July, I miss y [TaeKook; TR] ✔

19.

Neskoro v noci, keď Taehyung ešte nespal a civel na strop, pocítil, ako sa Yoongi na posteli otočil čelom k nemu. Podozrieval ho, že nespal, pretože už viac ako hodinu nechrápal. Boli dve ráno a Taehyung premýšľal, či náhodou nepremýšľa príliš nahlas, že sa to dostalo aj k Yoongimu.

„Zobudil som ťa?" spýtal sa a tiež sa otočil k nemu.

„Nič si nespravil, takže..." odpovedal jeho starší kamarát s trochou drzého podtónu.

Taehyung prikývol a cítil sa trochu hlúpo, než ticho povedal: „Oh."

V miestnosti bola tma, no stále videl Yoongiho prenikavý pohľad, ktorým ho prebodával. Taehyung sa cítil trochu odhalene a jeho hyung ho pozorne sledoval. Páčila sa mu však tá pozornosť, páčilo sa mu, že aj niekto okrem Jimina preukáže nejaké obavy, hoci by tomu niekomu povedal, že sa nemá čoho báť.

Taehyung bol zvyknutý predstierať, že je veľká skala, obrovský symbol sily. Že nikdy nikomu nedovolí, aby ho videl plakať, nikdy si nedovolí preliať ani tých pár tichých sĺz, pretože vie, že by to znamenal koniec. Vedel, že ak raz otvorí tie dvere, už nikdy ich nebude vedieť za sebou zatvoriť. Jediný, kto ho kedy videl trochu zraniteľného, bol Jungkook, no to už nemohol ovládať. Keď niekoho naozaj milujete, keď sa dostanete do toho bodu, odkiaľ niet návratu... dostanete sa k tým najzraniteľnejším častiam seba samých, bez ohľadu na to, ako pevne sa ich snažíte udržať, pretože sa obávate, že by mohli druhých vystrašiť.

Avšak Jungkooka nie, nikdy jeho Kookieho.

„Čo sa deje, dieťa," počul, ako sa ho spýtal Yoongi, čo ho vytrhlo z myšlienok. Premýšľal, akú dlhú dobu strávil pozeraním na náhodný bod na tvári svojho kamaráta.

„S čím?" vyhŕkol naspäť chrapľavým hlasom, akoby ho nejaký čas nepoužíval, aj keď vedel, že ho len potláča, aby skryl svoje emócie v najhlbších zónach svojho krku.

„S tebou. Spíš menej ako obvykle, s nikým sa nerozprávaš a s Jungkookom ste sa v lese neobchytkávali, takže," odpovedal s jednoduchým pokrčením pliec, vďaka ktorému sa Taehyungovi až takmer komicky rozšírili oči šokom. Úprimne nečakal, že započuje niečo také z Yoongiho úst a vyzeralo to, že ho to znepokojuje.

„Vedel si o tom?!" spýtal sa, nezaujímalo ho, aký hlasný je jeho hlas aj napriek tomu, koľko bolo hodín. Vďaka jeho reakcií sa Yoongi zasmial, čo bolo zriedkavé... prinajmenšom pre neho. Bol presvedčený, že ak by ho Jimin videl smiať sa s viac ako len malým pobavením, tak by sa úplne zbláznil.

Yoongi si podoprel hlavu o dlaň a sledoval ho s napoly otvorenými zvedavými očami. „A kto nie?"

Taehyung by sa začervenal, ak by bol jeden z tých ľudí. No nebol, nepamätal si ani na poslednú reakciu svojho tela. Zahryzol si do pery, cítil, ako to jemne štiplo a výsledkom bolo, že mu začala krvácať. Vedel, že je to strašný zlozvyk, no bolo to lepšie ako fajčenie, ktoré zvykol robiť každý deň. V poslednej dobe bol v pokušení ukradnúť jednu cigaretu Namjoonovi, ktorý si ich brával len vtedy, keď boli na pláži, pretože mal sebakontrolu ako taký mních. Taehyung vedel, že ak sa o to pokúsi znovu, už nebude vedieť prestať a bolo dosť ťažké vzdať sa toho, keď sa naňho Jungkook pozrel tými šteňacími očami a povedal mu, ako veľmi nenávidí pach dymu. Dokonca mu vtedy aj pohrozil aj tým, že ho už nikdy nepobozká. Taehyung vedel, že klame a iba sa bál o jeho zdravie, no stále to bolo dosť povzbudzujúce, aby mu to pomohlo prestať fajčiť.

Taehyung si oblizol suché pery a sledoval svojho kamaráta, ktorý pohľad presunul z Taehyungových rúk späť k jeho tvári. „Myslel som, že... to nikto nevie," priznal, cítil sa trochu hlúpi a naivne ako také malé dieťa. Ich kamaráti neboli nikdy takí hlúpi, takže na to mali mať podozrenie a nebolo to tak, že by ho to tak veľmi zaujímalo, no mal pocit, akoby to bolo tajomstvo, ktoré mal s Jungkookom už roky. Vedel, že je to hlúpe, no bol si dosť neistý tým, či bude mať s Jungkookom ešte nejaký druh intimity, takže to do jeho rany pridalo trochu viac soli.

Yoongi sa zasmial, akoby sa bavil tým, ako vážne sa pri takejto téme Taehyung správa. „Prosím, vy dvaja ste nikdy neboli nijako nečitateľní, ako ste si mysleli, že ste," povedal pred tým, než sa odmlčal a ešte viac zvraštil obočie. „Ale naozaj, čo sa stalo? Jimin mi to nepovie."

©Lookingathimhurts [ao3]
All rights reserved

A/N
Už sa nám začína to napätie stupňovať...
Uvidíte, kedy to zájde až do toho bodu extrému, že vybuchne 🙃