádkou, aby si všimli, že sme zobrali pár balíkov twizzlers?" spýtal sa ho Taehyung, pozorne sledujúc sladkosti. Jungkook pustil jeho ruku a prinútil sa k tomu, aby sa k nemu so zamračením a nečitateľnými očami otočil. Otvoril ústa, aby niečo povedal, no, našťastie, práve včas prišiel Jin aj s nákupným košíkom.
„Kooks, poď so mnou," prikázal mu. Jungkook si od úľavy povzdychol, v tejto chvíli bol tak vďačný za svojho najlepšieho kamaráta, pretože mu pomohol nedopustiť, aby bolo pravidlo číslo dva v jeho zozname neporušené. Nasledoval Jina a potom sa naklonil, pošepkajúc mu do ucha rýchle 'ďakujem' a priateľsky ho štuchol do pleca.
Nenápadne sa pozrel cez plece a zistil, že Namjoon sa rozpráva s Taehyungom, ktorý stále držal v ruke balík cukríkov. Jungkook si zahryzol do pery, keď mu Seokjin prestal podávať kartóny mlieka a uložil ich do košíka.
„Naozaj si myslíš, že to bude fungovať, kamarát?" spýtal sa ho, keď si prezrel cenovku na ľavej strane. Jungkook nervózne poklepkával nohou po podlahe a usúdil, že naozaj nenávidí pozitivitou plnú hudbu v potravinách.
„Snažím sa, hyung," zakňučal Jungkook. Cítil sa tak detinsky, tak nezrelo, hlúpo - kurva, niet divu, že ho Taehyung vidí ako malé dieťa.
„Ja viem, ale... je to Taehyung, príde na to a potom -"
„O čom si tu tak štebocete?" spýtal sa potom Namjoon, ktorý sa vracal už spolu s Taehyungom, ktorý hodil do vozíka nejaké balíky. Namjoon nespúšťal zrak z Jinových očí, ktoré boli rozptýlené náhlym príchodom svojho starého 'kamaráta'.
„Šteboceme? Vážne? Čo máš päťdesiat?" spýtal sa ho s pohŕdavým úsmevom Seokjin, tlačiac vozík ďalej, idúc sa pozrieť po nejakej zelenine. Jungkook uvidel mangá, jedno si zobral do rúk a pritiahol si ho k nosu, nadýchnuc sa tej ovocnej vône. Miloval mangá a tie, ktoré predávali v tomto meste, boli obzvlášť dobré. Cítil, ako ho Taehyung pozoruje, no ignoroval to, pretože vedel, že ak sa naňho pozrie, povie niečo a bože, ignorovanie jeho pohľadu bolo naozaj ťažké.
„Prosím, Jin, prestaň s tými nevtipnými vtipmi," pokračoval Namjoon, nasledujúc Jina, ktorý aj naďalej niekam išiel s vozíkom. Namjoon bol však otravným mužom, najmä keď prišlo na Seokjina a nasledoval ho v každom smere, stále mu niečo hovoril, až kým ho úspešne nerozzúril a nežmurkol naňho. Z Jina sa parilo. Jungkook nad ich hlúpymi spôsobmi pretočil očami.
„Chalani! Nezabudnite kúpiť Hoseokovi rezance. Bez nich má stavy úzkosti," z ničoho nič vyhŕkol Taehyung.
„Áno, tak prečo sa ty a Namjoon nepostaráte o veci, ktoré požadovali vaši hyungovia a ja s Jungkookom sa postaráme o zvyšok? Áno? Dobre? Dobre, stretneme sa pri pokladni s číslom desať," Jin s tak absurdne sladkým úškrnom, ktorý bol tak veľmi falošný, prikývol. Jungkookom až trhlo. Namjoonovi sa zúžili oči, upravil si koženú bundu a popadol Taehyunga za ruku, než odišli.
„Um... zoberieme aj mango?" zašepkal Jungkook, ktorý vycítil napätie vo vzduchu, keď tam Seokjin aj naďalej stál, zdanlivo úplne zamrznutý uprostred uličky, akoby sa sám zmenil na zeleninu a pohľadom stále sledoval, ako sa Namjoon vzďaľuje. Trvalo ešte pár sekúnd, kým sa zdalo, že sa jeho starší kamarát vrátil späť k životu. Prikývol a zašepkal niečo podobné nadávke, než mu povedal áno a pokračoval v nakupovaní, akoby sa nič nestalo. „Omelas je dobrý, Omelas je super," opakoval si Jungkook,keď kráčal za Jinom, premýšľajúc, či bude tento výlet taký komplikovaný, ako sa zatiaľ zdal.
Kto z vás sa taktiež teší na zajtra? 😏❤ Pretože ja som si konečne objednala album xd (Nie, že by som to nemohla spraviť už dávno, ale trochu som sa bála, že ak bude ten album na podobný spôsob ako Boy with Luv, tak ma to sklame xd) Ale tak nemohla som odolať xdd
Čo sa týka tejto kapitolky... na názor na príbeh sa vás spýtam asi po takej 20 kapitole, aby to už bolo zaujímavé a vy ste si stihli spraviť názor 🥰❤
Tiež sa mi chcelo plakať, keď tam Jungkook nechal Taehyunga pri tých sladkostiach samého 🥺😭 Poor boy 😭💔
![July, I miss y [TaeKook; TR] ✔](https://img.wattpad.com/cover/213063131-64-k927437.jpg)