July, I miss y [TaeKook; TR] ✔

24.

To, čo Yoongi nazýval 'pátraním', bolo iba rozdelenie sa do dvoch skupín a ísť obzrieť okolie. Aj keď už mali dostatok jedla na celý deň, hoci nájdenie rieky bolo potrebné len v prípade, že by im došla voda. A to bolo to, čo priviedlo Jungkooka, Hoseoka a Seokjina k honu na pátranie. Jungkook bol však za to rád, pretože to znamenalo, že sa nemusí chvíľu zaoberať Taehyungom. Bolo už dosť trápne počúvať jeho pokyny, zatiaľ čo Jungkook staval stan. Jeho hlboký hlas v spojení s intímnymi spomienkami, nebolo pre Jungkookovo srdce najlepšou kombináciou. V jednom okamihu sa starší dokonca pokúsil zavtipkovať o tom, že Jungkook mohol mať svoj vlastný stan, keď sa prebudil uprostred noci- Bolo to také trápne, že Jungkook radšej predstieral, že to ani nepočul.

„Nemôžem uveriť, že musím doslova zdieľať stan so skurveným Namjoonom," povedal Jin po pár minútach potom, čo vyrazili na juh. Jungkook držal kompas a premýšľal, či má s tým robiť niečo dôležité, pretože sotva vedel, ako to funguje. Pokiaľ malá šípka ukazovala na juh, tak si myslel, že to je v poriadku.

Hoseok si niečo zamyslene zamrmlal popod nos, než odpovedal.

„Dovoľ mi to preformulovať; doslova budeš jebať s Namjoonom v spoločnom stane."

Jungkook sa Hoseokovmu vtipu zasmial, čo spôsobilo, že zo Seokjina sa doslova dymilo od hnevu. Otočil sa, pozrúc sa na nich cez plece a skrotil ich veľmi prísnym pohľadom. V rukách zovrel popruhy batohu. Jungkook považoval za zábavné, že si ten batoh radšej zobral on pre prípad, že by Namjoon tie veci 'stratil'. Niekedy sa tí dvaja skôr správali ako stredoškoláci a nie ako ich hyungovia. No vždy ich všetkých pobavili a Jungkook vedel, že pre nich to bola ešte väčšia zábava. Stále premýšľal nad tým, čo Jin myslel tým, keď povedal, že v prvú noc Namjoon nehovoril o sebe... tak s kým teda Jin spal a prečo o tom Namjoon vedel, ale on nie?

„Vážne, chalani, prestaňte byť takí detinskí," zavrčal Seokjin, než sa otočil a pokračoval v chôdzi. Hoseok a Jungkook sa na seba pozreli a s hlúpymi úškrnmi pretočili očami.

„Nesťažuj sa, Jin. Ja musím zdieľať stan s dvoma milencami, ktorí budú spolu určite jebať, keď budem spať," striasol sa nad tou myšlienkou Hoseok. Jungkook sa naňho súcitne pozrel, zatiaľ čo Jin nad tým len pokrčil plecami. Pravdepodobne si myslel, že jeho problém je aj tak väčší ako ten Hoseokov.

Jungkook sa ale sťažoval na svoj vlastný. Nechcel si do rán vmiešať ešte viac soli.

Prechádzka lesom bola pokojná a uvoľnila Jungkooka spôsobom, akým to dokázalo veľmi málo vecí. Teplý vánok, ktorý ho hladkal po tvári a lahodná, exotická vôňa stromov, zatiaľ čo okolo nich tancovali listy a konáre. Bolo to takmer také, akoby zabudol na všetko, čo naňho čaká doma. Takmer. Obloha bola zamračená, no to mu nevadilo, v skutočnosti sa mu uľavilo, keď na nich nesvietilo slnko. Nebolo to preto, že by bolo horúco, ale preto, že ak nemôže byť šťastný a byť s človekom, ktorého miluje, slnko sa môže dať vypchať; nechcel ho vidieť.

Trvalo asi pol hodiny, kým našli malú rieku. Hneď potom započul divný zvuk, ktorý spôsobil, že Hoseok aj Seokjin nadskočili a kričali, pretože si mysleli, že je to had, no napokon to bol aj tak len stratený králik. Potom sa Jungkook dobrých päť minút smial a Hoseok sa ho stále držal ako o život, hovoriac mu, aby sa staral o svojich hyungov a zabil potenciálne zabil všetko, čo by ohrozovalo ich životy.

Hneď ako sa dostali k rieke, každý si do tašiek vytiahol fľaše a začali ich plniť vodou. Hoseok zašiel až tak ďaleko, že si vyzliekol košeľu a skočil do vody, hoci rieka bola na takéto veci príliš malé. Jin sa aj napriek tomu zasmial a vytiahol si z tašky kameru, pripravený začať fotiť.

Jungkook naňho hľadel s vytreštenými očami a otvorenými ústami. Pozrel sa aj na Hoseoka, ktorý tiež naňho pozeral a na chvíľu zabudol na svoje nadšenie z rieky. „Čo – Čo to robíš?" spýtal sa Jungkook, nad čím sa Seokjin zamračil.

„To, ako to vyzerá?"

Jungkook po tej odpovedi zalapal po dychu, zatiaľ čo jeho kamarát pokračoval v robení si fotiek s rôznymi výrazmi.

„To je proti pravidlám!"

Seokjin pretočil očami. „Oh, sklapni, nikdy si si nevytiahol telefón?"

„Samozrejme, že nie!" povedal zdesene Hoseok.

„Aká banda idiotov," počuli, ako si starší zamrmlal popod noc, nad čím sa Jungkook ešte viac zamračil.

„H – hyungovia toto nerobia," povedal Jungkook, aj keď si už nebol istý ničím. Aký malo zmysel, robiť si všetky tie absurdné pravidlá, keď ich o chvíľu aj tak porušili? Prečo tam tie pravidlá boli?!

„Ale áno, robia. Predtým, než sme vyrazili, som videl Yoongiho hrať hry," pokrčil plecami Jin, akoby to bolo očividné a Jungkook začínal veriť, že to tak mohlo byť.

„Čo?!" spýtal sa Hoseok tak nahlas, že odletelo aj niekoľko vtákov, zatiaľ čo ako dieťa začal rozhadzovať vo vode rukami. Jin sa nad tým pohľadom zasmial.

„Naozaj ste si myslel – ?"

Jungkook zavrtel hlavou a porazenecky zdvihol obe ruky. „Wow. Len... wow," odpovedal, než odišiel a zanechal za sebou zmäteného Seokjina a naštvaného Hoseoka.

„Mohol som si toľkokrát zavolať!" počul za sebou kričať Hoseoka a Jungkook sa zasmial, no pokračoval v chôdzi.

©Lookingathimhurts [ao3]
All rights reserved

A/N
Rozhodla som sa zmeniť cover, pretože ten starý sa mi nepáčil a tento sa k príbehu viac hodí, je taký tematickejší 😍💜 Čo naň hovoríte?👀🙈❤